Južná stonková hniloba

Južná stonková hniloba je pôdou prenášané ochorenie spôsobené hubou Athelia rolfsii, známou aj pod starším názvom Sclerotium rolfsii. Napáda veľmi široký okruh zelenín, poľných plodín, okrasných rastlín a tráv. Typické sú náhle vädnutie, hnedá mokvavá hniloba pri povrchu pôdy, biele vejárovité mycélium a drobné hnedé skleróciá.

Athelia rolfsii napáda najmä pletivá pri povrchu pôdy. Ochorenie sa môže začať nenápadnou mokvavou škvrnou na báze stonky alebo na koreňovom krčku, no pri teplom a vlhkom počasí postupuje rýchlo a rastlina v priebehu niekoľkých dní vädne a odumiera.

Na napadnutom mieste sa často vytvára biele, vejárovito rozrastajúce sa mycélium. Neskôr vznikajú drobné guľovité skleróciá, spočiatku biele až krémové, po dozretí svetlohnedé až červenohnedé. Príznaky sa môžu podobať na iné pôdne hniloby, preto je pri neistote vhodná laboratórna diagnostika.

• spočiatku blednutie, ovisnutie alebo vädnutie listov, často výraznejšie počas dňa;
• vodnatá, mäkká hnedá až čierna lézia na stonke pri povrchu pôdy alebo na koreňovom krčku;
• rýchle obkolesenie stonky a náhle trvalé zvädnutie celej rastliny;
• biele husté, často vejárovité mycélium na napadnutej stonke, koreňoch, plode alebo okolitej pôde;
• drobné skleróciá veľké približne 1–2 mm, ktoré sa menia z bielych na krémové a hnedočervené;
• mäkká hniloba plodov ležiacich na pôde, najmä paradajok, papriky a tekvicovitých;
• pri trávnikoch žltnutie, rednutie a odumieranie nepravidelných plôch.

Samotné vädnutie nie je špecifické. Podobne sa môžu prejavovať napríklad fuzáriové, verticíliové, fytoftórové alebo sklerotíniové hniloby.

Patogén prežíva najmä ako skleróciá v pôde a na odumretých rastlinných zvyškoch. Šíri sa premiestňovaním napadnutej pôdy, kompostu, substrátu, rastlinných zvyškov, náradia, obuvi, mechanizácie a niekedy aj závlahovou vodou. Do záhona ho môžu zavliecť aj buriny alebo infikované sadivá.

Huba je výrazný polyfág, preto bežné striedanie niekoľkých zeleninových druhov často neposkytne dostatočnú ochranu. Infekcia zvyčajne začína v pletivách dotýkajúcich sa pôdy; poškodenie stonky, utlačenie koreňového krčka, premočenie a kontakt plodov s pôdou riziko zvyšujú.

Skleróciá môžu v pôde a rastlinných zvyškoch prežívať viac rokov. Po dlhšom suchšom období môže ich klíčenie podporiť následné zvlhčenie pôdy. Pri teplote približne 29–35 °C a vysokej vlhkosti vytvoria mycélium, ktoré rastie po povrchu pôdy a preniká do koreňového krčka alebo spodnej časti stonky.

Po infekcii sa môže vädnutie objaviť už po niekoľkých dňoch. Na odumierajúcom pletive vznikajú nové skleróciá, ktoré sa vracajú do pôdy a zabezpečujú prežívanie. Pohlavné rozmnožovanie je v prirodzených podmienkach zriedkavé a nepovažuje sa za hlavný spôsob šírenia.

Napadnutá rastlina sa spravidla nedá vyliečiť, pretože huba rýchlo poškodzuje bázu stonky a koreňový krčok. Rastlinu odstráňte pred tvorbou ďalších sklerócií, opatrne vyberte aj okolité zasiahnuté pletivá a pôdu uzavrite do odpadu; nepresúvajte ju po pozemku.

Po odstránení dezinfikujte náradie, nádoby, pracovné stoly a obuv. Znížte vlhkosť pri povrchu pôdy, zlepšite odvetranie porastu a zabráňte kontaktu plodov s pôdou. V krytých priestoroch môže byť užitočná solarizácia alebo tepelné ošetrenie vhodného substrátu podľa konkrétneho systému.

Pri opakovanom výskyte má zmysel potvrdiť pôvodcu laboratórne, pretože podobné príznaky vyvolávajú aj iné pôdne patogény. Biologické prípravky s antagonistickými mikroorganizmami môžu byť súčasťou integrovanej ochrany, ich účinok však závisí od plodiny, pôdy, termínu a registrácie.

• uprednostnite hygienu, odstraňovanie napadnutých rastlín a obmedzenie prenosu pôdy;
• vykonajte solarizáciu pôdy v období s dostatkom slnečného žiarenia a udržujte pôdu pod fóliou dostatočne dlho podľa miestnych odporúčaní;
• používajte čisté nádoby, náradie a sadivo, nie recyklovaný substrát z napadnutých rastlín;
• podporte biologickú ochranu registrovanými prípravkami na báze vhodných antagonistov, napríklad druhov rodu Trichoderma, iba ak sú povolené pre danú plodinu a účel;
• kombinujte kvapkovú závlahu, dobrú drenáž, odstránenie burín a mulč, ktorý znižuje kontakt plodov s infikovanou pôdou.

Organické hnojivá ani kompost samy osebe infekciu neodstránia. Nezaorávajte čerstvé napadnuté zvyšky späť do pôdy.

• Používajte zdravé sadenice a čistý, nový alebo spoľahlivo dezinfikovaný pestovateľský substrát.
• Nepremiestňujte zeminu z napadnutého záhona do zdravých častí záhrady; po práci odstráňte pôdu z obuvi a náradia.
• Napadnuté rastliny odstráňte čo najskôr aj s viditeľne zasiahnutou pôdou a nedávajte ich do domáceho kompostu.
• Zlepšite drenáž, používajte kvapkovú závlahu a vyhnite sa dlhému zamokreniu povrchu pôdy.
• Udržiavajte koreňový krčok odkrytý, rastliny nezasádzajte príliš hlboko a používajte opory alebo vhodný mulč, aby plody neležali na pôde.
• Odstraňujte buriny a pozberové zvyšky, pretože mnohé hostiteľské druhy môžu udržiavať infekčný potenciál.
• Na silno napadnutom mieste kombinujte viacročné striedanie s menej náchylnými alebo nehostiteľskými plodinami; vzhľadom na široký okruh hostiteľov sa nespoliehajte iba na rotáciu.
• V skleníku a fóliovníku zvážte letnú solarizáciu pôdy priehľadnou fóliou, ak to umožňuje teplota, čas a pestovateľský systém.

• Starší a stále často používaný názov pôvodcu je Sclerotium rolfsii; v odbornej literatúre sa možno stretnúť aj s menom Agroathelia rolfsii.
• Patogén má veľmi široký okruh hostiteľov zahŕňajúci dvojklíčnolistové aj jednoklíčnolistové rastliny.
• Biele mycélium a hnedé skleróciá pri povrchu pôdy sú diagnosticky nápadnejšie než samotné vädnutie.
• Ochorenie je typickejšie pre teplé oblasti; na Slovensku môže byť významnejšie najmä v teplých skleníkoch, fóliovníkoch a počas dlhých horúcich periód.
• Južná stonková hniloba sa nemá zamieňať s bielou skleróciovou hnilobou cesnaku a cibule spôsobenou inými patogénmi.