Vírus nekrotických škvŕn netýkavky

Vírus nekrotických škvŕn netýkavky (INSV) je závažné vírusové ochorenie okrasných rastlín, ktoré sa šíri najmä strapkami, predovšetkým strapkou západnou. Na listoch a kvetoch vytvára kruhové škvrny, nekrotické lézie, deformácie a môže viesť k odumieraniu rastových vrcholov. Isté potvrdenie si vyžaduje laboratórny test.

Vírus nekrotických škvŕn netýkavky, skrátene INSV, patrí do rodu Orthotospovirus. Najväčší význam má v skleníkoch a pri produkcii okrasných rastlín, kde sa môže udržať v asymptomatických rastlinách a šíriť sa spolu s množiteľským materiálom.

Príznaky sa výrazne menia podľa druhu a kultivaru hostiteľa, veku rastliny, podmienok pestovania a vírusového izolátu. Samotný vzhľad preto nestačí na spoľahlivé odlíšenie od vírusových, hubových, bakteriálnych či fyziologických poškodení. Pri komerčných porastoch a cenných rastlinách je vhodné laboratórne potvrdenie.

• kruhovité alebo nepravidelné hnedé, červenohnedé až čierne nekrotické škvrny na listoch;
• kruhové kresby, chlorotické haló, mozaika, deformácia a zvlnenie listov;
• nekrotické škvrny a kresby na kvetných lupienkoch;
• odumieranie rastových vrcholov, tmavnutie stoniek, vädnutie, zakrpatenie a predčasné odumretie rastliny;
• pri niektorých hostiteľoch môže infekcia prebiehať bez viditeľných príznakov.

Na netýkavkách sa často pozorujú hnedé až fialové škvrny, ringspoty na listoch, poškodenie kvetov a odumieranie vrcholov. Podobné príznaky však môžu vyvolať aj strapky, spálenie slnkom, nevhodná závlaha alebo iné patogény.

Hlavným prirodzeným vektorom je strapka západná (Frankliniella occidentalis); prenášať ho môžu aj Frankliniella intonsa a F. fusca. Vírus získavajú najmä larválne štádiá pri cicaní na infikovanej rastline. Po latentnom období ho prenášajú počas ďalšieho života.

Do porastu sa INSV dostáva infikovanými sadivami, odrezkami a iným vegetatívnym materiálom. Zdrojom môžu byť aj buriny a bezpríznakové okrasné rastliny. Mechanický prenos pri bežnej manipulácii sa považuje za menej významný než prenos strapkami a množiteľským materiálom.

Vírus sa množí v infikovaných rastlinných bunkách a môže sa rozšíriť systémovo do ďalších častí rastliny. Strapky sa nakazia počas larválneho kŕmenia; vírus prechádza cez vývinové štádiá hmyzu, po latentnej fáze sa množí vo vektore a dospelé jedince ho prenášajú pri kŕmení.

Vajíčka sa kladú do rastlinného pletiva, larvy sa vyvíjajú na rastline a kuklenie môže prebiehať v substráte alebo na chránených miestach. V skleníku sa preto môžu prekrývať generácie strapiek počas veľkej časti roka. Prenos cez semená sa pri ortotospovírusoch všeobecne nepovažuje za významný, zatiaľ čo vegetatívne množenie predstavuje dôležité riziko.

Infikovanú rastlinu nemožno dostupným postrekom vyliečiť. Pri potvrdení alebo silnom podozrení ju odstráňte spolu s koreňovým balom, uzavrite do vreca a zlikvidujte podľa miestnych pravidiel pre rastlinný odpad. Nezachraňujte z nej odrezky ani semená na ďalšie pestovanie.

Súčasne vyhľadajte a obmedzte zdroj strapiek: skontrolujte susedné rastliny, kvety, buriny, podmisky, substrát a vstupný materiál. V produkčných prevádzkach postupujte podľa hygienického a monitorovacieho plánu a pri diagnostickej neistote odoberte vzorky z viacerých častí rastliny.

Uprednostnite integrovanú ochranu: lepové dosky na monitoring, karanténu nových rastlín, mechanické odstránenie napadnutých jedincov, sieťovanie vetracích otvorov a pravidelnú sanitáciu. V skleníkoch možno podľa podmienok a dostupnosti využiť biologických antagonistov strapiek, napríklad dravé roztoče rodu Amblyseius alebo dravé bzdochy rodu Orius. Úspech biologickej ochrany závisí od včasného nasadenia a nízkej počiatočnej početnosti škodcu.

Biologické prípravky proti strapkám môžu znížiť populáciu vektora, ale neodstránia vírus z už infikovanej rastliny. Kombinujte ich s hygienou, izoláciou a likvidáciou zdrojov infekcie.

• Nakupujte certifikovaný alebo dôveryhodný, vizuálne zdravý množiteľský materiál a nové rastliny držte v karanténe.
• Pravidelne kontrolujte listy, kvety a rastové vrcholy; strapky monitorujte modrými alebo žltými lepovými doskami.
• Pri podozrení rastlinu okamžite izolujte a neodoberajte z nej odrezky.
• Laboratórne vyšetrenie zabezpečte pri opakovaných príznakoch, cenných rastlinách alebo v produkčnom skleníku.
• Napadnuté rastliny aj opadané listy odstráňte z pestovateľského priestoru a nekompostujte ich.
• Dezinfikujte pracovné nástroje, nádoby, pracovné plochy a ruky medzi skupinami rastlín.
• Odstraňujte buriny, ktoré môžu slúžiť ako rezervoár vírusu alebo strapiek, a zabráňte ich rastu v skleníku.
• V Slovensku plánujte zvýšený monitoring strapiek najmä od jari do jesene a v celoročne vykurovaných skleníkoch počas celej sezóny.

• INSV bol pôvodne zaraďovaný medzi vírusy skupiny tomato spotted wilt, neskôr bol rozlíšený ako samostatný druh.
• EPPO uvádza viac než 300 hostiteľských druhov z približne 85 čeľadí.
• Hostiteľský rozsah zahŕňa okrasné rastliny, zeleninu, tabak, zemiaky aj niektoré buriny.
• Príznaky môžu byť nerovnomerne rozložené v rastline a niektoré infikované rastliny zostávajú bezpríznakové.
• Strapky, ktoré získali vírus v larválnom štádiu, ho môžu prenášať po zvyšok života, ale prenos cez vajíčka nebol preukázaný ako bežný mechanizmus.