Kukuričiar koreňový

Kukuričiar koreňový je významný škodca kukurice, ktorého larvy poškodzujú korene a dospelé chrobáky požierajú listy, blizny, peľ a mladé zrná. Napadnuté rastliny môžu trpieť vodným stresom, vyvracať sa alebo vytvárať typický „husí krk“. Najspoľahlivejšou ochranou v slovenských podmienkach je monitoring, pestré osevné postupy, regulácia výdrolu a burín a cielená integrovaná ochrana.

Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera virgifera) je chrobák z čeľade chrústikovité (Chrysomelidae) a v Európe patrí medzi významných škodcov kukurice. Na Slovensku bol prvýkrát zaznamenaný v roku 2000; výskyt sa odvtedy viaže najmä na kukuričiarske oblasti.

Hospodársky najdôležitejšie sú larvy, ktoré žijú v pôde a ožierajú korene kukurice. Dospelé chrobáky sa objavujú v lete a živia sa najmä bliznami, peľom a listami. Samotná prítomnosť chrobákov ešte nemusí znamenať hospodársku škodu; rozhodujúca je početnosť, poškodenie koreňov, termín napadnutia a citlivosť porastu.

Larvové poškodenie sa prejavuje skrátenými a čiastočne odhryznutými koreňmi, tunelmi v koreňovom pletive a slabým ukotvením rastlín. Poškodené rastliny môžu vädnúť aj pri dostatočnej pôdnej vlhkosti, zaostávať v raste alebo sa po vetre a daždi vyvracať. Typické je ohnutie stonky pri povrchu pôdy do tvaru „husieho krku“.

Dospelce vytvárajú na listoch pozdĺžne požerky a otvory. Ožieranie blizien, označované ako „strihanie blizien“, môže počas kvitnutia zhoršiť opelenie a viesť k nedostatočne vyplneným šúľkom. Pri určovaní treba odlíšiť poškodenie od iných koreňových škodcov, poliehania spôsobeného vetrom, sucha a chorôb koreňov.

Samice kladú vajíčka v lete do pôdy kukuričných polí, najmä tam, kde sa kukurica pestuje opakovane. Na jar sa z vajíčok liahnu larvy a vyhľadávajú korene kukurice. Dospelé chrobáky sa šíria aktívnym letom medzi porastmi, pričom lokálne šírenie podporuje veľká výmera kukurice, monokultúra a ponechaný výdrol.

Larvový vývoj je viazaný predovšetkým na kukuricu (Zea mays). Larvy môžu prežívať aj na niektorých trávach, napríklad na ježatke kuracej, pýr plazivý, psiarke zelenej, prstovke krvavej a rôznych druhoch rodu Setaria, no ich vývoj a význam sa medzi lokalitami líšia. Dospelce využívajú aj peľ kvitnúcich burín, čo však neznamená, že tieto rastliny sú rovnocennými hostiteľmi pre larvy.

Škodca má spravidla jednu generáciu ročne. Vajíčka prezimujú v pôde a liahnu sa od neskorej jari do začiatku leta podľa teploty a vlhkosti pôdy. Larvy prechádzajú tromi instarmi, živia sa koreňmi kukurice a následne sa kuklia v pôde.

Dospelce sa objavujú približne od júna alebo júla, pričom vrchol výskytu býva počas kvitnutia kukurice. Samce zvyčajne vylietavajú skôr než samice. Samičky kladú vajíčka od polovice leta do jesene, najmä do pôdy v kukuričných porastoch. Presný kalendár sa na Slovensku mení podľa regiónu, priebehu jari a teploty pôdy.

Najprv určte riziko podľa predplodiny, monitoringu dospelcov a kontroly koreňov. Pri podozrení na larvové poškodenie vyberte niekoľko rastlín, opatrne odstráňte pôdu a skontrolujte ožranie koreňov a tunely. Dospelce sledujte najmä od začiatku kvitnutia do konca leta.

V napadnutých porastoch kombinujte okamžité opatrenia s plánom na ďalšiu sezónu. Cielené zásahy môžu byť založené na ošetrení osiva, pôdy alebo nadzemnej časti podľa vývojového štádia škodcu a miestnej registrácie. Samotné postreky proti dospelcom spravidla neriešia už spôsobené larvové poškodenie koreňov.

V ekologickom a nízkovstupovom systéme je základom osevný postup bez následnej kukurice, ničenie výdrolu a dôsledná regulácia trávnych burín. Pomôcť môže mechanické obrábanie pôdy podľa protieróznych a agrotechnických zásad, no jeho účinok závisí od termínu a pôdnych podmienok.

Biologické prípravky na báze entomopatogénnych nematód alebo húb môžu mať potenciál proti larvám, avšak ich účinnosť je závislá od druhu organizmu, pôdnej vlhkosti, teploty a správnej aplikácie. Používajte iba riešenia povolené pre príslušnú plodinu a škodcu v ekologickom režime na Slovensku a riaďte sa aktuálnymi pravidlami certifikácie.

• Uprednostnite osevný postup, v ktorom kukurica nenasleduje po kukurici. Striedanie s plodinou, ktorá nie je vhodným larválnym hostiteľom, výrazne obmedzuje prežívanie lariev.
• Po zbere regulujte výdrol kukurice a trávne buriny, najmä v období pred kladením vajíčok a po vzídení následnej plodiny.
• Veďte záznamy o výskyte dospelcov, poškodení koreňov a histórii pozemku. V rizikových oblastiach používajte žlté lepové doštičky alebo iný odporúčaný monitoring.
• Dbajte na vyrovnanú výživu, dobrú štruktúru pôdy a včasnú reguláciu burín; zdravý koreňový systém lepšie znáša poškodenie, hoci nenahrádza ochranu proti škodcovi.
• Pri pestovaní kukurice na osive alebo v oblastiach s vysokým rizikom vyberajte odrody a technológie s overenou toleranciou podľa aktuálnych odporúčaní.

• Druh pochádza zo Severnej a Strednej Ameriky a v Európe sa rozšíril v priebehu niekoľkých desaťročí.
• Najcharakteristickejším následkom larvového poškodenia nie je samotné vädnutie, ale strata koreňovej opory a následné vyvracanie rastlín.
• V odborných zdrojoch sa uvádza širší okruh trávnych hostiteľov, ale kukurica zostáva hlavnou a hospodársky najvýznamnejšou hostiteľskou rastlinou.
• Dospelce môžu navštevovať kvitnúce buriny a iné rastliny kvôli peľu; táto potravná väzba nemusí umožniť úspešný vývoj lariev.