Bakteriálna škvrnitosť plodov tekvicovitých

Acidovorax citrulli spôsobuje karanténne významnú bakteriálnu škvrnitosť plodov a bakteriálnu spálu klíčencov tekvicovitých rastlín. Najväčšie riziko predstavuje pre vodné melóny a melóny, no napadnuté môžu byť aj uhorky, tekvice a tekvice obyčajné. Baktéria sa šíri najmä osivom, vodou, dažďom a kontaminovanou manipuláciou.

Acidovorax citrulli je gramnegatívna baktéria spôsobujúca bakteriálnu škvrnitosť plodov a spálu klíčencov tekvicovitých rastlín. V podmienkach Slovenska ide o osobitne závažný diagnostický nález, pretože patogén je zaradený na zoznam EPPO A1 karanténnych škodcov. Najcitlivejšími hostiteľmi sú Citrullus lanatus a Cucumis melo.

Vzhľad príznakov sa mení podľa hostiteľa, veku rastliny, odrody a genetickej skupiny izolátu. Potvrdenie preto patrí do fytopatologického laboratória; samotná škvrna na plode nie je spoľahlivou identifikáciou.

• Na klíčnych listoch a mladých rastlinách vznikajú vodnaté, tmavé lézie; hypokotyl môže zhnednúť a klíčenec skolabuje.
• Na listoch sa objavujú drobné tmavohnedé až čierne, často hranaté škvrny, ktoré môžu byť nenápadné.
• Na stonkách a poplazoch vznikajú hnedé nekrotické pruhy, pozdĺžne praskliny a niekedy bakteriálny výpotok.
• Na plodoch vodného melóna sa krátko pred dozrievaním objavujú tmavozelené až olivové, vodnaté škvrny. Neskôr pokožka praská, z lézií môže vytekať svetlý bakteriálny sliz a nasleduje hniloba.

Najdôležitejším zdrojom je infikované osivo, pričom baktéria môže byť na povrchu aj vo vnútri semena. Z napadnutého osiva sa prenáša na klíčence a v poraste sa šíri dažďom, postrekovou alebo závlahovou vodou, kvapkami pri zavlažovaní, mechanickou manipuláciou, náradím, rukami a kontaminovanými debničkami či sadbovačmi.

Patogén môže prežívať v rastlinných zvyškoch, najmä v rozkladajúcich sa plodoch, vo vyklíčených samovýsevoch a potenciálne aj na niektorých divo rastúcich tekvicovitých rastlinách. Do porastu ľahko preniká cez prirodzené otvory, poranenia a dlhšie ovlhčené pletivá.

Baktéria prežíva medzi sezónami predovšetkým v napadnutom osive a zvyškoch hostiteľských rastlín. Po vyklíčení infikovaného semena kolonizuje klíčenec a vytvára prvotné inokulum. Počas teplého a vlhkého počasia sa množí na povrchu a v pletivách rastlín; dážď, horná závlaha a práca v mokrom poraste prenášajú bunky na ďalšie rastliny.

Najväčšie epidemické riziko býva v chránených priestoroch s vysokou vzdušnou vlhkosťou a v porastoch, kde zostáva listová plocha dlho mokrá. Plody sú osobitne vnímavé približne v mladšom štádiu vývoja, hoci typické príznaky sa často ukážu až pred dozrievaním.

Pri podozrení rastliny ani plody nerozširujte a nemanipulujte s nimi viac, než je nevyhnutné. Označte ohnisko, odoberte reprezentatívnu vzorku a kontaktujte príslušnú rastlinolekársku službu alebo diagnostické pracovisko; pri karanténne významnom patogéne je laboratórne potvrdenie rozhodujúce.

V malom pestovateľskom priestore odstráňte napadnuté rastliny, plody a blízke silne podozrivé jedince. Dezinfikujte náradie a povrchy podľa etikety registrovaného dezinfekčného prípravku, odstráňte zvyšky po zbere a zabráňte stekaniu vody z ohniska do zdravého porastu. Už infikované pletivá nemožno spoľahlivo vyliečiť; cieľom zásahu je zastaviť šírenie.

Najväčší význam majú preventívne a hygienické opatrenia: zdravotne overené osivo, čistá sadba, kvapková závlaha, dobré vetranie fóliovníka, odstránenie napadnutých zvyškov a striedanie plodín. Biologické prípravky alebo mikrobiálne ošetrenie osiva možno použiť iba vtedy, ak je konkrétny výrobok v Slovenskej republike povolený pre danú plodinu a účel; účinnosť proti tomuto patogénu môže byť premenlivá a nenahrádza sanitáciu.

• Používajte iba osivo od dôveryhodného dodávateľa s dokladovaným zdravotným stavom a nakupujte zdravú sadbu.
• V predpestovárni udržiavajte čisté sadbovače, stoly, náradie a zavlažovacie zariadenia; obmedzte manipuláciu s rastlinami.
• Uprednostnite kvapkovú závlahu a zavlažujte tak, aby listy a plody zostávali čo najkratšie mokré.
• Nevstupujte do porastu, keď je vlhký, a nepracujte najprv v podozrivom poraste a potom v zdravom.
• Po zistení príznakov odstráňte napadnuté rastliny a plody, bezpečne ich zlikvidujte a nenechávajte ich na komposte.
• Dodržte viacročné striedanie plodín bez tekvicovitých rastlín a ničte samovýsevy vodných melónov, melónov a tekvíc.

• Starší názov patogénu bol Acidovorax avenae subsp. citrulli; v odbornej literatúre sa preto môžu objavovať oba názvy.
• EPPO rozlišuje najmenej dve významné genetické skupiny. Jedna býva agresívnejšia na vodnom melóne, druhá môže mať širší okruh tekvicovitých hostiteľov.
• Citlivosť sa líši medzi druhmi aj odrodami; svetlejšie šupky vodného melóna bývajú podľa viacerých zdrojov náchylnejšie než tmavozelené.
• Listové príznaky môžu byť nenápadné, zatiaľ čo škvrny a praskliny na plodoch sú často najvýraznejším diagnostickým signálom.
• V EPPO oblasti je organizmus vedený na zozname A1, teda medzi škodcami odporúčanými na reguláciu ako karanténne škodce.