Antraknóza jahôd spôsobená hubou Colletotrichum acutatum

Colletotrichum acutatum je hubový patogén, ktorý najčastejšie vyvoláva antraknózu jahôd – hnilobu plodov, škvrny na stopkách a výhonkoch, nekrózu koreňov a hnilobu srdiečka. Ochorenie sa rýchlo šíri dažďom, zavlažovaním na list a infikovanou sadivovou materiálou, najmä počas teplého a vlhkého počasia.

Colletotrichum acutatum je významný rastlinný patogén, ktorý sa v súčasnej taxonómii často posudzuje v rámci komplexu C. acutatum. Na jahodách spôsobuje najmä antraknózovú hnilobu plodov, ale pri silnom infekčnom tlaku aj nekrózu koreňov, hnilobu srdiečka a odumieranie celých rastlín.

Samotný vzhľad príznakov nemusí stačiť na spoľahlivé odlíšenie od druhov Colletotrichum, Botrytis alebo Phytophthora. Pri neobvyklom priebehu alebo pri potrebe presnej identifikácie je vhodné laboratórne vyšetrenie.

• Na zelených plodoch vznikajú malé, okrúhle až oválne, mierne preliačené svetlohnedé škvrny; na dozrievajúcich plodoch tmavnú až dočierna.
• Škvrny sa zväčšujú a môžu pokryť väčšinu plodu. Hniloba býva skôr pevná a suchšia než vodnatá.
• Pri vysokej vlhkosti sa na léziách tvoria lososové až oranžové povlaky s výtrusmi.
• Na stopkách a výhonkoch sú tmavohnedé až čierne, pretiahnuté, preliačené lézie.
• Napadnuté srdiečko má škoricovočervené až hnedé zafarbenie; rastlina vädne, zaostáva v raste alebo uhynie.
• Pri koreňovej forme korene hnednú až černejú, ubúdajú jemné korienky a rastliny sa po vysadení zle ujímajú.

Patogén sa prenáša najmä infikovanými, často navonok bezpríznakovými sadenicami, pôdou, zvyškami rastlín, náradím a technikou. Výtrusy sa šíria dažďovými kvapkami, postrekovou závlahou a kontaktom mokrých rastlín. Zdrojom môžu byť aj dobrovoľne rastúce jahody a niektoré buriny.

Riziko prudko rastie pri teplom, daždivom počasí, dlhom ovlhčení listov a plodov, hustej výsadbe, poranení pletív a pri kontakte plodov s kontaminovanou pôdou.

Patogén môže prežívať ako mycélium alebo infekčné štruktúry v napadnutých rastlinách, rastlinných zvyškoch, pôde a na sadive. Za priaznivých podmienok vytvára konídie, ktoré sa vodou prenášajú na nové pletivá. Po vyklíčení vytvára apresóriá a preniká do rastliny.

Na nezrelých plodoch môže infekcia určitý čas zostať latentná a prejaviť sa až pri dozrievaní. Preto môžu byť sadenice v škôlke bez viditeľných príznakov, no po vysadení sa choroba rozvinie. V podmienkach Slovenska treba zvýšenú pozornosť venovať najmä teplým a vlhkým obdobiam od kvitnutia do zberu.

Silno napadnuté rastliny, korene a srdiečka sa spravidla nedajú účinne vyliečiť; odstráňte ich aj s okolím pôdy. Napadnuté plody zbierajte priebežne, aby neboli zdrojom ďalších výtrusov.

Pri novej výsadbe nepoužívajte podozrivé sadenice. Vhodná je vzdušná výsadba, mulč obmedzujúci kontakt plodov s pôdou, kvapková závlaha a dôsledná hygiena. Pri profesionálnom pestovaní možno ochranu načasovať podľa vývoja porastu, počasia a miestnych signalizačných odporúčaní; účinnosť môže byť obmedzená rezistenciou a nesprávnym termínom aplikácie.

Základom ekologickej ochrany je zdravý sadivový materiál, odstránenie napadnutých častí, striedanie plodín, zníženie ovlhčenia a udržiavanie čistého, vzdušného porastu. Slamový alebo iný vhodný mulč znižuje odstreľovanie pôdy na plody.

Biologické prípravky s antagonistickými mikroorganizmami môžu byť súčasťou integrovanej ochrany, ich účinnosť však závisí od konkrétneho registrovaného produktu, termínu aplikácie a podmienok. Používajte iba prípravky povolené pre ekologické pestovanie a danú plodinu v Slovenskej republike.

• Nakupujte zdravú, deklarovanú a podľa možnosti certifikovanú sadivovú materiálu z dôveryhodnej škôlky.
• Vyhnite sa výsadbe jahôd do pôdy s históriou antraknózy; pri opakovanej výsadbe zaraďte osevný postup s nehostiteľskými plodinami.
• Používajte kvapkovú závlahu a zavlažujte ráno; obmedzte postrekovanie listov a plodov.
• Udržiavajte porast vzdušný, odstraňujte prebytočné výhonky a nepreháňajte dusíkaté hnojenie.
• Priebežne zbierajte a odstraňujte napadnuté plody, odumreté listy a silno choré rastliny; nedávajte ich do kompostu určeného na použitie pri jahodách.
• Po zbere odstráňte choré zvyšky a dezinfikujte náradie, nádoby a obuv pri práci v napadnutom poraste.
• Nenechávajte v blízkosti výsadby staré alebo dobrovoľne rastúce jahody a pravidelne ničte hostiteľské buriny.

• Označenie C. acutatum sa v staršej literatúre používalo širšie; moderné molekulárne metódy rozdeľujú mnohé izoláty do viacerých príbuzných druhov komplexu C. acutatum.
• Infekcia môže zostať na nezrelom plode skrytá a prejaviť sa až počas dozrievania.
• Na rozdiel od typicky mäkkej vodnatej hniloby môže byť antraknózová hniloba jahôd pevná a suchšia.
• Patogén môže prežívať mimo hostiteľskej rastliny v pôde niekoľko mesiacov, preto samotné odstránenie viditeľne chorých listov nemusí problém vyriešiť.
• Na jahodách sa podobné príznaky môžu prekrývať s ochoreniami spôsobenými inými druhmi rodu Colletotrichum; presná druhová identifikácia často vyžaduje laboratórnu diagnostiku.