Nádorovitosť hlúbovínZdroj: Wikimedia Commonsbasic_soundsCC BY-SA 2.0
Choroba

Nádorovitosť hlúbovín

Plasmodiophora brassicae
Stručne

Stručný prehľad: Nádorovitosť hlúbovín

Nádorovitosť hlúbovín je pôdou prenášaná choroba kapustovitých rastlín spôsobená organizmom Plasmodiophora brassicae. Najtypickejším príznakom sú nepravidelné zhrubnutia a nádory na koreňoch, ktoré obmedzujú príjem vody a živín. Choroba sa môže v pôde udržať mnoho rokov, preto je rozhodujúca prevencia zavlečenia, hygiena, dlhšia rotácia a úprava pôdnych podmienok.

Rýchle určenie

Typické podmienky

Dotknuté časti rastlinyKorene, koreňový krčok a hypokotyl; druhotne celá rastlina v dôsledku poruchy príjmu vody a živín.
Priaznivé podmienkyKyslá až slabo kyslá pôda, dostatok pôdnej vody a teplota približne 18–25 °C podporujú klíčenie výtrusov a infekciu. Riziko zvyšuje zhutnenie, zlé odvodnenie, časté pestovanie kapustovitých a presun zamorenej pôdy.
Rastlinný doktor

Prehľad

Pôvodcom je obligátne parazitický pôdny organizmus zo skupiny Phytomyxea, tradične označovaný ako nádorovka kapustová. Napáda najmä korene rastlín z čeľade kapustovité (Brassicaceae). V koreňoch spôsobuje zväčšovanie buniek a neorganizovaný rast pletív, takže vznikajú typické vretenovité až guľovité zhrubnutia.

Poškodené korene zle prijímajú vodu a minerálne živiny. Pri silnom napadnutí rastliny zaostávajú v raste, vädnú počas teplých dní, netvoria kvalitné hlávky alebo predčasne odumierajú. Identifikáciu treba potvrdiť vytrhnutím rastliny a kontrolou koreňov, pretože nadzemné príznaky môžu napodobňovať sucho, zamokrenie alebo poškodenie koreňov inými pôdnymi škodcami.

Rastlinný doktor

Príznaky a rozpoznanie

Prvé infekcie môžu prebiehať bez viditeľných nadzemných príznakov. Neskôr rastliny zaostávajú v raste, žltnú, vädnú najmä za slnečného a teplého počasia a zostávajú menšie. Kapusta môže vytvoriť malé alebo deformované hlávky; pri silnom napadnutí vznikajú v poraste prázdne miesta.

Diagnostickým znakom sú nepravidelné zhrubnutia, vretenovité až guľovité nádory na koreňoch a hypokotyle. Mladé nádory bývajú svetlé a pevné, neskôr tmavnú, praskajú, mäknú a rozkladajú sa. Na rozkladajúcich sa koreňoch sa môžu podieľať sekundárne hnilobné mikroorganizmy.

  • odoberte celú rastlinu aj s koreňmi, nie iba nadzemnú časť;
  • nádory na koreňoch odlíšte od drobných uzlíkov viažucich dusík pri bôbovitých rastlinách;
  • pri nejasnom náleze odošlite reprezentatívnu vzorku do diagnostického laboratória.
Rastlinný doktor

Príčiny a šírenie

Najčastejším zdrojom zavlečenia je zamorená pôda na koreňoch priesad, náradí, obuvi, pneumatikách a pracovnej technike. Šírenie podporuje stekajúca alebo závlahová voda, erózia, presun neskompostovaných zvyškov a spoločné obrábanie zdravých a napadnutých plôch bez očistenia mechanizácie.

Riziko zvyšuje opakované pestovanie kapustovitých, ponechanie napadnutých koreňov na pozemku a výskyt hostiteľských burín. Infekcia je pravdepodobnejšia v kyslej, vlhkej a zhutnenej pôde, najmä pri teplejších podmienkach počas vzchádzania a zakoreňovania.

Rastlinný doktor

Životný cyklus a pretrvávanie

Patogén prežíva v pôde ako hrubostenné trvalé výtrusy, ktoré sa po rozklade napadnutých koreňov uvoľnia do pôdy. Pri dostatočnej vlhkosti a v prítomnosti koreňových výlučkov hostiteľa klíčia a vytvárajú pohyblivé zoospóry.

Zoospóry prenikajú do koreňových vláskov alebo cez drobné poranenia. V koreňových pletivách vznikajú plasmodiá, ktoré vyvolávajú nadmerné zväčšovanie a delenie buniek. Neskôr sa tvoria nové zhluky trvalých výtrusov. Keď nádory odumierajú a rozkladajú sa, výtrusy sa vracajú do pôdy.

Výtrusy môžu zostať životaschopné najmenej 10 rokov; presná dĺžka prežívania závisí od pôdy, vlhkosti, teploty, množstva inokula a prítomnosti hostiteľských burín.

Rastlinný doktor

Ošetrenie a ochrana

Už napadnutú rastlinu nie je možné vyliečiť tak, aby sa nádory na koreňoch vrátili do pôvodného stavu. Silno napadnuté rastliny odstráňte s koreňmi čo najskôr, aby sa rozkladom neuvoľnilo ďalšie inokulum. Pri manipulácii nerozmetávajte pôdu na okolité záhony.

Na ďalšie pestovanie použite odolnú odrodu vhodnú pre danú plodinu a dodržte rotáciu. Znížte zamokrenie, zlepšite drenáž a na základe pôdneho rozboru upravte kyslosť. Na silno zamorených miestach je praktickejšie dočasne pestovať nehostiteľské plodiny než spoliehať sa na jednorazový zásah.

Ak sú príznaky nejednoznačné, potvrďte diagnózu laboratórne; podobné vädnutie môžu vyvolať pôdne patogény, háďatká, larvy škodcov, sucho alebo mechanické poškodenie koreňov.

Rastlinný doktor

Šetrná a biologická ochrana

V ekologickom a malopestovateľskom systéme je najúčinnejšia kombinácia preventívnych opatrení:

  • používajte zdravé osivo a priesady od dôveryhodného dodávateľa; pred výsadbou skontrolujte korene;
  • na zamorenom mieste nepestujte kapustu, karfiol, brokolicu, kel, kaleráb, reďkev, repku ani iné náchylné kapustovité plodiny najmenej 5–7 rokov; rotácia populáciu znižuje, ale nemusí ju úplne odstrániť;
  • odstraňujte kapustovité buriny, najmä kapsičku pastiersku a ďalšie buriny, ktoré môžu udržiavať inokulum;
  • neprenášajte pôdu medzi záhonmi; náradie, obuv a mechanizáciu najprv mechanicky očistite a potom dezinfikujte vhodným prípravkom;
  • napadnuté korene nepresúvajte do kompostu, ktorý nedosiahne dostatočnú hygienizačnú teplotu; bezpečnejšie je ich odstrániť podľa miestnych pravidiel;
  • vyberajte odrody s deklarovanou odolnosťou, ale rotujte zdroje rezistencie, pretože účinnosť závisí od patotypu;
  • zlepšite odvodnenie a štruktúru pôdy, aby sa znížila dlhodobá vlhkosť vhodná na pohyb zoospór.
Rastlinný doktor

Prevencia

Pred založením porastu urobte pôdny rozbor a podľa potreby upravte pH vápnením. Necieľte na náhle prekročenie optimálnej hodnoty; dávku vápenca prispôsobte pôde, pH, predplodine a odporúčaniu laboratória. V kyslých pôdach môže byť vhodné udržiavať pH približne 6,5–7,0, no ani vyššie pH neposkytuje úplnú ochranu.

  • dodržiavajte dlhú rotáciu bez náchylných kapustovitých plodín;
  • uprednostnite zdravé priesady pestované v hygienickom substráte;
  • zamedzte zavlažovaniu alebo stekaniu vody zo zamorenej časti na zdravú;
  • pracujte najprv na zdravých parcelách a až potom na podozrivých či zamorených;
  • po zbere odstráňte korene a zvyšky, ktoré by sa mohli rozkladať v pôde;
  • veďte mapu výskytu a označte zamorené miesta pre ďalšie osevné postupy.
Rastlinný doktor

Zaujímavosti

  • Plasmodiophora brassicae nie je pravá huba ani baktéria, hoci sa v staršej literatúre a v bežnej praxi často označuje ako huba.
  • Choroba má fyziologicky špecializované populácie a odrody deklarované ako rezistentné nemusia byť odolné voči všetkým patotypom.
  • Patogén sa nešíri typicky osivom, ale môže sa zavliecť na koreňoch priesad, náradí, obuvi, kolesách mechanizácie, v pôde a povrchovej vode.
  • Niektoré kapustovité buriny môžu udržiavať infekčný cyklus aj vtedy, keď nevykazujú nápadné nádory.
  • Samotné vápnenie chorobu neodstráni; môže znížiť riziko najmä v kyslej pôde, ak sa vykoná podľa pôdneho rozboru.
Dôležitá poznámka k ochrane rastlín

Chemická ochrana má pri tejto pôdou prežívajúcej chorobe obmedzený a preventívny význam. Na Slovensku používajte iba prípravky na ochranu rastlín aktuálne právne autorizované pre konkrétnu plodinu a tento problém; vždy dodržte platnú etiketu, registrované použitie, ochrannú lehotu a osobné ochranné opatrenia. Neaplikujte neregistrované pôdne dezinfekcie ani prípravky určené pre inú plodinu.