Čierna bodkovitosť zemiakov a antraknóza paradajok

Colletotrichum coccodes je pôdny a sadivom prenášaný hubový patogén, ktorý na zemiakoch vyvoláva čiernu bodkovitosť koreňov, stolónov, stoniek a hľúz. Na paradajkách sa môže prejaviť ako antraknóza zrelých plodov alebo čierna bodkovitá hniloba koreňov. Ochorenie často postupuje nenápadne a zvýrazní sa pri strese, poškodenej pokožke hľúz a opakovanom pestovaní hostiteľov.

Choroba je známa najmä ako čierna bodkovitosť zemiakov (black dot). Patogén vytvára drobné čierne mikroskleróciá na koreňoch, stolónoch, stonkách a hľuzách. Na paradajkách sa rovnaký druh spája s antraknózou zrelých plodov a s čiernou bodkovitou hnilobou koreňov.

Ide skôr o slabšieho alebo oportunistického patogéna, ktorého význam rastie pri dlhodobom strese rastlín, slabej drenáži, nízkej výžive, poškodení hľúz a pri častom opakovaní zemiakov či iných hostiteľov na tom istom pozemku.

Na zemiakoch sa na hľuzách objavujú hnedosivé až sivohnedé plochy, často pri mieste pripojenia stolónu. V zafarbenom pletive sú viditeľné početné drobné čierne bodky – mikroskleróciá. Korene a stolóny hnednú až černejú, môžu hniť a rastlina predčasne vädne alebo odumiera.

Príznaky na vňati bývajú menej časté a nešpecifické. Na paradajkách vznikajú najmä na dozrievajúcich a prezretých plodoch okrúhle, mierne vpadnuté hnedé lézie. Neskôr sa v nich tvoria čierne bodky a za vlhka môžu byť viditeľné oranžovoružové výlučky spór. Koreňová forma sa prejavuje hnedými léziami a rozpadom koreňového kortexu.

Od striebornej chrastavitosti, čiernej chrastavitosti a bakteriálnych hnilôb sa ochorenie odlišuje najmä kombináciou povrchových škvŕn a mikrosklerócií; pri neistote je vhodné odborné vyšetrenie.

Zdrojom infekcie je najmä pôda, napadnuté rastlinné zvyšky a infikované sadivo. Patogén sa môže udržiavať aj na paradajkách, paprike, baklažáne a niektorých ďalších hostiteľoch či burinách. Šíri sa pôdou pri obrábaní, na obuvi a mechanizácii, vodou odrážajúcou sa od pôdy a sadivovými hľuzami.

Riziko zvyšujú poranenia pri zbere a manipulácii, zlá drenáž, vyčerpaná alebo nerovnomerne hnojená pôda, sucho, vysoká záťaž koreňov a opakované pestovanie hostiteľských plodín. Pri paradajkách podporuje infekciu dlhodobé ovlhčenie plodov a ponechanie prezretých plodov na rastline.

Patogén prežíva niekoľko rokov najmä ako mikroskleróciá v pôde, na rastlinných zvyškoch a na povrchu alebo v poškodených miestach sadivových hľúz. Počas vegetácie vytvára na napadnutých pletivách acervuly a konídie. Spóry sa šíria dažďom, závlahovou vodou, pôdou, mechanizmami a sadivom.

Infekcie môžu vzniknúť skoro, ale zostať dlho bez nápadných príznakov. Na hľuzách sa škvrny a čierne bodky môžu zvýrazniť až po zbere alebo počas prvých týždňov skladovania, najmä ak sú hľuzy poranené alebo sa na ich povrchu zráža voda.

Silne napadnuté rastliny a hľuzy sa spravidla nedajú vyliečiť. V poraste odstráňte zjavne choré rastliny a po zbere neskladujte poškodené ani podozrivé hľuzy s kvalitnou produkciou.

Pri zemiakoch je najúčinnejšia kombinácia zdravého sadiva, dlhého osevného postupu, dobrej drenáže, obmedzenia stresu a šetrného zberu. Pri paradajkách odstraňujte napadnuté plody, znižujte ovlhčenie plodov a nenechávajte prezreté plody na rastline. Chemická ochrana má význam iba vtedy, ak je konkrétny prípravok registrovaný pre danú plodinu a problém; jej účinnosť proti pôdnej infekcii nemusí byť spoľahlivá.

V ekologickom a malopestovateľskom režime je základom prevencia, pretože už vytvorenú infekciu v pôde nemožno biologickými zásahmi rýchlo odstrániť.

• Vysádzajte certifikované alebo preukázateľne zdravé sadivo bez škvŕn a poškodenia.
• Zaraďte zemiaky, paradajky, papriku a baklažán až po dlhšom intervale; prakticky voľte aspoň 3–4 roky bez hostiteľských ľuľkovitých plodín, ak to osevný postup umožňuje.
• Odstraňujte napadnuté zvyšky a likvidujte ľuľkovité buriny, najmä durmany, ľuľky a iné samonáletové hostiteľské rastliny.
• Podporujte zdravý koreňový systém kompostom vyzretým podľa pravidiel ekologického pestovania, vyrovnanou výživou a dobrou štruktúrou pôdy.
• Zalievajte ku koreňom, nie na listy a plody; v skleníku zabezpečte vetranie a odstránenie kondenzácie.

• Používajte zdravé, certifikované sadivo a nevysádzajte hľuzy s podozrivými sivohnedými škvrnami alebo čiernymi bodkami.
• Dodržiavajte najmenej 3- až 4-ročný osevný postup bez zemiakov a podľa možností aj bez ďalších významných hostiteľov.
• Vyberte dobre odvodnené stanovište, neprehusťujte porast a udržiavajte vyrovnanú výživu bez stresu z nedostatku vody.
• Minimalizujte mechanické poškodenie hľúz, skráťte zbytočne dlhý interval medzi zničením vňate a zberom a zberajte za vhodných podmienok.
• Po zbere odstráňte alebo kvalitne zapracujte napadnuté zvyšky; čistite náradie, prepravky a sklad.
• V sklade obmedzte kondenzáciu na hľuzách, zabezpečte cirkuláciu vzduchu a pravidelne vyraďujte hnijúce kusy.

• Čierne bodky nie sú voľné spóry, ale najmä mikroskleróciá – odolné prežívajúce útvary huby.
• Na neporušenej pokožke hľuzy patogén zvyčajne nepreniká hlboko; významne mu pomáhajú odreniny a iné poranenia.
• Na paradajkách môže rovnaký patogén vyvolať ovocnú antraknózu aj koreňové ochorenie.
• Široký okruh uvádzaných hostiteľov zahŕňa najmä ľuľkovité rastliny, ale správy o ďalších plodinách sa medzi izolátmi a regiónmi líšia.
• Neexistuje jednoduchá vizuálna diagnostika, ktorá by vždy odlíšila C. coccodes od iných pôdnych chorôb zemiakov.