Voška skorocelová

Voška skorocelová je významný skorý škodca jabloní, ktorý sa na jar ukrýva v zhlukoch na mladých výhonkoch, listoch a plodoch. Sáním rastlinných štiav spôsobuje silné krútenie a deformácie listov, zastavenie rastu výhonkov a zakrpatenie či znetvorenie plodov. V lete časť populácie prechádza na skorocel a na jeseň sa vracia na jablone, kde kladie prezimujúce vajíčka.

Dospelé bezkrídle vošky a nymfy bývajú zelenkasté až ružovofialové, často pokryté sivobielym voskovým povlakom. Na rozdiel od vošky krvavej netvoria vatovité chumáče. Kolónie sa najčastejšie nachádzajú na spodnej strane mladých listov, v zhlukoch kvetov a na rastúcich výhonkoch.

Jabloň je hlavný hostiteľ a zároveň najdôležitejšia hospodárska plodina. Hruška a hloh môžu byť napádané, no ich význam a pravidelnosť výskytu sa podľa populácie a lokality líšia. Počas leta sa okrídlené jedince zvyčajne presúvajú na skorocel, miestami aj na ďalšie uvádzané bylinné hostiteľské rastliny.

• mladé listy sa pozdĺžne alebo špirálovito stáčajú a môžu červenať, žltnúť či predčasne opadávať;
• výhonky zaostávajú v raste, skracujú sa a deformujú;
• plody napadnutých kvetných zhlukov zostávajú malé, hrboľaté alebo nepravidelne tvarované;
• na listoch a plodoch sa objavuje lepkavá medovica a následne čerňovky;
• vošky sú zoskupené v chránených, stočených listoch, preto môžu byť neskôr ťažko zasiahnuteľné.

Silné poškodenie mladých stromov môže obmedziť tvorbu koruny a znížiť tvorbu kvetných púčikov v nasledujúcej sezóne.

Škodlivosť súvisí so satím floémovej šťavy a s dráždivými či toxickými látkami v slinách. Prezimujúce vajíčka sa liahnu skoro na jar v okolí púčikov, na konárikoch a ovocných ostrohoch. Zakladateľky potom vytvárajú kolónie bez oplodnenia; početnosť môže rýchlo narastať počas teplého jarného počasia.

Okrídlené jedince sa šíria medzi stromami a v lete zvyčajne osídľujú skorocel. Na jeseň sa okrídlené vošky vracajú na jabloň, kde po párení kladú vajíčka do chránených štrbín kôry. V niektorých podmienkach sa uvádza aj schopnosť dokončiť cyklus bez výraznej migrácie na alternatívneho hostiteľa.

Druh má spravidla holocyklický životný cyklus s pohlavnou generáciou na primárnom drevinovom hostiteľovi. Vajcia prezimujú a menia farbu zo žltastej na lesklo čiernu. Na jar sa liahnu bezkrídle samice, ktoré rodia živé nymfy partenogeneticky. Nymfa prechádza piatimi vývojovými stupňami a za priaznivých podmienok dospieva približne za dva až tri týždne.

Po niekoľkých jarných generáciách vznikajú okrídlené samice. V priebehu mája až júla môžu preletieť na skorocelové rastliny, kde pokračujú v rozmnožovaní. Na jeseň vznikajú pohlavné formy, ktoré sa vracajú na jabloň a zabezpečujú prezimovanie druhu vo vajíčku.

Najlepší účinok sa dosahuje pri skorom zásahu, keď sú kolónie ešte malé a listy nie sú silno zvinuté. Na menších stromoch možno vošky mechanicky zmyť silnejším prúdom vody a napadnuté konce výhonkov odstrániť. Pri väčšom výskyte zlepšite pokrytie mladých výhonkov a spodnej strany listov prípravkom povoleným pre konkrétnu plodinu a škodcu.

V produkčnom sade sledujte výskyt v období ružového púčika, kvitnutia a po odkvitnutí. Zohľadnite ochranu opeľovačov, rezíduá, ochranné lehoty a riziko poškodenia prirodzených nepriateľov. Opakovaný zásah bez monitoringu môže podporiť rezistenciu a sekundárny nárast iných vošiek alebo roztočcov.

• Podporujte lienky, zlatoočky, pestrice a parazitoidné osičky pestrou vegetáciou a obmedzením širokospektrálnych zásahov.
• EPPO uvádza pri voškách vrátane tohto druhu využitie niektorých prirodzených nepriateľov, napríklad lienok a zlatoočiek; v záhrade je účinnejšia ich ochrana než náhodné vypúšťanie bez vhodných podmienok.
• Malé kolónie zmyte vodou alebo odstráňte napadnuté listy a výhonky.
• Pri ekologickom pestovaní používajte iba prípravky a pomocné látky povolené v príslušnom systéme a pre danú plodinu; kryté kolónie v stočených listoch môžu byť ošetrené nedostatočne.
• Rastlinné oleje, mydlá alebo neemové prípravky môžu mať účinok len pri priamom kontakte a správnom pokrytí. Pred použitím overte registráciu, vhodnosť pre jabloň, fázu rastu a bezpečnosť pre užitočné organizmy.

• Na jar kontrolujte jablone od rašenia do približne dvoch až troch týždňov po odkvitnutí, najmä kvetné zhluky, mladé listy a vnútorné časti koruny.
• Pri reze odstráňte silno napadnuté a deformované konce výhonkov, ak to neohrozí úrodu ani tvar koruny.
• Vyhnite sa nadmernému dusíkatému hnojeniu a podporujte vyrovnaný, nie prehnane bujný rast.
• Obmedzte burinné alternatívne hostiteľské rastliny priamo v príkmennom páse, predovšetkým skorocel kopijovitý a skorocel väčší, ak je to vhodné pre daný systém hospodárenia.
• Pravidelne koste porast medzi radmi, ale zachovajte kvitnúce plochy mimo bezprostrednej zóny stromov na podporu užitočného hmyzu.
• Nezasahujte preventívne proti každej malej kolónii; rozhodujte podľa intenzity výskytu a rizika deformácie plodov.

• Druh sa v slovenčine označuje ako voška skorocelová, hoci hospodársky najvýznamnejšie poškodzuje jabloň.
• Charakteristické deformácie plodov môžu pretrvať aj po tom, čo vošky zo stromu odídu.
• Medovica podporuje rast čerňoviek, ktoré znižujú vzhľadovú hodnotu plodov a listov, hoci primárnym poškodením je samotné satie.
• Početnosť vošky sa medzi rokmi výrazne mení; nie každý rok dosiahne hospodársky významnú úroveň.
• Prítomnosť skorocelu nemusí sama osebe vysvetľovať každú populáciu, pretože význam alternatívnych hostiteľov sa môže líšiť podľa regiónu a ročníka.