Čierna škvrnitosť viniča (antraknóza viniča)

Čierna škvrnitosť viniča je hubová choroba spôsobená druhom Elsinoë ampelina. Na mladých listoch vytvára drobné škvrny, ktoré môžu vypadávať ako dierky, zatiaľ čo na letorastoch a bobuliach vznikajú vpadnuté lézie so sivým stredom a tmavým okrajom. Najväčšie riziko predstavuje teplé, daždivé a dlhodobo vlhké počasie, najmä v období intenzívneho rastu viniča.

Ochorenie sa v slovenskom pestovateľskom kontexte môže označovať ako čierna škvrnitosť viniča alebo antraknóza viniča. Patogén infikuje mladé listy, letorasty, stopky, úponky, súkvetia a vyvíjajúce sa bobule. Typickým znakom sú vpadnuté škvrny so sivým až sivohnedým stredom a tmavým červenohnedým, purpurovým alebo čiernym okrajom.

Príznaky môžu pripomínať poškodenie krúpami, najmä na letorastoch. Rozhodujúce je posúdiť súčasný výskyt charakteristických lézií na viacerých orgánoch a ich väzbu na daždivé obdobie. Definitívne potvrdenie si pri nejasnom prípade vyžaduje laboratórnu diagnostiku.

Na listoch sa objavujú drobné okrúhle až hranaté červenohnedé škvrny so sivým stredom a tmavým okrajom. Odumretý stred môže vypadnúť, takže list pôsobí ako prestrelený brokmi; pri silnej infekcii listy žltnú, zasychajú a opadávajú.

Na mladých letorastoch, stopkách a úponkoch vznikajú podlhovasté alebo oválne vpadnuté lézie. Ich stred býva sivý až svetlohnedý, okraj tmavý a vyvýšený; staršie lézie môžu praskať a brzdiť rast alebo spôsobiť odumretie časti letorastu.

Na bobuliach sa tvoria vpadnuté kruhové škvrny so sivým stredom a tmavým okrajom, typické pre „vtáčie oko“. Bobule môžu praskať, scvrkávať sa, zasychať a predčasne opadávať. Silne napadnuté súkvetia a mladé strapiny môžu zhnednúť a zaschnúť.

Zdrojom infekcie sú najmä napadnuté prúty, letorasty, opadané alebo mumifikované bobule a ďalšie zvyšky viniča. Spóry sa šíria kvapkami dažďa, stekajúcou vodou a pri práci s mokrou révou aj mechanicky.

Šírenie podporujú dlhé daždivé obdobia, búrky, hustá listová stena, slabé prúdenie vzduchu a ponechanie chorých zvyškov vo vinici. Vzdialené šírenie vetrom nie je hlavný mechanizmus; rozhodujúca je najmä voda a blízkosť zdroja inokula.

Patogén prežíva najmä v napadnutých letorastoch a prútoch, mumifikovaných bobuliach a zvyškoch rastlín. Na infikovaných pletivách sa vytvárajú prežívajúce štruktúry a na jar sa pri daždi a dostatočnej vlhkosti uvoľňujú konídie.

Spóry sa šíria predovšetkým kvapkami dažďa a infikujú mladé, citlivé zelené pletivá. Na nových léziách vzniká ďalšie inokulum, takže počas opakovaných dažďov môže choroba postupovať v niekoľkých sekundárnych cykloch. Prvé príznaky sa podľa teploty a dĺžky ovlhčenia objavujú približne po 4–12 dňoch.

Úplný životný cyklus nie je vo všetkých detailoch objasnený. V podmienkach Slovenska je prakticky najdôležitejšie odstrániť zdroje infekcie pred rašením a chrániť mladé pletivá počas vlhkých období.

Najprv odstráňte a bezpečne zlikvidujte silno napadnuté letorasty, listy a bobule. Pri reze veďte rez do zdravého dreva a náradie čistite medzi napadnutými rastlinami. Počas vegetácie zlepšite presychanie koruny a odstráňte zdroje infekcie.

Ak sa choroba opakovane objavuje alebo je tlak infekcie vysoký, vyhodnoťte ochranu viniča ako súčasť integrovanej ochrany rastlín. Ošetrenia musia byť preventívne alebo veľmi skoré, pretože fungicídy spravidla neobnovia už nekrotické tkanivo. Výber účinnej látky, termín, počet aplikácií a ochrannú lehotu overte výhradne v aktuálnej slovenskej etikete a registri autorizovaných prípravkov.

Pri nejasných príznakoch odoberte reprezentatívne listy, letorasty a bobule na diagnostiku. Zámenu s poškodením krúpami, čiernou hnilobou, múčnatkou alebo inými škvrnitosťami nemožno spoľahlivo vylúčiť iba podľa jednej starej lézie.

V ekologickom a nízkovstupovom systéme je základom hygiena a prevencia, nie likvidácia už poškodených pletív:

• Počas zimného rezu odstráňte napadnuté letorasty, staré lézie a mumifikované bobule; zvyšky nekompostujte v bežnom komposte, ale odstráňte ich z výsadby.
• Udržiavajte vzdušnú korunu správnym rezom, vyväzovaním a primeraným odstraňovaním zálistkov a listov v okolí strapcov.
• Obmedzte ovlhčovanie listov zavlažovaním ku koreňom a plánujte práce tak, aby sa pletivá po zásahu rýchlo osušili.
• Pravidelne kontrolujte mladé listy a letorasty po dažďoch; napadnuté časti včas vystrihnite a nástroje dezinfikujte.
• Pri výsadbe uprednostnite zdravý množiteľský materiál a odrody s lepšou toleranciou, ak sú vhodné pre dané stanovište.
• Pomocné biologické alebo elicitorové prípravky používajte len vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre vinič a dané použitie; účinok nenahrádza sanitáciu a mikroklimatickú prevenciu.

Najdôležitejšie preventívne opatrenia vykonávajte pred rašením a počas jarného rastu:

• Pri zimnom reze odstráňte napadnuté drevo, zaschnuté strapiny a mumifikované bobule a vyneste ich mimo vinice.
• Zaistite vzdušnú, presvetlenú listovú stenu a dobré vyviazanie letorastov; neprehnojujte dusíkom, aby nevznikal príliš bujný a dlho vlhký porast.
• Používajte zdravý sadivový materiál a vyhnite sa zakladaniu vinice na trvalo zamokrenom alebo zle vetranom mieste.
• Od rašenia do fázy niekoľkých rozvinutých listov kontrolujte porast aspoň raz týždenne a po daždi so zvlhčením trvajúcim približne 12 hodín vykonajte cielenú obhliadku.
• Ochranné zásahy, ak sú potrebné, načasujte preventívne podľa etikety autorizovaného prípravku a miestnych signalizačných odporúčaní; už vzniknuté lézie sa nezahoja.

• Choroba má viacero používaných názvov: čierna škvrnitosť viniča, antraknóza viniča a v anglickej literatúre aj bird’s-eye rot alebo grape black spot.
• Najcitlivejšie sú mladé, rýchlo rastúce pletivá; staršie a vyzreté orgány bývajú voči infekcii odolnejšie.
• Stred lézie na bobuli môže obsahovať drobné čierne acervuly, v ktorých vznikajú konídie.
• Poškodenie letorastov a listov znižuje asimilačnú plochu a pri silnom výskyte môže oslabiť vyzrievanie dreva i dozrievanie hrozna.