Voška hrachová

Voška hrachová (Acyrthosiphon pisum) je významný cicavý škodca hrachu a ďalších bôbovitých rastlín. Zelené alebo občas ružovkasté vošky sa sústreďujú na vrcholkoch výhonkov, mladých listoch a kvetných či strukových častiach. Odoberajú rastlinné šťavy, vylučujú medovicu, oslabujú tvorbu semien a môžu prenášať vírusové ochorenia.

Voška hrachová je špecializovaný škodca bôbovitých rastlín. Na Slovensku môže poškodzovať najmä hrach siaty, ale aj bôb, šošovicu, lucernu, ďateliny a vikovité rastliny. Najčastejšie sa nachádza na vrcholkoch výhonkov, mladých listoch, kvetoch a mladých strukoch.

Pri slabom výskyte nemusí byť hospodársky významná. Riziko rastie počas kvitnutia a na začiatku tvorby strukov, keď vošky odčerpávajú asimiláty a môžu znižovať počet i kvalitu vyvíjajúcich sa semien.

• kolónie mäkkých zelených vošiek na mladých výhonkoch a spodnej strane listov;
• krútenie, deformácia alebo spomalený rast vrcholových častí;
• žltnutie, vädnutie a pri silnom napadnutí zakrpatenie rastlín;
• lepkavá medovica na listoch a strukoch, neskôr možný výskyt černej sadzovitosti;
• slabšie nalievanie semien a nižšia úroda, najmä pri napadnutí počas kvitnutia a tvorby strukov;
• pri prenose vírusov sa môžu objaviť ďalšie príznaky, ktoré nemožno pripísať iba saniu vošiek.

Jednotlivé vošky sa ľahko zamieňajú s inými druhmi. Presné určenie podporuje svetlozelené telo, dlhé nohy a dlhé, štíhle sifunkuly; pri pochybnostiach je vhodná lupa alebo odborná diagnostika.

Poškodenie spôsobujú dospelé vošky aj nymfy, ktoré prepichujú floém a sajú rastlinné šťavy. Populácia sa šíri aktívnym presunom po rastline, preletom okrídlených jedincov a prenášaním na náradí či rastlinnom materiáli.

Zdrojom napadnutia bývajú okolité porasty lucerny, ďateliny, vikovín a iných bôbovitých rastlín, ako aj zaburinené alebo dobrovoľne vzídené strukoviny. Teplé, suchšie obdobie a bujný, mäkký rast podporujú rýchle množenie. Mravce môžu kolónie chrániť pre medovicu a obmedzovať činnosť prirodzených nepriateľov.

V miernom podnebí môže voška hrachová prezimovať ako vajíčko na vybraných bôbovitých hostiteľoch, najmä na lucerne, ďatelinách alebo vikách. Na jar sa liahnu zakladateľky a počas vegetácie sa väčšina populácie rozmnožuje partenogeneticky živorodo, bez potreby párenia.

Počas sezóny vznikajú bezkrídle samice aj okrídlené formy. Okrídlené jedince sa tvoria najmä pri prehustení kolónií, zhoršení kvality hostiteľa alebo jeho presychaní a osídľujú nové porasty. Na jeseň vznikajú pohlavné formy a po párení sa kladú prezimujúce vajíčka. Počet generácií závisí od teploty a lokálnych podmienok; v teplej sezóne môže byť vysoký.

Pri malom výskyte vošky zmyte silným prúdom vody, prípadne mechanicky odstráňte napadnuté vrcholky. Opakujte kontrolu po niekoľkých dňoch, pretože vošky sa rýchlo množia a časť kolónie môže byť ukrytá v zvinutých listoch.

Pri rozhodovaní o zásahu zohľadnite vývojovú fázu hrachu, hustotu kolónií, výskyt prirodzených nepriateľov a predpoveď počasia. Osobitnú pozornosť venujte kvitnutiu a začiatku tvorby strukov, keď je potenciál hospodárskej škody najvyšší. Zásah má byť cielený a odôvodnený monitoringom, nie iba prítomnosťou niekoľkých jedincov.

V záhrade je vhodné kombinovať prúd vody, odstránenie silno napadnutých častí a podporu prirodzených nepriateľov. Lienky, larvy zlatoočiek, larvy pestřeniek, dravé pakomáre a parazitoidné osičky môžu kolónie výrazne obmedziť.

Obmedzte mravce, ktoré vošky prenášajú a chránia, napríklad odstránením ich prístupových ciest k napadnutým rastlinám. Pri ekologickom pestovaní používajte iba prípravky a pomocné prostriedky povolené pre danú plodinu a spôsob použitia v Slovenskej republike; aj prírodné látky môžu poškodiť užitočný hmyz.

• pravidelne kontrolujte hrach od začiatku kvitnutia; prezerajte najmä vrcholky výhonkov, kvety a mladé struky;
• odstraňujte silno napadnuté vrcholové časti v malej záhrade a neukladajte ich do kompostu;
• udržiavajte porast bez nadmerného dusíka, pretože prehnojenie podporuje mäkký rast atraktívny pre vošky;
• likvidujte dobrovoľne vzídený hrach a regulujte silno zaburinené bôbovité hostiteľské rastliny v bezprostrednom okolí;
• nepoužívajte širokospektrálne insekticídy preventívne; chrániať treba lienky, zlatoočky, pestřenky, dravé bystrušky a parazitoidné osičky;
• pri väčších plochách používajte žlté misky alebo vizuálnu kontrolu ako pomocné monitorovacie metódy, nie ako jediný podklad na zásah.

• Voška hrachová patrí medzi väčšie vošky; dospelce môžu merať približne 2 až 4 mm.
• Na jednej hostiteľskej rastline sa môžu vyskytovať bezkrídle aj okrídlené formy.
• Medovica priťahuje mravce a môže vytvoriť podmienky na rast sadzovitých povlakov.
• Hrach napadnutý voškami môže mať zníženú schopnosť biologickej fixácie dusíka v koreňových hľúzkach.
• Voška môže prenášať viaceré rastlinné vírusy, preto vírusové príznaky vyžadujú samostatné posúdenie.