Pythiová hniloba koreňov a padanie klíčiacich rastlín

Pythium ultimum je pôdou a vodou šírená oomycéta, ktorá napáda najmä klíčiace semená, mladé sadenice a jemné korene. Vyvoláva pred vzídením aj po vzídení padanie rastlín, hnednutie koreňov, ich rozpad a následné vädnutie. Riziko výrazne rastie v premočenej, chladnej alebo zle prevzdušnenej pôde a v kontaminovaných výsevných substrátoch.

Choroba sa prejavuje najmä v množiarňach, skleníkoch, kontajneroch, hydroponických systémoch a na ťažkých alebo zamokrených pôdach. Pythium ultimum napáda tkanivá v kontakte s pôdou alebo substrátom – klíčiace semená, koreňové špičky, jemné korene a niekedy bázu stonky.

U mladých rastlín môže infekcia prebehnúť ešte pred vzídením alebo krátko po ňom. Staršie rastliny často prežívajú, ale zostávajú zakrpatené, vädnú a vytvárajú slabý koreňový systém. Samotný vzhľad koreňovej hniloby nie je dostatočný na rozlíšenie od Rhizoctonia, Phytophthora či iných pôvodcov.

• Pred vzídením semená mäknú, hnednú a rozkladajú sa; v riadku vznikajú prázdne miesta.
• Po vzídení sa na báze stonky alebo na koreňoch objavuje vodnaté až hnedé poškodenie a sadenica padá.
• Korene majú málo jemných koreňov, hnedé lézie a odlupujúcu sa kôru; môže zostať len tenký stredný valec, čo vytvára „chvostíkovitý“ vzhľad.
• Pri dlhšom priebehu rastliny žltnú, vädnú, zaostávajú v raste a pri silnej infekcii odumierajú.

Na potvrdenie druhu je potrebná izolácia a podľa možnosti molekulárna identifikácia, pretože podobné príznaky vytvára viac pôdnych patogénov.

Patogén prežíva v pôde, zvyškoch rastlín a substráte, často vo forme odolných oospór. Šíri sa premiestnenou pôdou, náradím, kvetináčmi, sadivom, stekajúcou alebo závlahovou vodou a kontaktom koreňov susediacich rastlín. Vlhký substrát podporuje klíčenie a pohyb infekčných častí; prehustené výsevy a poranené alebo stresované korene zvyšujú náchylnosť.

Oospóry môžu v pôde pretrvávať dlhší čas a po zvlhčení vytvárajú klíčiace štruktúry alebo mycélium. Pythium ultimum môže priamo prerastať substrátom ku koreňom susedných rastlín; vo vode sa pri vhodných podmienkach môžu podieľať na šírení aj pohyblivé zoospóry. Patogén preniká najmä do mladých, rastúcich koreňových tkanív a následne ich rozkladá. Množstvo inokula, teplota, vlhkosť, hustota rastlín a mikrobiálne vlastnosti substrátu rozhodujú o rýchlosti epidémie.

Silno napadnuté sadenice sa spravidla neoplatí zachraňovať; odstráňte ich spolu s koreňovým balom a nekompostujte ich v malom záhradnom komposte. Zdravé rastliny možno presadiť do čistého, vzdušného substrátu po odstránení odumretých koreňov, pričom treba zabrániť ďalšiemu poškodeniu koreňového krčka.

Okamžite upravte režim zavlažovania, zlepšite drenáž a oddeľte podozrivé partie. Pri skleníkových a hydroponických porastoch vyčistite a dezinfikujte nádoby, pracovné pomôcky a zavlažovací systém. Chemická ochrana má význam najmä preventívne alebo veľmi skoro po infekcii a jej účinnosť závisí od plodiny, registrácie a citlivosti populácie.

Základom ekologickej ochrany je prevencia: hygienický výsev, nový alebo tepelne ošetrený substrát, správna vlhkosť a rýchle odstránenie ohnísk. Vhodné registrované biologické prípravky alebo inokulanty s antagonistickými mikroorganizmami, napríklad niektorými kmeňmi rodu Trichoderma alebo prospešnými baktériami, môžu za určitých podmienok znižovať tlak patogéna, no ich účinok nie je univerzálny a závisí od konkrétneho výrobku, plodiny a prostredia.

Biologické prípravky aplikujte podľa etikety a nekombinujte ich bez overenia kompatibility s dezinfekciou alebo fungicídmi.

• Používajte čisté, kvalitné a dobre odvodnené výsevné substráty; pri vlastnom komposte dbajte na hygienicky bezpečný materiál.
• Výsevné misky, kvetináče, pracovné plochy a náradie pred opakovaným použitím dôkladne umyte a dezinfikujte.
• Zavlažujte tak, aby substrát neostal trvalo premočený; zabezpečte odtok prebytočnej vody a dostatočné vetranie.
• Neprehusťujte výsevy, používajte zdravé osivo a pri podozrení na infekciu odstráňte napadnuté sadenice aj s okolitým substrátom.
• V záhone zlepšite štruktúru a odvodnenie pôdy, obmedzte zhutnenie a striedajte plodiny; pri hydroponike sledujte čistotu systému, teplotu a okysličenie koreňového roztoku.

• Pythium ultimum nie je pravá huba, ale oomycéta – skupina organizmov príbuznejšia riasam než skutočným hubám.
• Druh má široký, ale nie úplne univerzálny okruh hostiteľov; význam a agresivita sa líšia podľa izolátu, hostiteľa a podmienok.
• Patogén môže prerastať pôdnym substrátom z infikovaného koreňa ku koreňom susedných rastlín, takže ohnisko sa nemusí šíriť iba vodou.
• Pri rovnakej vlhkosti sa odlišné druhy Pythium správajú rozdielne; P. ultimum sa často spája skôr s chladnejšími podmienkami než teplomilné druhy.