Pleseň šalátová

Pleseň šalátová je významné ochorenie šalátu spôsobené organizmom Bremia lactucae. Na listoch sa najprv objavujú bledozelené až žltkasté hranaté škvrny ohraničené žilnatinou, na rube neskôr sivobiely povlak. Ochorenie sa rýchlo šíri pri chladnom, vlhkom počasí, dlhom ovlhčení listov a v hustých, zle vetraných porastoch.

Pleseň šalátová napáda najmä pestovaný šalát siaty (Lactuca sativa) a môže sa objaviť od mladých rastlín až po zrelé hlávky. Prvé príznaky bývajú nenápadné: svetlozelené až žltkasté škvrny na hornej strane listov. Na zodpovedajúcej spodnej strane sa pri vlhku vytvára sivobiely až biely povlak sporangií a sporangiérov.

Škvrny často kopírujú priebeh žilnatiny a majú hranatý vzhľad. Pri silnom napadnutí sa spájajú, listy hnednú, odumierajú a sekundárne podliehajú hnilobe. Identifikáciu môže sťažovať rýchle zasychanie povlaku alebo podobnosť s inými listovými škvrnitosťami.

• bledozelené až žltkasté škvrny na hornej strane listov;
• hranaté lézie ohraničené žilnatinou;
• sivobiely až biely plstnatý povlak na spodnej strane listov počas vlhkého počasia;
• postupné hnednutie, nekrotizácia a zasychanie listov;
• pri silnej infekcii odumieranie mladých rastlín, vnútorná infekcia hlávok a následné hniloby.

Zdrojom infekcie môže byť napadnutá sadba, infikované rastlinné zvyšky, samovýsevné alebo voľne rastúce druhy rodu Lactuca a spóry zanesené vetrom z blízkych porastov. Šírenie podporuje práca v mokrom poraste, dotyk listov, dažďové kvapky, prehustená výsadba a dlhé obdobie vysokej vlhkosti.

Pri slovenskom pestovaní je riziko typické najmä na jar a na jeseň, v chladných daždivých obdobiach a vo fóliovníkoch s nedostatočným ranným vetraním. Teplé a suché obdobie šírenie zvyčajne spomaľuje, no následné ochladenie môže chorobu znovu aktivovať.

Bremia lactucae je obligátne biotrofická oomycéta, ktorá potrebuje živé pletivo hostiteľa. Na napadnutých listoch vytvára cez prieduchy rozkonárené sporangiérové štruktúry so sporangióami. Tie sa uvoľňujú najmä po vlhkých nociach a šíria sa vetrom, dažďovými kvapkami, pracovníkmi, náradím a infikovanou sadbou.

Po dopade na vlhký list sporangium vyklíči a infekčné štruktúry preniknú do pletiva. Nová sporulácia sa môže vytvoriť už približne za 24–48 hodín pri priaznivých podmienkach. Oomycéta existuje vo viacerých rasách alebo patotypoch, preto sa odolnosť odrôd môže medzi rokmi a pestovateľskými oblasťami meniť.

Pri prvých príznakoch odstráňte silno napadnuté listy alebo celé rastliny, znížte vlhkosť porastu a zlepšite cirkuláciu vzduchu. V skleníku alebo fóliovníku vetrajte tak, aby sa listy čo najskôr vysušili, pričom sa vyhnite večernému zavlažovaniu.

V profesionálnom pestovaní môže byť podľa rizika a registrácie potrebné fungicídne ošetrenie. Zásah má najväčší význam preventívne alebo na začiatku infekcie; pri rozvinutej vnútornej infekcii hlávky už chemická ochrana nemusí obnoviť predajnú kvalitu. Striedajte účinné látky a mechanizmy účinku podľa etikety a miestnej signalizácie.

• Pestujte zdravú, certifikovanú sadbu a pred výsadbou vyradzujte rastliny s podozrivými škvrnami.
• Vyberajte odrody s deklarovanou odolnosťou alebo toleranciou voči plesni šalátovej; pri profesionálnej produkcii overte aktuálny rozsah rezistencie pre dostupné odrody.
• Dodržte dostatočné rozstupy, odstraňujte buriny a udržiavajte porast vzdušný.
• Uprednostnite kvapkovú závlahu alebo zavlažovanie ku koreňom; listy zavlažujte čo najmenej.
• Napadnuté listy a rastliny odstráňte z porastu a nedávajte ich do domáceho kompostu, ak kompost nedosahuje teploty spoľahlivo ničiace patogén.
• Po zbere odstráňte pozberové zvyšky a striedajte šalát s nepodobnými nehostiteľskými plodinami.

1. Začnite zdravým osivom a sadbou; pri nákupe uprednostnite materiál od spoľahlivého dodávateľa.
2. Vyberte vhodnú odrodu s aktuálne deklarovanou rezistenciou voči plesni šalátovej.
3. Neprehusťujte porast a vo fóliovníku pravidelne vetrajte, najmä ráno po noci s vysokou vlhkosťou.
4. Zavlažujte ráno ku koreňom a umožnite rýchle osušenie listov.
5. Pravidelne kontrolujte spodnú stranu starších listov a okamžite odstráňte prvé ohniská.
6. Likvidujte pozberové zvyšky a obmedzte blízkosť samovýsevu šalátu či voľne rastúcej Lactuca serriola.
7. Pri opakovanom výskyte zaraďte osevný postup s nehostiteľskou plodinou; samotná rotácia však nemusí zastaviť prenos spór vetrom z okolia.

• Hoci sa v praxi označuje ako pleseň, Bremia lactucae patrí medzi oomycéty, nie medzi pravé huby.
• Patogén má komplexnú populáciu rás a patotypov, takže odroda odolná v jednej oblasti nemusí byť rovnako odolná inde.
• Moderné fylogenetické práce naznačujú užší hostiteľský okruh, než sa v staršej literatúre predpokladalo; najistejšie zdokumentovanými hostiteľmi sú druhy rodu Lactuca.
• Najvyššie riziko býva pri súčasnom spojení chladných nocí, rosy alebo hmly a dlhého ovlhčenia listov.