Černanie päty stebla obilnín

Černanie päty stebla obilnín je pôdou prenášané hubové ochorenie koreňov, korunkovej časti a bázy stebla, ktoré spôsobuje Gaeumannomyces graminis. Najvýraznejšie sa prejavuje na pšenici ako zakrpatenie, slabé odnožovanie, černenie koreňov a bázy stebla a predčasne vybielené klasy s nedostatočne vyvinutým zrnom. Riziko rastie pri opakovanom pestovaní obilnín, vlhkej pôde a výskyte trávovitých hostiteľov.

Černanie päty stebla obilnín, v anglickej literatúre označované ako take-all, je pôdou prenášané ochorenie spôsobené komplexom foriem huby Gaeumannomyces graminis. Na Slovensku sa najčastejšie diagnostikuje v porastoch pšenice, ale napadnuté môžu byť aj ďalšie obilniny a trávy.

Choroba sa v poraste často objavuje v nepravidelných alebo kruhovitých ohniskách. Mierne infekcie môžu zostať takmer bez nápadných príznakov, zatiaľ čo silné napadnutie vedie k redukcii koreňov, predčasnému dozrievaniu, bieloklasosti a výpadkom rastlín.

Prvé príznaky bývajú nenápadné: rastliny zaostávajú v raste, menej odnožujú a môžu mať svetlozelené až žltkasté listy. Neskôr sa objavujú nepravidelné plochy zakrpatených rastlín a predčasne dozrievajúce, vybielené klasy s malým, scvrknutým alebo chýbajúcim zrnom.

• Korene hnednú až černejú, sú skrátené, krehké a redukované.
• Po odhrnutí alebo stiahnutí spodnej pošvy môže byť báza stebla pokrytá lesklým tmavohnedým až čiernym mycéliovým povlakom.
• Silno napadnuté rastliny sa dajú ľahko vytiahnuť z pôdy alebo sa lámu pri povrchu pôdy.
• Bieloklasosť nie je úplne špecifická; podobne sa môžu prejaviť napríklad fuzáriová hniloba bázy stebla, ostré steblolamy, poškodenie koreňov či výživový stres.

Patogén prežíva najmä ako mycélium v napadnutých koreňoch, strništi a ďalších rastlinných zvyškoch obilnín a tráv. Primárna infekcia vzniká vtedy, keď korene rastú v blízkosti kolonizovaných zvyškov. Neskôr sa huba môže šíriť kontaktom koreňov alebo rastom hýf pôdou medzi susednými rastlinami.

Riziko zvyšuje opakované pestovanie pšenice a iných citlivých obilnín, výskyt výdrolu a trávovitých burín, zlá drenáž, vlhká pôda, utuženie, nedostatočná výživa a neutrálne až alkalické pôdy. Vývoj môže podporiť chladnejšia a vlhká jar, pričom príznaky sa často výraznejšie prejavia až pri neskoršom vodnom strese.

Po zbere zostáva huba v pôde a na infikovaných zvyškoch hostiteľských rastlín. Na jeseň alebo skoro na jar prerastá z týchto zvyškov ku koreňom mladej obilniny a vytvára tmavé povrchové hýfy. Po preniknutí do koreňov poškodzuje kortex a vodivé pletivá, postupne kolonizuje korene, korunku a bázu stebla.

Na jar sa infekcia môže rozširovať z koreňa na koreň. Po dozretí porastu zostáva inokulum v zvyškoch a cyklus sa opakuje pri ďalšej citlivej plodine. V niektorých pôdach sa po rokoch pestovania obilnín môže prejaviť prirodzený útlm choroby v dôsledku antagonizmu pôdnej mikroflóry, nejde však o spoľahlivú ochrannú metódu.

Po objavení bieloklasosti už nemožno poškodené korene obnoviť a neskoré zásahy do listov spravidla chorobu nevyriešia. Praktickým cieľom je znížiť množstvo inokula a prerušiť jeho kontakt s ďalšou citlivou plodinou.

• Po zbere urýchlite rozklad napadnutých zvyškov vhodným spracovaním pôdy podľa systému hospodárenia a pôdnych podmienok.
• V ďalšom osevnom postupe použite nehostiteľskú širokolistú plodinu a dôsledne odstraňujte výdrol a trávovité buriny.
• Vyrovnajte výživu, najmä dusík a ďalšie prvky podľa pôdneho rozboru; neprehnojujte však jednostranne.
• Pri silnom výskyte si označte ohniská pre plánovanie rotácie a odber vzoriek. Presné potvrdenie môže vyžadovať laboratórnu diagnostiku, pretože podobné koreňové a bázové hniloby spôsobujú aj iné patogény.

Najspoľahlivejšou nechemickou stratégiou je integrovaná kultúrna ochrana: dlhší osevný postup s nehostiteľskými širokolistými plodinami, likvidácia výdrolu a trávovitých burín, rozklad pozberových zvyškov, dobrá drenáž a vyrovnaná výživa.

Biologický útlm pôdnou mikroflórou a takzvaný prirodzený pokles choroby po dlhšom pestovaní obilnín sú možné, ale medzi pozemkami veľmi premenlivé. Komerčné biologické prípravky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike aktuálne registrované pre danú plodinu a tento problém; ich účinok nemožno považovať za univerzálne potvrdený.

• Dodržiavajte osevný postup a po problematickom obilninovom poraste zaraďte aspoň jednu, podľa rizika aj dve, nehostiteľské širokolisté plodiny.
• Obmedzte pestovanie pšenice po pšenici a opakované pestovanie jačmeňa alebo iných citlivých obilnín na rovnakom pozemku.
• Likvidujte výdrol obilnín a trávovité buriny, najmä pýr a stoklas, ktoré môžu udržiavať inokulum.
• Po zbere dobre rozdrvte a rovnomerne zapravením podporte rozklad infikovaných zvyškov; vyhnite sa ponechaniu súvislého kolonizovaného strniska pred ďalšou citlivou obilninou.
• Upravte utuženie a odvodnenie pôdy, používajte osivo s dobrou zdravotnou kvalitou a zabezpečte vyrovnanú výživu podľa rozboru pôdy.
• Pri podozrení vyhodnocujte ohniská spolu s rozborom koreňov a bázy stebla, pretože bieloklasosť má viac možných príčin.

• Názov take-all odkazuje na schopnosť silnej infekcie poškodiť korene, korunku aj bázu stebla a výrazne obmedziť príjem vody a živín.
• Najtypickejšia kombinácia príznakov je čierna báza stebla, čierne korene a predčasne vybielené klasy.
• Označenie Gaeumannomyces graminis zahŕňa biologicky rozdielne formy s odlišnou preferenciou hostiteľov; preto nie je správne automaticky pripisovať každý nález všetkým obilninám.
• Ochorenie môže byť prítomné aj bez nápadnej bieloklasosti, najmä pri miernej infekcii koreňov.
• Diagnózu treba odlíšiť od fuzáriovej hniloby bázy stebla, koreňových hnilôb, poškodenia nematódami, nedostatku dusíka a stresu zo sucha.