Helmintosporióza obilnín

Bipolaris sorokiniana je huba spôsobujúca najmä škvrnitosť listov, hnedú škvrnitosť jačmeňa, koreňovú a krčkovú hnilobu, odumieranie klíčencov a čierny hrot zrna pšenice a jačmeňa. Choroba sa šíri infikovaným osivom, rastlinnými zvyškami a konídiami. Výraznejšie sa prejavuje pri teplom, vlhkom počasí, strese zo sucha a pri pestovaní obilnín po obilnine.

Patogén napáda predovšetkým pšenicu, jačmeň a ďalšie trávy. Na nadzemných častiach vytvára škvrny a spály listov, pod povrchom pôdy poškodzuje korene a pätu stebla. Pri infekcii zrna sa môže objaviť čierne sfarbenie zárodočného konca, znížená klíčivosť a zhoršená kvalita osiva.

V slovenských podmienkach treba diagnózu odlišovať najmä od septorióz, hrdzí, ramuláriovej škvrnitosti jačmeňa, fuzarióz a iných príčin odumierania korienkov. Samotný vzhľad škvrny nemusí spoľahlivo určiť pôvodcu; pri nejasnostiach je vhodné laboratórne vyšetrenie.

• Na listoch pšenice a jačmeňa vznikajú malé oválne hnedé až tmavohnedé škvrny, často s bledším hnedým stredom a tmavým okrajom.
• Škvrny sa môžu spájať, vytvárať rozsiahle nekrotické plochy a spôsobiť predčasné zasychanie listov.
• Klíčence môžu mať hnedé lézie na koleoptyle a korienkoch, slabý rast a rednutie porastu.
• Korene a pätová časť stebla tmavnú až hnednú; rastliny sú zakrpatené, slabo odnožujú a pri silnom napadnutí predčasne dozrievajú.
• Na klasoch sa môže objaviť predčasné bielenie a zle vyplnené zrno. Čierny hrot sa prejavuje tmavohnedým až čiernym sfarbením zárodočného konca zrna.
• Na trávnikových a iných trávovitých hostiteľoch sa podobá listovej škvrnitosti a môže viesť k rednutiu trávnika.

Huba prežíva najmä ako mycélium a konídiá v napadnutom osive, rastlinných zvyškoch, pôde a trsoch tráv. Primárnym zdrojom infekcie býva kontaminované osivo; sekundárne sa konídiá šíria vetrom, dažďovými kvapkami, závlahou a mechanickým kontaktom v poraste.

Infekciu podporuje teplé a vlhké počasie, dlhé ovlhčenie listov, hustý porast a vysoký infekčný tlak z obilných zvyškov. Koreňová hniloba sa zhoršuje pri strese zo sucha, poškodenej pôdnej štruktúre, nevyrovnanej výžive a opakovanom pestovaní obilnín alebo tráv.

Na napadnutých pletivách a zvyškoch rastlín sa tvoria nepohlavné konídiá. Po dopade na vlhký list klíčia, prenikajú cez pokožku alebo prieduchy a najprv kolonizujú živé pletivo; následne prechádzajú do nekrotickej fázy, v ktorej sa škvrny rozširujú.

Patogén môže prechádzať osivom na klíčence alebo sa šíriť z pôdy a zvyškov na korene a bázy stebiel. Pohlavné štádium Cochliobolus sativus sa v prírode pozoruje zriedkavo, preto je pre epidemiológiu dôležitá najmä tvorba konídií a prežívanie mycélia.

Pri podozrení skontrolujte korene, pätu stebla, spodné listy a kvalitu zrna. V poraste porovnajte rozmiestnenie príznakov s miestami po obilných zvyškoch, utlačenou pôdou alebo suchovým stresom. Pri súbehu viacerých patogénov je na presné určenie vhodná mikroskopická alebo molekulárna diagnostika.

Ochrana je najúčinnejšia preventívne: zdravé osivo, rotácia, likvidácia výdrolu, vyrovnaná výživa a obmedzenie stresu. Foliarne zásahy majú význam iba pri potvrdenej chorobe, vnímavej plodine a vhodnom termíne podľa aktuálneho monitoringu a registrovanej etikety. Pri koreňovej hnilobe nemožno očakávať spoľahlivú kuratívnu opravu už poškodených koreňov.

• Uprednostnite certifikované zdravé osivo a mechanické odstránenie výdrolu a trávovitých burín.
• Zaveďte viacročnú rotáciu s neobilninami, napríklad repkou, strukovinami alebo okopaninami podľa pôdnych a podnikových podmienok.
• Podporte rýchly rozklad pozberových zvyškov rovnomerným rozdrvením, zapravením a dobrou pôdnou biológiou.
• Udržiavajte vyrovnanú výživu, vhodnú pôdnu štruktúru a rovnomerný vodný režim; vyhnite sa dlhodobému premokreniu aj výraznému presychaniu.
• V ekologickom systéme má najväčší význam kombinácia odrody, osevného postupu, hygieny osiva a agrotechniky. Biologické prípravky používajte len vtedy, ak sú v Slovenskej republike autorizované pre konkrétnu plodinu a účel.

• Používajte certifikované, laboratórne kontrolované a čo najzdravšie osivo s vysokou klíčivosťou.
• Dodržiavajte osevný postup; po silne napadnutej pšenici alebo jačmeni zaraďte neobilninovú plodinu a obmedzte po sebe idúce obilniny.
• Po zbere rovnomerne rozdrvte a zapravte pozberové zvyšky, aby sa urýchlil ich rozklad; minimalizujte výsev do hrubej vrstvy infikovanej slamy.
• Regulujte výživu podľa rozboru pôdy, najmä nepreháňajte dusík a predchádzajte výraznému stresu zo sucha.
• Odstraňujte výdrol obilnín a hostiteľské trávovité buriny, ktoré môžu udržiavať infekčný potenciál.
• Uprednostnite odrody s lepšou odolnosťou voči škvrnitostiam a používajte kvalitnú agrotechniku podporujúcu vzdušný porast.

• Bipolaris sorokiniana má viacero starších vedeckých názvov vrátane Cochliobolus sativus a Drechslera sorokiniana.
• Jeden patogén môže podľa napadnutého orgánu a podmienok vyvolať listovú škvrnitosť, koreňovú hnilobu, odumieranie klíčencov aj čierny hrot zrna.
• Agresivita izolátov sa môže líšiť medzi odrodami a hostiteľmi, preto údaje o náchylnosti nemožno automaticky prenášať z jednej obilniny na druhú.
• Veľmi široký okruh trávovitých hostiteľov znamená, že samotné odstránenie napadnutej plodiny nemusí odstrániť všetky zdroje inokula.