Nosánik ryhovaný

Nosánik ryhovaný (*Otiorhynchus sulcatus*) je polyfágny chrobák, ktorého dospelce v noci vykusujú polmesiačikovité zárezy na okrajoch listov. Závažnejšie škody však často spôsobujú beznohé larvy v pôde, ktoré obhrýzajú korene a koreňový krčok. Napadnuté rastliny slabnú, vädnú a pri silnom poškodení môžu odumrieť.

Nosánik ryhovaný je tmavý až čierny chrobák dlhý približne 9–13 mm, s krátkym predĺženým noscom, lomenými tykadlami a drobnými svetlými šupinkami na krovkách. Dospelce sú bezkrídlové a väčšinou aktívne v noci; cez deň sa ukrývajú v pôde, pod opadom, mulčom alebo pri báze rastlín.

Druh má široký okruh hostiteľov. Často sa vyskytuje na rododendronoch, tisoch, bršlenoch, jahodách a rôznych okrasných trvalkách. Pri určovaní treba zohľadniť možnú zámenu s inými druhmi rodu Otiorhynchus, ktoré majú podobný spôsob poškodenia.

Dospelé chrobáky vykusujú na okrajoch listov pravidelné polmesiacovité až oblúkovité zárezy. Poškodenie býva najvýraznejšie na listoch rododendronov, bršlenov, jahôd a ďalších širokolistých rastlín. Pri silnom výskyte môžu byť poškodené aj kvety, mladé výhonky alebo kôra pri báze stoniek.

Larvy spôsobujú závažnejšie, často menej nápadné poškodenie. Obhrýzajú jemné korienky, hrubšie korene aj koreňový krčok. Rastliny potom zaostávajú v raste, vädnú najmä počas tepla a sucha, žltnú, ľahko sa vyťahujú zo substrátu a pri silnom napadnutí odumierajú. Príznaky sa môžu zameniť za nedostatok vody alebo koreňovú chorobu.

Škodca sa najčastejšie šíri s napadnutým koreňovým balom, kontajnerovanými rastlinami a substrátom. Dospelce síce nelietajú, ale vedia preliezať medzi susediacimi rastlinami, najmä ak sa dotýkajú alebo ak je v okolí opad a hustý mulč.

Samice sa rozmnožujú partenogeneticky, takže na založenie populácie nie sú potrebné samce. Vajíčka kladú do pôdy pri báze hostiteľských rastlín. Riziko rastie pri dlhodobo vlhkom, humóznom substráte a v hustých výsadbách, kde sa larvy ľahko ukrývajú.

V podmienkach strednej Európy má nosánik ryhovaný spravidla jednu generáciu ročne, hoci časť jedincov môže vývoj predĺžiť. Dospelce sa objavujú najmä od neskorej jari do leta a živia sa v noci. Samičky po niekoľkých týždňoch prijímania potravy kladú vajíčka do pôdy.

Larvy sa liahnu približne po 2–3 týždňoch a vyvíjajú sa v pôde počas leta, jesene a zimy. Prezimujú najmä staršie larvy alebo predkukly. Na jar sa kuklia v pôdnej komôrke a následne sa objavujú dospelé chrobáky. V chránených priestoroch alebo skleníkoch môže byť vývoj časovo posunutý.

Pri menšom výskyte možno dospelce po zotmení ručne zbierať alebo striasť na podložku a zlikvidovať. Opakované kontroly sú dôležitejšie než jednorazový zásah, pretože chrobáky sa cez deň ukrývajú.

Ak rastlina chradne, skontrolujte koreňový bal. Pri silnom poškodení odstráňte larvy, poškodené korene a podľa potreby rastlinu presaďte do čistého substrátu. V okrasných výsadbách a škôlkach má význam cielená biologická ochrana pôdy entomopatogénnymi nematódami, ak sú vhodné pre daný spôsob pestovania a aktuálne dostupné.

Ochranu plánujte podľa vývojového štádia: zásahy proti dospelcom riešia žer na listoch, zatiaľ čo nematódy a iné pôdne opatrenia cielia na larvy. Úspešnosť znižuje preschnutý substrát, preto je potrebné dodržať podmienky uvedené na etikete biologického prípravku.

• Proti larvám používajte registrované entomopatogénne nematódy, napríklad vhodné druhy rodu Heterorhabditis alebo Steinernema, iba podľa etikety a podmienok určených pre konkrétnu plodinu či okrasnú rastlinu.
• Pri aplikácii udržujte substrát primerane vlhký a chráňte ho pred vyschnutím; účinnosť závisí od teploty, vlhkosti a správneho načasovania.
• Dospelce večer ručne zbierajte, prípadne využite jednoduché úkryty, napríklad dosky položené pri rastlinách, pod ktorými sa cez deň schovávajú.
• Podporujte prirodzených predátorov, ako sú dravé bystruškovité chrobáky, a obmedzte širokospektrálne zásahy, ktoré ich môžu ničiť.
• Silne napadnuté kontajnerované rastliny nekompostujte spolu so zdravým materiálom; odstráňte ich aj s napadnutým substrátom.

• Nové rastliny pred výsadbou dôkladne skontrolujte, najmä koreňový bal a povrch substrátu; biele beznohé larvy s hnedou hlavou sú varovným príznakom.
• Napadnuté rastliny izolujte od zdravých a nepoužívajte opakovane podozrivý substrát.
• Počas jari a leta pravidelne kontrolujte okraje listov. Dospelce hľadajte po zotmení alebo ráno pod listami, doskami a kvetináčmi.
• Odstraňujte úkryty, nadbytočný opad a mulč priamo pri koreňovom krčku. Záhony neprehustite a udržiavajte primeranú cirkuláciu vzduchu.
• Pri citlivých rastlinách používajte čistý, kvalitný substrát a karanténu nových kontajnerovaných rastlín aspoň niekoľko týždňov.

• Samice sa dokážu rozmnožovať bez oplodnenia; v populáciách preto často dominujú samice.
• Dospelce sú bezkrídlové a nelietajú, no dokážu sa šíriť chôdzou a najmä presunom napadnutých rastlín.
• Poškodenie listov je často iba estetické, ale poškodenie koreňov larvami môže viesť k úplnému odumretiu rastliny.
• Larvy sú biele až krémové, beznohé, s hnedou hlavou a pri vyrušení sa stáčajú do typického oblúka.