Vírusová mozaika repy

Vírusová mozaika repy je vírusové ochorenie repy a špenátu, pri ktorom sa na najmladších listoch objavuje presvetlenie žiliek, žlté škvrny, krúžky a nepravidelná svetlá až tmavozelená mozaika. Listy môžu byť zvlnené, rastlina zakrpatená a pri skorom napadnutí klesá úroda. Vírus prenášajú najmä vošky, preto je rozhodujúca hygiena porastu, odstránenie zdrojov infekcie a integrovaná ochrana.

Vírusová mozaika repy napáda najmä cukrovú repu, cviklu, mangold a špenát. Prvé príznaky sa často objavia na mladých srdiečkových listoch, kde sa môžu presvetľovať žilky a vznikajú drobné chlorotické škvrny alebo krúžky. Neskôr sa vytvára svetlá a tmavá zelená mozaika, listy môžu byť mierne zvlnené a rast sa spomaľuje.

Vzhľad príznakov sa mení podľa odrody, veku rastliny, izolátu a teploty. Pri teplejšom počasí môže mozaika na starších listoch vyblednúť alebo zostať málo nápadná. Podobné prejavy spôsobujú aj iné vírusy repy, preto samotná fotografia nie je spoľahlivou laboratórnou identifikáciou.

• presvetlenie alebo vyčistenie žiliek na mladých listoch;
• žlté až svetlozelené kruhové škvrny, často s tmavozeleným stredom;
• nepravidelná svetlá a tmavozelená mozaika;
• zvlnenie, mierne pukanie alebo deformácia listovej čepele;
• zakrpatenie rastliny pri skorom napadnutí;
• na špenáte môžu drobné žlté bodky splývať do väčších chlorotických plôch a neskôr nekrotizovať.

Príznaky sa môžu podobať infekcii vírusmi žltačky a chlorózy repy, poškodeniu voškami alebo niektorým výživovým poruchám.

Pôvodcom je vírus Beet mosaic virus, v aktuálnej binomickej nomenklatúre Potyvirus betaceum. V teréne ho prenášajú viaceré druhy vošiek neperzistentným spôsobom. Najdôležitejšie sú voška broskyňová a voška maková alebo fazuľová; význam ďalších druhov sa môže líšiť podľa regiónu a plodiny.

Zdrojom infekcie sú najmä prezimujúce napadnuté rastliny repy, výdrol, infikovaný mangold alebo špenát a niektoré buriny. Šírenie podporuje prekrývanie plodín, blízkosť starých a nových porastov, silný nálet vošiek a mechanické prenášanie šťavy pri práci s rastlinami.

Vírus prežíva z jednej sezóny do druhej najmä v infikovaných rastlinách repy, výdroloch a pravdepodobne aj v ďalších hostiteľských rastlinách. Vošky, najmä voška broskyňová (Myzus persicae) a voška maková alebo fazuľová (Aphis fabae), získajú vírus počas krátkeho cicania a môžu ho preniesť na ďalšiu rastlinu pri následnom skúšobnom vpichu. Ide o neperzistentný prenos: vírus sa vo vektore nemnoží a infekčnosť zvyčajne trvá len krátko, rádovo minúty až hodiny.

Možný je aj mechanický prenos rastlinnou šťavou pri manipulácii, poranení alebo práci s kontaminovanými nástrojmi. Dĺžka inkubácie a intenzita príznakov závisia od veku rastliny, genotypu, izolátu a podmienok prostredia.

Infikovanú rastlinu nemožno po systémovom napadnutí vyliečiť. Pri malej výsadbe ju čo najskôr vyberte, vložte do uzavretého vreca a odstráňte z pozemku. Nenechávajte ju ako zdroj potravy pre vošky a nekompostujte ju.

Ošetrenie vošiek môže obmedziť ich populačný tlak a sekundárne šírenie, ale pri neperzistentnom prenose nemusí zabrániť prvotnej infekcii. Rozhodovanie založte na monitoringu, úrovni napadnutia, ochrane užitočných organizmov a platných slovenských registroch prípravkov. Pri nejasných príznakoch uprednostnite laboratórne potvrdenie pred plošným postrekom.

• odstraňujte silno napadnuté rastliny spolu s koreňmi a nevhadzujte ich do kompostu;
• po zbere odstráňte výdrol repy, mangoldu a špenátu a udržiavajte okraje pozemku bez burín, ktoré môžu udržiavať vírus alebo vošky;
• nezakladajte nový porast v bezprostrednej blízkosti prezimujúcich alebo starých porastov repy;
• používajte zdravé osivo, sadivo a pri produkcii osiva iba kontrolovaný, zdravotne vyhovujúci materiál;
• vošky pravidelne monitorujte na spodnej strane mladých listov; podporujte lienky, zlatoočky, pestrice a ďalších prirodzených nepriateľov;
• pri malej záhradnej výsadbe môže dočasná jemná ochranná sieť znížiť prílet vošiek, ak je porast zakrytý pred prvým významným náletom.

Umývanie vošiek prúdom vody môže znížiť ich počet, ale neodstráni vírus z už infikovanej rastliny.

• dodržiavajte osevný postup a neprekrývajte starý a nový porast repy alebo špenátu;
• odstráňte rastliny s typickou mozaikou, výdrol a hostiteľské buriny ešte pred rozšírením vošiek;
• nové rastliny a osivo získavajte od dôveryhodného dodávateľa;
• pravidelne kontrolujte srdiečkové listy a spodnú stranu listov na prítomnosť vošiek;
• pracujte najprv so zdravými rastlinami, náradie čistite a dezinfikujte po podozrivom poraste;
• pri podozrení na významnú infekciu odošlite reprezentatívnu vzorku do diagnostického laboratória, pretože vizuálne sa BtMV nedá spoľahlivo odlíšiť od viacerých vírusových ochorení.

• Vírus je taxonomicky zaradený do rodu Potyvirus; staršie zdroje používajú názov Beet mosaic virus a skratku BtMV.
• Najmladšie listy bývajú postihnuté nápadnejšie než staršie, na ktorých môžu príznaky čiastočne vyblednúť.
• Súbežná infekcia s inými voškami prenášanými vírusmi môže výrazne zhoršiť zakrpatenie a výnosové straty.
• Neperzistentný prenos vysvetľuje, prečo sa vírus môže šíriť aj napriek rýchlemu presunu vošiek a prečo samotné neskoré insekticídne ošetrenie neposkytuje istotu.
• Rozšírenie hostiteľov je podľa izolátu a použitej metódy variabilné; pri praktickej ochrane treba za hlavné zdroje považovať najmä repu, mangold a špenát.