Čierna hniloba jabloní a hrušiek

Čierna hniloba je hubové ochorenie drevín, ktoré spôsobuje Diplodia seriata, známa aj pod starším názvom Botryosphaeria obtusa. Najvýraznejšie poškodzuje jablone, kde vyvoláva hnilobu plodov, škvrnitosť listov a rakovinové lézie na konároch. Patogén preniká najmä cez poranenia, odumreté pletivá a poškodenia po reze či krupobití.

Ochorenie sa vyskytuje najmä na jabloni domácej (Malus domestica) a ďalších jadrovinách. Na jabloniach môže napadnúť plody, listy aj drevo; na hruškách a dule sa častejšie prejavuje ako hniloba plodov. D. seriata môže osídľovať aj odumreté pletivá ako saprofyt, preto samotná prítomnosť huby v mŕtvom dreve ešte nemusí dokazovať aktívne ochorenie.

V praxi sa príznaky môžu prekrývať s horkou hnilobou, bielou hnilobou, nektriovou rakovinou alebo inými hubami Botryosphaeriaceae. Pri neobvyklých prípadoch, pri odumieraní viniča alebo pri potrebe presného určenia je vhodná laboratórna identifikácia kultiváciou a DNA metódami.

Plody: na jablkách sa často objaví jedna hnedá až čierna, ostro ohraničená škvrna pri kalichu alebo v mieste poranenia. Hniloba sa postupne rozširuje, dužina mäkne a celý plod môže sčernieť, scvrknúť sa a zostať ako mumifikovaný plod. Na povrchu sa môžu vytvoriť drobné čierne pyknídiá.

Listy: vznikajú malé purpurové až hnedé škvrny, ktoré sa zväčšujú a získavajú hnedý stred s tmavším okrajom. Staršie škvrny môžu pripomínať „žabie oko“ a predčasne opadávať.

Drevo: na konároch a ramenách vznikajú prepadnuté rakovinové lézie, odumieranie kôry, vädnutie častí koruny a postupné odumieranie konárov. Na odumretom dreve môžu byť viditeľné čierne bodky plodničiek.

Patogén preniká predovšetkým cez poranenia po reze, krupobití, mraze, obhryze, mechanickom poškodení alebo po poškodení hmyzom. Významným zdrojom infekcie sú odumreté konáre, rakovinové lézie a mumifikované plody ponechané v korune alebo pod stromami.

Výtrusy sa uvoľňujú z pyknídií najmä po zvlhčení a šíria sa dažďom, stekajúcou vodou, vetrom na krátku vzdialenosť, náradím a infikovaným sadivovým materiálom. Dlhodobo oslabené alebo vodným stresom poškodené rastliny bývajú náchylnejšie. Samotné teplé počasie bez poranení a zdroja inokula zvyčajne nestačí na vznik vážneho ochorenia.

Diplodia seriata prežíva v napadnutom alebo odumretom dreve a v mumifikovaných plodoch. V týchto tkanivách vytvára tmavé pyknídiá, v ktorých dozrievajú konídiá. Po daždi alebo dlhšom zvlhčení sa konídiá uvoľňujú a dostávajú na mladé pletivá a poranenia.

Infekcia môže zostať určitý čas latentná. Príznaky na plodoch sa niekedy rozvinú až pred zberom alebo počas skladovania, najmä ak bol plod poranený. Na drevine môže huba postupovať v cievnych a kôrových pletivách a postupne zväčšovať rakovinovú léziu.

Napadnuté plody priebežne oberte a odstráňte; neukladajte ich do kompostu, ak kompost nedosiahne podmienky spoľahlivej hygienizácie. Rakovinové konáre odrežte v suchom období s rezervou do zdravého dreva. Pri starších kmeňových léziách, ktoré nemožno bezpečne vyrezať, odstráňte silno postihnutú časť alebo zvážte odstránenie celého stromu či kra, aby zostal zdroj inokula čo najmenší.

Na viniči treba kombinovať hygienický rez, odstránenie odumretých ramien a správne vedenie rezu s ochranou veľkých rán. Pri potvrdení patogéna laboratórnym vyšetrením má zmysel skontrolovať aj okolité rastliny, pretože príznaky chorôb dreva bývajú spôsobené viacerými druhmi húb naraz.

• Najdôležitejším nechemickým opatrením je odstránenie zdrojov inokula: suchých konárov, rakovinového dreva a mumifikovaných plodov.
• Pracovné náradie čistite a dezinfikujte, najmä pri prechode z chorého stromu na zdravý.
• Obmedzte prenos dažďovej vody na poranené pletivá, udržujte vzdušnú korunu a režte iba za sucha.
• Biologické prípravky alebo tmely na rezné rany používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike aktuálne povolené pre danú plodinu a použitie; ich účinnosť závisí od správneho načasovania a úplného prekrytia rany.

• Počas zimného rezu odstráňte všetky suché konáre, rakovinové lézie a odumreté časti až do zdravého dreva; infekčný materiál vyneste zo sadu a nesekajte ho na mulč pod hostiteľské stromy.
• Mumifikované plody odstraňujte z koruny aj zo zeme pred vegetáciou.
• Rez vykonávajte za suchého počasia ostrým a čistým náradím; pri podozrivých stromoch náradie medzi rastlinami dezinfikujte.
• Chráňte kmene a konáre pred mechanickým poškodením, krupobitím a obhryzom. Vyhnite sa veľkým pahýľom a rezom tesne pred dažďom.
• Udržiavajte vzdušnú korunu, primeranú výživu a rovnomernú závlahu bez dlhodobého presychania alebo zamokrenia.
• Pri výsadbe používajte zdravý, dôveryhodne identifikovaný materiál a priebežne kontrolujte drevo jabloní, hrušiek aj viniča.

Starší názov Botryosphaeria obtusa sa v staršej literatúre často používa pre pôvodcu čiernej hniloby. Molekulárne štúdie však ukázali, že skupina izolátov označovaná ako D. seriata môže zahŕňať príbuzné, ťažko rozlíšiteľné druhy, napríklad D. intermedia. Preto historické údaje o hostiteľoch a rozšírení nemusia vždy patriť výlučne jednému druhu.

Na jabloni môže tá istá huba vyvolať tri odlišné prejavy: hnilobu plodov, škvrnitosť listov a rakovinu konárov. Na viniči je D. seriata jedným z pôvodcov Botryosphaeria dieback, teda komplexu chorôb dreva, pri ktorom sa často podieľajú aj ďalšie huby.