Vírus obecnej mozaiky fazule

Vírus obecnej mozaiky fazule spôsobuje na listoch svetlo- a tmavozelenú mozaiku, páskovanie žíl, kučeravenie a deformácie. Najčastejšie napáda fazuľu obyčajnú a šíri sa najmä infikovaným osivom a voškami. Skorá infekcia môže výrazne obmedziť rast, tvorbu strukov aj úrodu. Podobné príznaky však môžu vyvolať aj iné vírusy alebo stresové faktory.

Vírus obecnej mozaiky fazule je systémové vírusové ochorenie spôsobené pozitívnym jednovláknovým RNA vírusom z rodu Potyvirus. Najvýznamnejším hostiteľom je fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris), pričom citlivosť a intenzita príznakov sa medzi odrodami a vírusovými kmeňmi výrazne líšia.

Na Slovensku treba ochorenie odlíšiť najmä od vírusu žltej mozaiky fazule, vírusu mozaiky uhorky, poškodenia voškami, herbicídnej deformácie a niektorých výživových porúch. Samotný vzhľad listov preto nie je spoľahlivým dôkazom; pri šľachtiteľskom, osivárskom alebo významnom produkčnom probléme je vhodné laboratórne potvrdenie testom ELISA alebo RT-PCR.

• Na mladých aj starších trojlístkoch vzniká nepravidelná svetlo- a tmavozelená mozaika alebo melírovanie.
• Žily môžu byť tmavšie zvýraznené páskovaním; listy bývajú zvlnené, bublinaté, zvrásnené, miskovito prehnuté a stáčajú sa nadol.
• Pri skorej infekcii sa rastliny zaostávajú v raste, sú nízke a deformované; môžu mať menej a kratšie struky.
• Struky môžu byť deformované, drsnejšie alebo s hnedastým sfarbením.
• Niektoré kombinácie odrody a kmeňa môžu vyvolať žilovú nekrózu a tzv. čierny koreň: hnedočierne žily, vädnutie mladých pletív, tmavé cievne pletivá v stonke a strukoch a napokon odumretie rastliny.

Príznaky sa môžu meniť podľa teploty, veku rastliny a genetickej reakcie odrody; pri vizuálnej diagnostike preto nemožno bezpečne zamieňať BCMV s BCMNV alebo inými mozaikovými vírusmi.

Najdôležitejším zdrojom býva infikované osivo, z ktorého vyrastajú choré rastliny už krátko po vzídení. Vírus sa ďalej prenáša voškami neperzistentným spôsobom: voška ho môže po krátkom nasatí z infikovanej rastliny preniesť na ďalšiu rastlinu. Dôležitú úlohu má aj mechanický prenos šťavou pri manipulácii, zaštipovaní, zbere alebo práci s náradím.

Prispieť môže aj peľ a kontakt s infikovanými rastlinnými zvyškami. Vošky sa často presúvajú z burín alebo okolitých porastov, preto sú významné okraje pozemku, prezimujúce hostiteľské rastliny a priebežná likvidácia burín.

1. BCMV prežíva v infikovanom osive a po vyklíčení sa dostáva do mladej rastliny.
2. V rastline sa množí a systémovo sa šíri do nových listov, stoniek a strukov.
3. Voška získava vírus pri krátkom vpichu do infikovaného pletiva a počas krátkeho obdobia ho prenáša ďalším vpichom na zdravej fazuli.
4. Skorá infekcia má zvyčajne väčší vplyv na zakrpatenie, násadu strukov a úrodu než neskorá infekcia.
5. Vírus sa nešíri ako huba v pôde; hlavnými zdrojmi pre ďalšiu sezónu sú infikované osivo, živé hostiteľské rastliny a prenášajúce vošky.

Na už infikovanej rastline neexistuje účinná liečba, ktorá by vírus odstránila. Choré rastliny preto vyberte čo najskôr, uzavrite do vreca a odstráňte z pestovateľskej plochy. Pri malom záhone je najúčinnejším zásahom likvidácia prvých ohnísk a prerušenie zdroja infekcie.

Vošky treba monitorovať na spodnej strane listov a na mladých vrcholoch. Ich potlačenie môže znížiť tlak škodcov, ale pri neperzistentnom prenose BCMV samotné insekticídy často nezabránia prvotnému prenosu, pretože voška môže vírus preniesť skôr, než uhynie. Uprednostnite zdravé osivo, rezistentné odrody, odstránenie ohnísk a hygienu.

• Odstraňujte napadnuté rastliny a burinné hostiteľské rastliny bez rozotierania rastlinnej šťavy.
• Podporujte prirodzených nepriateľov vošiek, napríklad lienky, zlatoočky, pestřenky a parazitické osičky, pestrosťou kvitnúcich okrajov.
• Reflexné mulče môžu pri mladých rastlinách obmedziť nalietavanie vošiek a oddialiť infekciu.
• Vyhnite sa nadmernému hnojeniu dusíkom, ktoré podporuje mäkký bujný rast atraktívny pre vošky; zabezpečte vyrovnanú výživu a primeranú zálievku.
• Pri ručnej práci používajte čisté náradie a nedotýkajte sa po manipulácii s chorými rastlinami zdravých rastlín.

• Vysievajte certifikované alebo laboratórne testované, zdravotne nezávadné osivo; vlastné osivo z rastlín s mozaikou nepoužívajte.
• Vyberajte odrody fazule s deklarovanou rezistenciou alebo toleranciou voči BCMV, pričom rezistencia nemusí pokrývať všetky kmene ani BCMNV.
• Pravidelne kontrolujte mladé rastliny a podozrivé jedince čo najskôr odstráňte aj s koreňmi. Nedávajte ich do kompostu.
• Obmedzte buriny a samovýsevy bôbovitých rastlín v poraste a jeho okolí, najmä ak vykazujú mozaiku.
• Pri práci postupujte od zdravých rastlín k podozrivým, umývajte ruky a čistite náradie; rastliny zbytočne neporanujte.
• Dodržte osevný postup a nesaďte novú fazuľu bezprostredne vedľa silne napadnutého porastu.

• BCMV patrí medzi potyvírusy a vytvára dlhé, ohybné vláknité vírusové častice.
• Vírus môže byť v osive prítomný dlhší čas, preto sa ochorenie často prenesie medzi sezónami aj bez ponechania rastlinných zvyškov.
• Dominantný gén I poskytuje ochranu proti mnohým kmeňom BCMV, no pri niektorých blízko príbuzných kmeňoch môže súvisieť s prudkou systémovou nekrózou.
• Výskyt BCMV bol zdokumentovaný aj na korunovke premenlivej (Securigera varia) na Slovensku, čo upozorňuje na význam okolitej vegetácie pri epidemiológii.
• Vizuálne príznaky samy osebe nerozlíšia BCMV od BCMNV a ďalších vírusov; presná identifikácia si môže vyžiadať laboratórny test.