Šarka sliviek

Šarka sliviek je závažné vírusové ochorenie kôstkovín spôsobené vírusom Plum pox virus. Najčastejšie napáda slivky, marhule a broskyne, pričom vyvoláva svetlozelené krúžky a pásiky na listoch, deformácie a kruhovité škvrny na plodoch. Nákaza môže prebiehať aj skryto, preto je pri podozrení potrebné laboratórne potvrdenie a odstránenie infikovaného stromu.

Plum pox virus patrí do rodu Potyvirus a čeľade Potyviridae. Ide o jednu z hospodársky najvýznamnejších vírusových chorôb kôstkovín. V slovenských podmienkach sa týka najmä sliviek, marhúľ a broskýň, ale hostiteľmi môžu byť aj ďalšie pestované, okrasné alebo divorastúce druhy Prunus.

Prejav ochorenia závisí od vírusového kmeňa, odrody, veku stromu a počasia. Niektoré infekcie zostávajú niekoľko rokov latentné alebo spôsobujú iba nenápadné príznaky, takže samotná vizuálna kontrola nemusí byť dostatočná.

Na listoch sliviek sa objavujú svetlozelené až žltozelené krúžky, pásiky, prstence, žilová chloróza a nepravidelná kresba; listy môžu byť deformované. Príznaky bývajú výraznejšie na mladých listoch koreňových výmladkov.

Na plodoch vznikajú svetlé krúžky, pásiky, vpadnuté škvrny a deformácie. Dužina pod škvrnami môže hnednúť, gumovatieť a strácať chuť. Plody sliviek často predčasne dozrievajú a opadávajú. Pri marhuliach sa podobné kruhovité alebo škvrnité prejavy môžu objaviť aj na kôstkach.

Príznaky môžu chýbať na tolerantných odrodách, v prvých rokoch po infekcii alebo neskôr v sezóne. Podobné prejavy môžu spôsobovať aj iné vírusy, preto je pri rozhodovaní o likvidácii vhodné laboratórne vyšetrenie.

Hlavným zdrojom infekcie sú napadnuté stromy, koreňové výmladky a infikovaný rozmnožovací materiál. Vírus sa pri vegetatívnom množení prenáša vrúbľovaním, očkovaním a ďalšími spôsobmi množenia rastlín.

V poraste ho prenášajú najmä vošky slivková (Hyalopterus pruni), voška slamihová (Aphis spiraecola), voška broskyňová (Myzus persicae) a voška chmeľová (Phorodon humuli). Prenos je neperzistentný: voška môže vírus získať krátkym bodnutím do infikovanej rastliny a následne ho preniesť na inú rastlinu. Vírusové kmene sa líšia hostiteľským okruhom, intenzitou príznakov a účinnosťou prenosu voškami.

Vírus pretrváva v živých infikovaných pletivách stromu a systémovo sa rozširuje do listov, výhonkov, kvetov a plodov. Na jar sa príznaky často objavujú na mladých listoch; v priebehu sezóny môže byť rozmiestnenie vírusu v korune nerovnomerné.

Počas vegetácie infekčné stromy slúžia ako zdroj pre vošky. Tie vírus krátko po nabratí prenášajú na ďalšie rastliny. Najrýchlejšie šírenie podporuje prítomnosť viacerých hostiteľov Prunus a vysoký výskyt okrídlených vošiek. Dlhodobé prežívanie v sade umožňuje aj bezpríznakový alebo tolerantný hostiteľ.

Proti vírusu v už infikovanom strome neexistuje kuratívne ošetrenie. Potvrdený strom sa spravidla odstraňuje celý; nestačí odrezať iba jednu symptomatickú vetvu, pretože vírus je systémový. Pri profesionálnych výsadbách treba postupovať podľa aktuálnych opatrení ÚKSÚP a príslušných rastlinolekárskych pravidiel.

Po odstránení stromu odstráňte aj výmladky a dezinfikujte použité náradie. Náhradu vysádzajte iba zdravým materiálom a predtým skontrolujte okolité hostiteľské rastliny. Ošetrenie proti voškám môže obmedziť ich početnosť a sekundárny prenos medzi stromami, samo osebe však nevylieči infikovanú rastlinu ani neposkytuje úplnú ochranu pred neperzistentným prenosom.

Organické a ekologické opatrenia sú zamerané na zníženie zdrojov infekcie a podporu integrovanej ochrany, nie na vyliečenie vírusu. Odstraňujte potvrdené napadnuté stromy, koreňové výmladky a neoverený rozmnožovací materiál. V sade udržiavajte primerane zapojenú, druhovo pestrú vegetáciu bez nadmerného používania širokospektrálnych zásahov, aby sa zachovali lienky, zlatoočky, pestrecové larvy a ďalší prirodzení nepriatelia vošiek.

Výskyt vošiek monitorujte na mladých výhonkoch a spodnej strane listov. Pri potrebe priameho zásahu používajte iba metódy a prípravky povolené pre ekologické pestovanie a pre danú plodinu v Slovenskej republike, vždy podľa aktuálnej etikety. Biologická regulácia vošiek môže znížiť ich populáciu, ale nedokáže spoľahlivo zabrániť každému krátkemu prenosu vírusu.

• Nakupujte iba zdravotne overený, certifikovaný rozmnožovací materiál s príslušným rastlinným pasom a vysádzajte ho od registrovaných dodávateľov.
• Nové stromy pred výsadbou skontrolujte a počas vegetácie pravidelne prezerajte listy, výmladky a plody.
• Pri podozrivých príznakoch odoberte vzorku na odbornú diagnostiku; nespoliehajte sa iba na fotografické porovnanie.
• Odstraňujte potvrdené infikované stromy vrátane koreňových výmladkov a likvidujte ich podľa pokynov príslušného rastlinolekárskeho orgánu.
• Dezinfikujte píly, nožnice a očkovacie náradie po práci s podozrivým stromom; nepoužívajte odrezky z neoverených zdrojov.
• Monitorujte aj okolité okrasné a divorastúce slivkoviny, najmä myrobalán a trnku, ktoré môžu byť bezpríznakovými alebo menej nápadnými hostiteľmi.
• Uprednostnite odrody s vyššou toleranciou alebo odolnosťou podľa dôveryhodných slovenských škôlkarskych a odrodových odporúčaní, pričom tolerancia neznamená vždy neprítomnosť vírusu.

• Názov šarka súvisí s typickou kruhovitou a pásikovitou kresbou na listoch a plodoch.
• Najvýznamnejšie skupiny PPV-D a PPV-M sa odlišujú epidemiológiou, hostiteľmi a intenzitou prejavov; PPV-M môže v niektorých populáciách viesť k rýchlejšiemu šíreniu.
• Napadnutý strom môže zostať určitý čas bez nápadných príznakov a tolerantné odrody môžu vytvárať takmer bezchybné plody.
• Vírus sa neprenáša ako bežná hubová choroba postrekom po povrchu rastliny; rozhodujúce sú infikované pletivá, vegetatívne množenie a bodavé skúšobné vpichy vošiek.
• Šarka je v Európskej únii regulovaný nekaranténny škodca pri príslušnom rozmnožovacom materiáli, preto je pôvod a zdravotný stav sadiva dôležitý aj pri malej záhrade.