Ramuláriová škvrnitosť jačmeňa

Ramuláriová škvrnitosť jačmeňa je neskorá listová choroba ozimného aj jarného jačmeňa spôsobená hubou Ramularia collo-cygni. Najprv môže prebiehať bez viditeľných príznakov, no po kl茅sení sa na listoch, pošvách a osinách rýchlo objavujú drobné hnedé škvrny so žltkastým lemom. Silná infekcia urýchľuje odumieranie listovej plochy a znižuje úrodu.

Ramuláriová škvrnitosť jačmeňa je hubová choroba jačmeňa siateho (Hordeum vulgare). V podmienkach Slovenska sa typicky prejavuje od klasenia do mliečnej až voskovej zrelosti, keď môže v poraste postupovať veľmi rýchlo.

Chorobu treba odlíšiť od hnedej škvrnitosti, rynchospóriovej škvrnitosti, septorióz a fyziologických škvŕn. Samotný vzhľad drobných lézií nie je vždy dostatočný na spoľahlivú diagnózu; pri nejasnostiach je vhodné laboratórne potvrdenie.

• Na listoch vznikajú početné drobné hnedé až červenohnedé škvrny, často s úzkym žltkastým lemom.
• Škvrny bývajú krátke, hranaté až obdĺžnikové a môžu prechádzať do nekrotických plôch.
• Príznaky sa objavujú najmä na horných listoch po vyklasení, ale môžu zasiahnuť aj listové pošvy a osiny.
• Pri silnom napadnutí listy rýchlo strácajú zelenú plochu, usychajú a porast môže predčasne dozrievať.
• Na spodnej strane alebo v strede lézií sa za vlhka môžu tvoriť jemné konídiofory a konídiá, často viditeľné až lupou.

Pôvodcom je Ramularia collo-cygni, mikroskopická huba s dlhým bezpríznakovým endofytickým alebo latentným štádiom. Dôležitým zdrojom infekcie môže byť osivo jačmeňa, v ktorom sa patogén prenáša do klíčiacej rastliny. Ďalšími zdrojmi sú napadnuté výmrvné rastliny, rastlinné zvyšky a už infikovaný porast.

Po vytvorení spor sa konídiá šíria vzduchom a prenikajú do listov najmä cez prieduchy. Presný význam alternatívnych hostiteľov a ďalších tráv nie je pri všetkých populáciách dostatočne objasnený, preto sa za hlavný agronomický hostiteľ považuje jačmeň.

Patogén môže byť do porastu zavlečený infikovaným osivom a následne systémovo prerastať vyvíjajúcou sa rastlinou bez viditeľných príznakov. Počas vegetácie sa môže udržiavať aj na listoch a rastlinných zvyškoch. Za vhodnej vlhkosti vytvára na povrchu alebo v okolí prieduchov konídiofory a konídiá, ktoré infikujú ďalšie listy.

Viditeľná fáza choroby sa často začína až po klasení. Medzi latentnou kolonizáciou a rozvojom nekrotických škvŕn môže byť dlhé obdobie, preto skorá neprítomnosť príznakov nevylučuje infekciu.

Ochrana musí byť preventívna a súčasťou integrovanej ochrany porastu. Pri vysokej náchylnosti odrody, výskyte choroby v regióne a vhodnej predpovedi počasia sa rozhoduje o fungicídnom zásahu pred výrazným rozvojom príznakov, spravidla v období okolo klasenia. Neskorý zásah do už silne nekrotického porastu má obmedzený účinok.

Termín a potrebu ošetrenia prispôsobte odrode, priebehu počasia, zdravotnému stavu porastu a aktuálnym odporúčaniam poradenstva pre obilniny na Slovensku. Pri podozrení na zámenu s inou škvrnitosťou najprv overte diagnózu.

Pri ekologickom pestovaní nie je k dispozícii spoľahlivá kuratívna metóda, ktorá by odstránila latentnú infekciu v rastline. Najväčší význam má preventívny systém: zdravé osivo, tolerantnejšia odroda, vyvážená výživa, primeraná hustota porastu, obmedzenie výmrvu a dôsledné hospodárenie s pozberovými zvyškami.

Biologické prípravky možno použiť iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre konkrétnu plodinu a účel; ich účinnosť proti tejto chorobe môže byť premenlivá a nemožno ju automaticky predpokladať.

• Používajte certifikované, zdravotne overené osivo a preferujte odrody s vyššou poľnou toleranciou, ak sú dostupné pre daný pestovateľský región.
• Dodržiavajte vyváženú výživu; nepreháňajte dusíkaté hnojenie, ktoré podporuje príliš hustý a dlho vlhký porast.
• Obmedzujte výmrv jačmeňa a po zbere riešte rovnomerné rozdrvenie a zapravenie pozberových zvyškov.
• Dodržiavajte osevný postup a sledujte porasty najmä od steblovania do mliečnej zrelosti.
• Pri zakladaní porastu zohľadnite hustotu, termín sejby a lokálne riziko; príliš hustý porast zhoršuje presychanie listov.

• Ramularia collo-cygni môže v jačmeni prežívať dlhší čas bez viditeľných príznakov.
• Výrazný rozvoj choroby sa často začne až po klasení a počas niekoľkých dní môže dôjsť k veľkej strate zelenej listovej plochy.
• Konídiá prenikajú do listu najmä cez prieduchy a sporulácia môže prebiehať aj na starších alebo odumierajúcich pletivách.
• Hostiteľská reakcia závisí od genotypu jačmeňa, preto sa odrody môžu v poli výrazne líšiť v intenzite príznakov.
• Údajné infekcie iných tráv alebo plodín sa v literatúre objavujú, no ich význam ako pravidelných hostiteľov v slovenskom pestovateľskom systéme zostáva neistý.