Voška chmeľová

Voška chmeľová (Phorodon humuli) je voška viazaná najmä na chmeľ a niektoré druhy rodu Prunus. Na slivkách prezimuje a na jar vytvára kolónie, zatiaľ čo v lete migruje na chmeľ, kde sa zhromažďuje na mladých listoch, výhonkoch, kvetoch a šišticiach. Oslabuje rastliny, znečisťuje ich medovicou a môže prispievať k prenosu vírusov.

Dospelé vošky a nymfy vysávajú rastlinné šťavy. Na chmeli sa prednostne sústreďujú na mladé listy, vrcholové výhonky, kvety a vyvíjajúce sa šištice. Napadnuté pletivá sa môžu deformovať a rast sa spomaľuje. Lepkavá medovica podporuje rast černe, takže listy a šištice bývajú lesklé, znečistené a horšie využiteľné.

V podmienkach Slovenska je dôležité sledovať najmä chmeľové porasty a okolité slivky či iné vhodné druhy rodu Prunus. Samotná prítomnosť niekoľkých vošiek ešte neznamená potrebu zásahu; rozhodujú hustota kolónií, vývoj rastliny, výskyt prirodzených nepriateľov a určený prah škodlivosti.

• kolónie drobných svetlozelených vošiek, často na spodnej strane listov a v záhyboch mladých výhonkov;
• krútenie, zvlnenie alebo deformácia mladých listov a výhonkov;
• lepkavá medovica na listoch, kvetoch a šišticiach;
• čierny povlak černe rastúci na medovici;
• pri silnom napadnutí oslabený rast, predčasné schnutie alebo opad listov a zhoršená kvalita chmeľových šištíc.

Na slivkách môžu byť príznaky nenápadné a priame poškodenie býva zvyčajne malé. Vošky treba odlíšiť od iných druhov podľa hostiteľa, sfarbenia, telesných znakov a prítomnosti okrídlených jedincov.

Škodca sa šíri aktívnym preletom okrídlených jedincov, vetrom, prenášaním napadnutého rastlinného materiálu a presunom medzi blízkymi hostiteľmi. Na jar sa vyvíja na slivkách a príbuzných druhoch, neskôr migruje na chmeľ. V poraste sa kolónie zväčšujú rýchlym partenogenetickým rozmnožovaním.

Vošky vylučujú medovicu, ktorá priťahuje mravce. Tie môžu kolónie chrániť pred predátormi a napomáhať ich udržiavaniu. Druh je zároveň uvádzaný ako významný prenášač vírusu šarky slivky (Plum pox virus, PPV), preto je pri výskyte vošiek v sadoch dôležitá zdravotná kontrola hostiteľských stromov.

Voška chmeľová má zložitý, hostiteľsky striedavý cyklus. Zimuje najmä vo forme vajíčok na drevnatých častiach sliviek a ďalších vhodných druhoch rodu Prunus. Na jar sa liahnu zakladateľky, ktoré vytvárajú kolónie na mladých listoch. Okrídlené generácie následne migrujú na chmeľ, spravidla od mája do leta; v teplom a vlhkom počasí sa populácia zvyšuje rýchlejšie.

Na chmeli môže vzniknúť viac po sebe idúcich generácií. Koncom leta až na jeseň sa okrídlené jedince vracajú na zimného hostiteľa, kde vznikajú pohlavné formy a zimné vajíčka. Presné načasovanie sa mení podľa počasia, nadmorskej výšky a lokálnych podmienok.

Najprv stanovte rozsah napadnutia. Na malých rastlinách alebo jednotlivých výhonkoch možno vošky zmyť silným prúdom vody a silno napadnuté vrcholy odstrihnúť. Kontrolu opakujte po niekoľkých dňoch, pretože vošky sa ukrývajú na spodnej strane listov a nové jedince môžu priletieť z okolia.

V produkčnom chmeli rozhodujte podľa pravidelného monitoringu a miestnych odporúčaní integrovanej ochrany. Zohľadnite vývoj porastu, hustotu vošiek, prítomnosť lienok, zlatoočiek, pest­rokrídlovcov, pestríc a parazitovaných vošiek. Ošetrenie celého porastu bez potvrdenej potreby môže poškodiť užitočné organizmy a podporiť rezistenciu.

• Podporujte prirodzených nepriateľov, najmä larvy a dospelce lienok, larvy zlatoočiek, larvy pestríc, dravé bzdochy a parazitoidy.
• Obmedzte mravce, ktoré vošky chránia a premiestňujú, napríklad odstránením mostov vegetácie na kmene a použitím vhodných mechanických bariér.
• Pri menších napadnutiach použite oplach vodou alebo mechanické odstránenie kolónií.
• Prípravky na báze mydiel, olejov či iných biologických alebo nízkorizikových účinných látok používajte iba vtedy, ak sú aktuálne povolené pre konkrétnu plodinu a účel v Slovenskej republike. Vyžaduje sa dôkladné zasiahnutie vošiek a rešpektovanie ochrany opeľovačov.

• Pravidelne kontrolujte spodnú stranu mladých listov, vrcholy výhonkov a šištice chmeľu, najmä od mája do augusta.
• V sade sledujte jarné kolónie na slivkách a odstraňujte silno napadnuté mladé výhonky, ak je to vhodné.
• Neprehnojujte dusíkom; udržiavajte vyrovnanú výživu a primeranú závlahu bez podporovania mäkkého, nadmerne bujného rastu.
• Odstraňujte silne napadnuté rastlinné zvyšky a dobrovoľné či zanedbané hostiteľské rastliny v bezprostrednom okolí porastu.
• Chráňte kvitnúce pásy, medziplodiny a prirodzené stanovištia užitočných organizmov; zbytočne širokospektrálne zásahy môžu vyvolať sekundárne premnoženie vošiek.
• Pri riziku vírusových ochorení používajte zdravý sadivový materiál a nepresúvajte napadnuté odrezky či živé časti rastlín.

• Ide o dvojdomý druh: počas roka strieda drevnaté hostiteľské rastliny z rodu Prunus s chmeľom.
• Na chmeli sa môže vytvoriť až viacero generácií v jednej sezóne, takže populácia môže narásť veľmi rýchlo.
• Na slivkách býva priame poškodenie často nenápadné, ale druh má význam ako potenciálny vektor vírusov rodu Potyvirus, najmä vírusu šarky slivky.
• Medovica nie je iba estetický problém: znižuje čistotu povrchu rastlín a vytvára podmienky na rast černe.
• Výskyt a význam alternatívnych letných hostiteľov mimo chmeľu sa môže medzi regiónmi líšiť; preto sa pri určovaní hostiteľského okruhu treba opierať o miestne pozorovania a odborné zdroje.