Hrdza pšeničná

Hrdza pšeničná je významné hubové ochorenie listov pšenice spôsobené obligátnym parazitom Puccinia triticina. Na listoch vytvára roztrúsené oranžovohnedé prášivé kôpky, ktoré znižujú fotosyntetickú plochu a pri silnom napadnutí môžu obmedziť tvorbu a nalievanie zrna. Riziko rastie pri náchylných odrodách, vysokej vlhkosti a miernych teplotách.

Hrdza pšeničná, staršie uvádzaná aj ako Puccinia recondita f. sp. tritici, je jedna z hlavných hrdzí pšenice. Najčastejšie postihuje pšenicu siatu a tvrdú pšenicu, pričom populácie patogéna sa delia na fyziologické rasy s rozdielnou virulenciou.

V poraste môže byť spočiatku nenápadná, no pri vhodnom počasí sa počet kôpok rýchlo zvyšuje. Najväčší hospodársky význam má skoré napadnutie horných listov vrátane zástavového listu, pretože tieto listy významne prispievajú k tvorbe asimilátov pre zrno.

Na oboch stranách listov sa objavujú drobné, okrúhle až oválne, oranžové alebo hrdzavohnedé prášivé kôpky – uredíniá. Na rozdiel od steblovej hrdze nebývajú typicky zoradené v dlhých prúžkoch a často nemajú výrazne rozstrapkané okraje.

Na náchylných odrodách sú kôpky väčšie a početnejšie, pričom pletivo okolo nich môže zostať zelené. Pri čiastočnej rezistencii vznikajú malé kôpky, chlorotické bodky alebo nekrotické škvrnky. Neskôr, najmä pri dozrievaní, sa môžu vytvárať tmavohnedé až čierne telia.

Silné napadnutie zmenšuje účinnú listovú plochu, urýchľuje starnutie listov a môže znížiť hmotnosť tisíc zŕn i úrodu.

Zdrojom infekcie sú najmä uredíniospry vznikajúce na živých napadnutých listoch. Vietor ich môže prenášať na veľké vzdialenosti; v poraste potom vytvárajú opakované sekundárne infekčné cykly.

Patogénu prospieva dlhšie zvlhčenie listov, rosa, vysoká relatívna vlhkosť a mierne teploty. Riziko zvyšuje pestovanie náchylných odrôd, hustý porast, skorý výskyt v okolí a zelené výmladky alebo neskoro dozrievajúce rastliny pšenice medzi hlavnými porastmi.

Vyššia dávka dusíka sama osebe chorobu nespôsobuje, ale príliš bujný a hustý porast môže vytvoriť priaznivejšiu mikroklímu a zvýšiť škody.

Puccinia triticina je makrocyklická a heteroéciová hrdza s piatimi typmi výtrusov. V pšenici prebieha najmä uredíniové a telíové štádium. Uredíniospóry klíčia na vlhkom liste, prenikajú najmä cez prieduchy a po inkubačnom období vytvárajú nové prášivé kôpky.

Teliospóry vznikajú v starších tmavých teliach. Úplný pohlavný cyklus môže zahŕňať alternatívne hostiteľské rastliny, napríklad Thalictrum speciosissimum a Isopyrum fumaroides; ich význam pre bežný epidemiologický cyklus v slovenských obilninárskych podmienkach však nemusí byť preukázaný. Medzi porastmi môže patogén prežívať predovšetkým na živých rastlinách pšenice a výmladkoch.

Pri prvých kôpkach v poraste posúďte odrodu, rastovú fázu, rozsah napadnutia, predpoveď počasia a očakávanú úrodu. Ošetrenie má najväčší význam vtedy, keď infekcia ohrozuje horné listy a možno očakávať ďalšie šírenie.

Fungicídny zásah musí byť súčasťou integrovanej ochrany a treba ho načasovať podľa miestnej signalizácie, monitoringu porastu a etikety prípravku. Pri silnom tlaku ochorenia môže byť potrebná ochrana najdôležitejších listov, vždy však s ohľadom na registrovanú plodinu, rastovú fázu a antirezistentnú stratégiu.

Samotné odstránenie jednotlivých napadnutých listov v poľnom poraste spravidla nie je praktické; dôležitejšia je odrodová rezistencia, likvidácia výdrolu a včasné rozhodovanie.

V ekologickom alebo nízkovstupovom systéme je základom pestovanie rezistentných odrôd, vhodný osevný postup, likvidácia výdrolu, vyrovnaná výživa a pravidelný monitoring. Keďže ide o obligátneho parazita žijúceho v živom pletive, kompostovanie alebo povrchové rozkladanie napadnutých zelených listov nemusí samo osebe spoľahlivo prerušiť infekčný cyklus.

Biologické prípravky a základné látky možno použiť iba vtedy, ak sú pre dané použitie povolené a ich účinnosť proti tejto chorobe je overiteľná. Domáce výluhy, sóda alebo neregistrované zmesi nemožno považovať za spoľahlivú ochranu pšenice.

• Pestujte odrody s dobrou a v danom regióne overenou rezistenciou proti hrdzi pšeničnej; odolnosť sa môže meniť v dôsledku vzniku nových rás.
• Dodržiavajte osevný postup a nenechávajte v poraste ani na okrajoch dlhodobo prežívať samovýsev a výmladky pšenice.
• Vyhnite sa neodôvodnene vysokému dusíkatému hnojeniu a udržiavajte vyrovnanú výživu podľa rozboru pôdy a potreby porastu.
• Pravidelne kontrolujte najmä spodné a neskôr horné listy od odnožovania po kvitnutie. Pri signalizácii porovnávajte nález s aktuálnym odporúčaním ÚKSÚP.
• Po zbere odstráňte výdrol a plánujte výsev tak, aby sa obmedzil zelený most medzi starým a novým porastom.

• Hrdzavé kôpky obsahujú obrovské množstvo oranžovohnedých uredíniospor, ktoré sa ľahko uvoľňujú a šíria vetrom.
• Patogén má úzku špecializáciu na hostiteľské trávy; hrdza pšeničná nie je totožná s hrdzou jačmennou ani so žltou či steblovou hrdzou pšenice.
• Odolnosť pšenice nie je nemenná: zmena populácie patogéna môže prekonať účinok niektorých génov rezistencie.
• Najväčšie straty zvyčajne vznikajú pri skorom a silnom napadnutí horných listov, nie pri neskorom výskyte na už odumierajúcom olistení.