Múčnatka spôsobená hubou Golovinomyces orontii

Golovinomyces orontii je obligátna parazitická huba spôsobujúca múčnatku na viacerých bylinných hostiteľoch vrátane tekvicovitých, okrasných rastlín a niektorých plodín. Na listoch vytvára biele až sivobiele múčnaté povlaky, ktoré postupne žltnú, hnednú a môžu viesť k predčasnému usychaniu pletív. Určenie druhu podľa vzhľadu však nie je vždy spoľahlivé.

Ochorenie sa prejavuje typickými bielymi až sivobielymi múčnatými povlakmi na listoch, stonkách, prípadne kvetoch a mladých plodoch. Na rozdiel od mnohých listových škvŕn nepotrebuje dlhodobé ovlhčenie listov; spóry sa šíria najmä vzdušnými prúdmi a huba môže rýchlo kolonizovať husté porasty.

Na tekvicovitých rastlinách, najmä uhorke a tekviciach, sa však podobné príznaky často pripisujú aj druhu Podosphaera xanthii. Samotný vzhľad preto nemusí umožniť spoľahlivé druhové určenie; pri významnej úrode alebo neobvyklom hostiteľovi je vhodná laboratórna diagnostika.

• Na lícnej alebo rubovej strane listov vznikajú ostrovčeky bieleho, múčnatého mycélia a konídií.
• Povlaky sa zväčšujú, spájajú a môžu pokryť väčšinu listovej plochy.
• Napadnuté listy blednú, žltnú, hnednú, deformujú sa a pri silnom napadnutí predčasne zasychajú.
• Na petúnii a ďalších okrasných hostiteľoch sa povlak môže objaviť aj na stonkách a kvetoch.
• Neskôr sa môžu vytvoriť drobné tmavohnedé až čierne guľovité plodničky, ktoré však nie sú prítomné vždy.

Diagnosticky sú dôležité hostiteľská rastlina, umiestnenie povlaku a mikroskopické alebo molekulárne znaky. Biely povlak si možno pomýliť so zvyškami postrekov, prachom alebo inými druhmi múčnatiek.

Pôvodcom je huba Golovinomyces orontii, ktorá preniká do pokožkových buniek živého hostiteľa a vytvára povrchové mycélium. Konídie sa uvoľňujú z povlakov a prenášajú sa vetrom, pri manipulácii s rastlinami a v uzavretých priestoroch aj prúdením vzduchu a kontaktom medzi listami.

Zdrojom infekcie môžu byť napadnuté priesady, materské rastliny, okrasné rastliny alebo prežívajúce hostiteľské buriny. Pri tekvicovitých je potrebné zohľadniť aj možnú zámenu s Podosphaera xanthii; hostiteľský okruh a citlivosť sa môžu líšiť podľa izolátu.

Po dopade konídie na vnímavý list vyklíči klíčnou trubicou, vytvorí apresórium a haustórium a začne rásť ako povrchové mycélium. Za vhodných podmienok sa nové konídie môžu vytvoriť približne za niekoľko dní, takže v poraste vznikajú opakované infekčné cykly počas vegetácie.

Huba môže prežívať na živých napadnutých rastlinách, v skleníkoch a pri niektorých hostiteľoch aj v pohlavných plodničkách na odumierajúcich pletivách. Význam prezimovania plodničkami v konkrétnych podmienkach Slovenska závisí od hostiteľa a priebehu sezóny.

Zásah má najväčší účinok pri prvých škvrnách, ešte pred súvislým pokrytím listov. Odstráňte najviac napadnuté listy, zlepšite cirkuláciu vzduchu a upravte závlahu tak, aby rastliny neboli dlhodobo stresované suchom ani premočením koreňov.

Pri pestovaní uhoriek, tekvíc a okrasných rastlín kontrolujte porast najmenej raz týždenne, v skleníku častejšie. Ak sa choroba opakuje, kombinujte hygienu, tolerantnú odrodu a prípravok s preventívnym alebo skorým účinkom; pri viacerých ošetreniach striedajte mechanizmy účinku podľa etikety, aby ste obmedzili vznik rezistencie.

• Pri slabom napadnutí odstráňte jednotlivé listy alebo výhonky a znížte zdroj konídií v poraste.
• V ekologickom systéme možno podľa registrácie a etikety využiť prípravky na báze síry, hydrogénuhličitanu draselného alebo vybraných olejov a biologických antagonistov.
• Ošetrujte rovnomerne obe strany listov, nepoužívajte olejové a sírne prípravky v kombinácii bez výslovného povolenia a rešpektujte riziko popálenia pri vysokých teplotách.
• Biologické prípravky s hubou Ampelomyces quisqualis môžu byť súčasťou integrovanej ochrany proti múčnatkám, ich účinnosť však závisí od registrácie, načasovania a podmienok aplikácie.

• Pestujte zdravé, certifikované priesady a pred výsadbou kontrolujte listy aj rubovú stranu.
• Dodržiavajte dostatočné rozstupy a veďte uhorky či tekvice tak, aby listy po daždi a rose rýchlejšie osychali.
• V skleníku pravidelne vetrajte, neprehusťujte porast a vyhýbajte sa veľkým výkyvom teploty a vlhkosti.
• Vyberajte odrody s deklarovanou odolnosťou voči múčnatke, pričom odolnosť nemusí byť účinná proti všetkým populáciám huby.
• Napadnuté listy priebežne odstráňte a po sezóne zlikvidujte silne infikované zvyšky; nedávajte ich do domáceho kompostu.
• Regulujte buriny a samovýsevy hostiteľských rastlín v bezprostrednom okolí porastu.
• Dusík aplikujte podľa pôdneho rozboru a potreby plodiny; mäkký, bujný rast býva náchylnejší.

• Názov Golovinomyces orontii sa v staršej literatúre prekrýva s viacerými historickými označeniami, najmä Erysiphe orontii a Erysiphe polyphaga.
• Druh bol historicky považovaný za veľmi široko hostiteľský, no moderné fylogenetické práce upozorňujú, že môže ísť o komplex blízko príbuzných, hostiteľsky špecializovaných taxónov.
• Na uhorkách v chladnejších podmienkach otvoreného poľa sa G. orontii uvádza medzi významnými pôvodcami múčnatky, zatiaľ čo v teplejších oblastiach môže prevládať Podosphaera xanthii.
• Na Slovensku bol druh zaznamenaný aj na pichliači roľnom (Cirsium arvense), čo dokumentuje význam okolitej vegetácie pri diagnostike a epidemiológii.