Zvinutka zemiakov

Zvinutka zemiakov je vírusové ochorenie, ktoré najvýraznejšie poškodzuje zemiaky pestované z infikovaných hľúz alebo napadnuté počas vegetácie voškami. Typické sú zvinuté, tuhé listy, zakrpatenie a zníženie úrody; pri niektorých infekciách sa v hľuzách objavuje sieťovitá nekróza. Potvrdenie diagnózy si môže vyžadovať laboratórny test, pretože príznaky sa prekrývajú s inými vírusmi a stresmi.

Zvinutka zemiakov patrí medzi hospodársky významné vírusové ochorenia zemiaka (Solanum tuberosum). Vírus sa množí a pohybuje prevažne vo floéme, preto sú príznaky spojené s poruchou transportu asimilátov a s tuhými, zvinutými listami.

Príznaky závisia od odrody, izolátu vírusu, veku rastliny a času infekcie. Infekcia pochádzajúca z materskej hľuzy býva často výraznejšia než infekcia získaná počas vegetácie. Samotný vzhľad rastliny nie je vždy dostatočný na rozlíšenie PLRV od vírusov PVY, PVA, PVM alebo od abiotického stresu.

• Listy sa stáčajú nahor, bývajú tuhé, kožovité a krehké.
• Najprv sa často zvinujú spodné alebo staršie listy; pri infekcii z hľuzy môže byť postihnutá celá rastlina.
• Rastliny môžu zaostávať v raste, byť svetlejšie zelené až žltozelené a mať kratšie internódiá.
• Pri neskorej infekcii môžu byť listové príznaky slabé, no úroda a kvalita hľúz sa napriek tomu znižujú.
• V hľuzách sa môže objaviť hnedastá sieťovitá nekróza cievnych zväzkov, najmä pri silnejšej alebo skoršej infekcii.
• Citlivosť a intenzita príznakov sa medzi odrodami výrazne líšia.

Zdrojom ochorenia sú predovšetkým infikované sadbové hľuzy a infikované rastliny v poraste. Z nich vírus získavajú vošky pri cicaní floému a prenášajú ho na ďalšie zemiaky.

Riziko zvyšuje pestovanie vlastnej neoverenej sadby, ponechanie napadnutých rastlín v poraste, samovýsevy zemiakov a buriny, ktoré môžu udržiavať vírus alebo jeho vektory. Najefektívnejší vektor je voška broskyňová (Myzus persicae); význam ostatných druhov závisí od ich schopnosti kolonizovať zemiak a prenášať konkrétny izolát.

PLRV prežíva v infikovaných rastlinách a v vegetatívne množenom materiáli, najmä v infikovaných sadbových hľuzách. Z nich vyrastajú systémovo infikované rastliny, ktoré slúžia ako zdroj pre vošky.

Vírus získavajú vošky pri cicaní floému. Prenos je perzistentný, cirkulatívny a nereplikatívny: vírus prechádza telom vošky do slinných žliaz a po latentnom období ho môže voška prenášať počas zvyšku života. Najvýznamnejším vektorom je voška broskyňová (Myzus persicae), prenos však bol opísaný aj pri ďalších voškách vrátane vošky zemiakovej (Macrosiphum euphorbiae).

Mechanický prenos kontaktom listov alebo bežnou manipuláciou sa pri PLRV nepovažuje za významnú prirodzenú cestu. Šírenie v poraste preto súvisí najmä s infekčnou sadbou a pohybom vošiek medzi zdrojovými a zdravými rastlinami.

Infikovanú rastlinu nie je možné vyliečiť antivírusovým prípravkom. Napadnuté rastliny čo najskôr vyberte z porastu spolu s hľuzami a bezpečne ich zlikvidujte; nepoužívajte ich ako sadbu.

Ak sa ochorenie potvrdí v poraste určenom na sadbu, neprenášajte hľuzy do ďalšieho pestovateľského cyklu bez odborného posúdenia zdravotného stavu. Ochrana proti voškám môže obmedziť sekundárne šírenie, ale nezvráti už vzniknutú infekciu a musí byť založená na monitoringu, registrácii prípravku a platnej etikete.

Pri silnom výskyte alebo pri produkcii sadby kontaktujte príslušnú rastlinolekársku službu, poradenskú organizáciu alebo ÚKSÚP. Diagnostika je dôležitá najmä na odlíšenie PLRV od iných vírusov zemiaka, fyziologického zvinutia listov a poškodenia herbicídmi.

Pri ekologickom a nízkovstupovom pestovaní je najdôležitejšia prevencia, pretože po infikovaní rastliny neexistuje ošetrenie, ktoré by vírus z nej odstránilo.

• Používajte certifikovanú, zdravotne testovanú sadbu s deklarovanou nízkou vírusovou záťažou.
• Pravidelne prechádzajte porast a podozrivé rastliny odstráňte aj s hľuzami; nedávajte ich do kompostu.
• Likvidujte samovýsevy zemiakov a redukujte buriny, najmä hostiteľské druhy ľuľkovitých v okolí porastu.
• Monitorujte vošky žltými lepovými doštičkami, vizuálnymi prehliadkami a podľa možnosti aj regionálnymi signalizáciami.
• Podporujte prirodzených nepriateľov vošiek, ako sú zlatoočky, larvy pestríc, lienky a parazitoidné osičky, obmedzením širokospektrálnych zásahov.
• Fyzické bariéry a sieťovanie môžu v malých záhradných výsadbách znížiť nalietavanie vošiek, no musia byť použité včas a bez vytvárania prehriatia porastu.

• Vysádzajte iba certifikovanú sadbu vhodnú pre slovenské podmienky a dodržujte požiadavky na zdravotný stav sadiva.
• Vyberajte odrody s lepšou toleranciou k vírusovým chorobám podľa aktuálnych odrodových a národných odporúčaní.
• Po vzídení vykonávajte negatívny výber: odstráňte rastliny s typickým zvinutím, zakrpatením alebo neobvyklou tuhosťou listov.
• Porast pravidelne kontrolujte od vzchádzania do konca vegetácie, najmä pri zvýšenom výskyte vošiek.
• Odstraňujte samovýsevy zemiakov a buriny v poraste, na okrajoch i v okolí skladov a triediacich miest.
• Dodržte osevný postup a zabráňte miešaniu neoverenej sadby s certifikovaným materiálom.
• Pri podozrení na PLRV nechajte vzorky potvrdiť odborným laboratóriom; ÚKSÚP vírus zvinutky zemiakov monitoruje v rámci rastlinolekárskeho dohľadu.

• PLRV patrí do rodu Polerovirus a jeho hlavnou prirodzenou plodinovou hostiteľskou rastlinou je zemiak.
• Infekčná voška môže zostať schopná prenosu po celý život, preto krátke prisatie na infikovanej rastline môže mať význam pre ďalšie šírenie.
• Príznaky bývajú pri infekcii z infikovanej hľuzy spravidla výraznejšie než pri neskorej infekcii získanej počas vegetácie.
• Niektoré buriny z čeľade ľuľkovitých môžu slúžiť ako hostitelia, ale ich význam ako zdroja infekcie sa líši podľa oblasti a nie je pri všetkých druhoch dostatočne objasnený.
• Vírus sa bežne nepotvrdzuje iba vizuálne; vhodnou metódou je laboratórna diagnostika, napríklad ELISA alebo molekulárny test.