Bakteriálna uzlovitosť olivovníka

Bakteriálna uzlovitosť olivovníka, známa aj ako tuberkulóza olivovníka, je choroba spôsobená baktériou Pseudomonas savastanoi pv. savastanoi. Na konároch, výhonkoch a kmeni vytvára charakteristické hrboľaté nádory a môže viesť k odumieraniu menších vetiev, zníženiu úrody i zhoršeniu kvality plodov. Riziko rastie po daždi, krupobití a reze vykonanom vo vlhkom počasí.

Pseudomonas savastanoi pv. savastanoi je patogénna baktéria najvýznamnejšie spájaná s uzlovitosťou olivovníka (Olea europaea). V infikovanom pletive vyvoláva nadmerné delenie a zväčšovanie buniek, takže vznikajú nepravidelné zdureniny na výhonkoch, konároch a kmeni. Choroba je rozšírená v oblastiach pestovania olív vrátane stredomorskej Európy; výskyt bol potvrdený aj v slovinských olivových sadoch.

Samotný vzhľad uzla nie je úplne dôkazom pôvodcu. Pri atypických príznakoch, na okrasných hostiteľoch alebo pri rozhodovaní o odstránení cennej rastliny je vhodné laboratórne potvrdenie.

Najtypickejšie sú guľaté až nepravidelné, spočiatku hladšie zelenkasté a neskôr drsné hnedé až čierne uzly s priemerom približne 1–5 cm. Vznikajú na mladých výhonkoch, konároch, rozkonáreniach a niekedy na kmeni; môžu sa objaviť aj v okolí starších rezných alebo mechanických rán.

• menšie výhonky môžu byť uzlom zaškrcované, vädnúť, strácať listy a odumierať,
• opakované napadnutie spôsobuje presychanie konárov a rednutie koruny,
• pri silnej infekcii klesá úroda a môže sa zhoršiť veľkosť alebo senzorická kvalita plodov,
• na listoch a plodoch sú príznaky menej typické a vyskytujú sa nepravidelne.

Baktéria prežíva v uzloch a môže sa udržiavať aj na povrchu zdanlivo zdravých listov a výhonkov. Za dažďa sa uvoľňuje z infikovaných pletív a krátke vzdialenosti prekonáva dažďovými kvapkami, stekajúcou vodou a kontaminovaným náradím. Do rastliny vstupuje najmä cez čerstvé rezné rany, jazvy po opade listov, praskliny kôry, poškodenia krupobitím a rany po zbere.

Riziko predstavuje aj asymptomatický množiteľský materiál. Prenos na väčšie vzdialenosti je preto možný prostredníctvom infikovaných, ale navonok zdravých sadeníc a odrezkov. Význam jednotlivých mechanizmov prenosu sa môže líšiť podľa podmienok a pestovateľského systému.

Patogén prežíva predovšetkým v starých uzloch a na povrchu hostiteľskej rastliny. Po daždi alebo pri dlhšom ovlhnutí sa baktérie množia a dažďová voda ich prenáša na citlivé rany. Po preniknutí do pletív sa infekcia môže určitý čas vyvíjať bez nápadných vonkajších príznakov; uzol sa zväčšuje postupne počas týždňov až mesiacov.

Najviac nových infekcií zvyčajne vzniká v období dažďov a po reze alebo inom poškodení. Baktéria môže v rastline pretrvávať a pri ďalších vlhkých obdobiach vytvárať nové zdureniny.

Viditeľné uzly sa nedajú spoľahlivo „vyliečiť“ postrekom. Pri menšom napadnutí odstráňte celé infikované konáre alebo výhonky až do zdravého dreva, ideálne počas suchého obdobia. Pri uzloch na hlavnom konári alebo kmeni postupujte opatrne, pretože hlboké vyrezávanie môže vytvoriť ďalšiu vstupnú bránu a oslabiť strom.

Po práci vyčistite a dezinfikujte nástroje, aby sa baktéria nepreniesla na ďalšie olivovníky. Strom počas nasledujúcich daždivých období pravidelne kontrolujte; opakovaný sanitárny rez môže byť potrebný počas viacerých sezón. Silno napadnuté mladé rastliny je často bezpečnejšie odstrániť a nahradiť zdravým materiálom.

Najpraktickejšou nechemickou ochranou je integrovaná sanitácia: odstránenie uzlov a napadnutého dreva, dezinfekcia náradia, obmedzenie práce s rastlinami za mokra a likvidácia rezíduí mimo porastu. Znížte poranenia spôsobené krupobitím, omŕzaním, mechanickou kultiváciou a nešetrným zberom.

Biologické prípravky alebo mikrobiálne antagonisty používajte iba vtedy, ak je konkrétny prípravok v Slovenskej republike aktuálne registrovaný a má na etikete uvedené použitie pre danú plodinu a problém. Ich účinok je preventívny a nemusia odstrániť už vytvorené uzly.

• V Slovensku kupujte olivovníky a odrezky z dôveryhodného zdroja; pred výsadbou prezrite kmeň, konáre i bázu rastliny na prítomnosť uzlov.
• Rez vykonávajte prednostne za suchého počasia a nie bezprostredne pred dažďom. Vyhnite sa zbytočným poraneniam pri zbere, manipulácii a zazimovaní.
• Rezný materiál pravidelne dezinfikujte medzi stromami a vždy po kontakte s podozrivým pletivom; používajte čisté a ostré nástroje.
• Napadnuté vetvy odstraňujte s rezervou pod viditeľným uzlom. Odrezky nevhadzujte do kompostu; odstráňte ich z porastu a zlikvidujte podľa miestnych pravidiel.
• Zabezpečte vzdušnú korunu, dobrý odtok vody a primeranú výživu bez prehnojovania dusíkom. Pri nových rastlinách uprednostnite zdravý certifikovaný materiál.

• Charakteristické uzly vznikajú v dôsledku hypertrofie a hyperplázie pletív, ktoré súvisia aj s tvorbou rastových regulátorov baktériou.
• Olivovník môže niesť baktériu na povrchu bez okamžite viditeľných príznakov, čo komplikuje kontrolu množiteľského materiálu.
• Citlivosť sa medzi kultivarmi líši, úplná odolnosť však nie je všeobecne pravidlom.
• Historicky sa pôvodca uvádzal aj v rámci komplexu Pseudomonas syringae; moderná taxonómia používa názov Pseudomonas savastanoi pv. savastanoi.