Múčnatka viniča

Múčnatka viniča je významné hubové ochorenie viniča spôsobené obligátnym parazitom Erysiphe necator. Na listoch, letorastoch, súkvetiach a bobuliach vytvára biely až sivobiely múčnatý povlak. Najnebezpečnejšie sú skoré infekcie mladých strapcov, ktoré môžu zastaviť vývoj bobúľ, spôsobiť ich praskanie a znížiť úrodu aj kvalitu hrozna.

Ochorenie napáda listy, letorasty, súkvetia, stopky strapcov aj bobule. Prvé príznaky môžu byť nenápadné: svetlejšie škvrny na hornej strane listu a jemné podhubie na jeho spodnej strane. Neskôr sa vytvára typický bielosivý múčnatý povlak.

Na bobuliach je kritická infekcia pred uzatváraním strapcov. Silne napadnuté bobule prestávajú rásť, hnednú, praskajú alebo zasychajú. Aj po odstránení povlaku môžu zostať korkovité jazvy a zhoršená kvalita hrozna.

• Na listoch biely až sivobiely pavučinový alebo múčnatý povlak, často na oboch stranách.
• Listy môžu byť mierne zvlnené, deformované, žltnúť alebo mať hnedé nekrotické škvrny.
• Na letorastoch sa objavujú belavé povlaky a neskôr hnedočervené až čierne jazvovité škvrny.
• Súkvetia a mladé strapce môžu byť pokryté hustým povlakom, zasychať alebo opadávať.
• Napadnuté bobule praskajú, prestávajú rásť, korkovatejú alebo sa mumifikujú.

Od peronospóry viniča sa líši tým, že múčnatka vytvára viditeľný povlak aj bez dlhodobého ovlhčenia listov; peronospóra typicky vytvára žltkasté olejové škvrny a biely porast najmä na spodnej strane listov po vlhkom počasí.

Pôvodcom je Erysiphe necator, obligátny parazit žijúci na živých pletivách viniča. Primárne infekcie na jar vznikajú z prezimujúcich chasmotécií alebo z podhubia ukrytého v infikovaných púčikoch. Askospóry sa uvoľňujú po daždi a infikujú mladé zelené pletivá.

Po vytvorení kolónií sa ochorenie šíri najmä vetrom prenášanými konídiami. Na rozdiel od mnohých listových húb nepotrebuje voľnú vodu na klíčenie; dôležitá je živá náchylná pletivová hmota, priaznivá teplota a vhodná vlhkosť vzduchu. Hustý porast, tieň, slabé prúdenie vzduchu a nadmerná dusíkatá výživa zvyšujú riziko.

Patogén prezimuje najmä ako tmavé chasmotéciá na kôre, ramenách a iných trvalých častiach viniča. V niektorých prípadoch môže prežiť aj ako podhubie v infikovaných dormantných púčikoch, z ktorých na jar vyrastajú takzvané vlajkové letorasty.

Na jar askospóry zakladajú primárne kolónie. Počas vegetácie vznikajú opakované generácie konídií, takže jediná skorá infekcia môže viesť k rýchlemu rozšíreniu v celom kro. Chasmotéciá sa tvoria na starších napadnutých pletivách koncom sezóny a zabezpečujú prezimovanie.

Pri prvých príznakoch odstráňte silno napadnuté časti a okamžite zlepšite prevzdušnenie kra. Ochrana je najúčinnejšia preventívne, ešte pred rozsiahlym osídlením strapcov, pretože silno napadnuté bobule sa už nemusia obnoviť.

V slovenských podmienkach sa termíny ochrany prispôsobujú rastovej fáze, náchylnosti odrody, predchádzajúcemu výskytu a priebehu počasia. Kritické obdobie býva od intenzívneho rastu letorastov cez kvitnutie až po uzatváranie strapcov. Pri opakovaných zásahoch treba zabezpečiť dobré pokrytie listov a strapcov, sledovať účinnosť a striedať mechanizmy účinku.

V ekologickej a záhradkárskej praxi sa využívajú najmä preventívne zásahy: vzdušná koruna, pravidelná kontrola a včasné odstránenie napadnutých častí. Za vhodných podmienok môžu pomôcť prípravky na báze síry, hydrogénuhličitanov alebo registrované biologické prípravky, vždy podľa etikety a vhodnosti pre konkrétnu plodinu.

Síru neaplikujte počas horúčav ani na rastliny vystavené tepelnému stresu a nekombinujte ju svojvoľne s olejovými prípravkami. Organické opatrenia majú najlepší účinok pri nízkom infekčnom tlaku; pri silnom napadnutí nenahrádzajú integrovaný program ochrany.

• Vyberať odrody a podpníkové kombinácie s vyššou toleranciou, ak sú vhodné pre danú lokalitu a účel pestovania.
• Včas vykonávať podlom, osečkovanie, vyväzovanie letorastov a primerané odlistenie zóny strapcov.
• Udržiavať otvorenú korunu, aby sa postrek dostal aj do vnútra kra a aby sa znížilo zatienenie.
• Vyvážene hnojiť; nepreháňať to najmä s dusíkom.
• Pravidelne kontrolovať mladé listy, letorasty a strapce od rašenia do uzatvárania strapcov.
• Odstraňovať silno napadnuté letorasty, bobule a zvyšky po reze; nepresúvať infikovaný materiál do kompostu, ak kompost nedosiahne dostatočnú teplotu.

• Erysiphe necator sa v staršej literatúre často uvádza pod názvom Uncinula necator.
• Patogén môže šíriť konídie aj za suchého počasia, preto samotné neprítomné dažde neznamenajú nízke riziko.
• Najcitlivejšie bývajú mladé bobule; po nahromadení cukrov a vývoji pokožky ich náchylnosť spravidla klesá.
• Skorá infekcia strapcov môže spôsobiť praskanie bobúľ, čím sa následne zvyšuje riziko sekundárnych hnilôb.
• Vinič európsky a mnohé jeho odrody sú výrazne náchylné, zatiaľ čo niektoré severoamerické a hybridné druhy vykazujú vyššiu mieru odolnosti.