Bakteriálna škvrnitosť a hniloba spôsobená Pseudomonas viridiflava

Pseudomonas viridiflava je široko hostiteľsky zameraná fytopatogénna baktéria, ktorá môže na zelenine, bylinkách, ovocných drevinách a okrasných rastlinách vyvolať vodnaté škvrny, nekrózy, odumieranie stoniek, hnilobu koreňov alebo kvetov. Často prežíva aj bez viditeľných príznakov na povrchu rastlín, preto je presná laboratórna diagnostika dôležitá.

Pseudomonas viridiflava je gramnegatívna, fluorescenčná fytopatogénna baktéria, ktorá môže žiť na povrchu zdravých rastlín ako epifyt, v rastlinných zvyškoch, pôde alebo ako príležitostný endofyt. Choroba sa prejavuje rozdielne podľa hostiteľa: na listoch vznikajú vodnaté, nepravidelné hnedé až čierne škvrny, na stonkách pruhy a nekrózy, na kvetoch hnednutie a na dužinatých orgánoch mäknutie a hniloba.

V slovenskom pestovateľskom prostredí je dôležité odlíšiť ju od iných baktérií rodu Pseudomonas, najmä od druhov a patovarov komplexu P. syringae, ako aj od hubových chorôb a poškodenia mrazom. Vzhľad príznakov sám osebe spravidla nestačí na spoľahlivé určenie druhu.

• Na listoch malé vodnaté škvrny, ktoré sa zväčšujú na nepravidelné svetlohnedé až čierne nekrózy, často so žltkastým lemom.
• Škvrny môžu splývať a vytvoriť rozsiahle odumreté plochy alebo zoschnutie okrajov listov.
• Na stonkách a stopkách sa objavujú tmavohnedé, pozdĺžne, niekedy vpadnuté lézie; vnútorné pletivá môžu hnednúť a rozkladať sa.
• Na rajčiakoch sa môže prejaviť vädnutie, žltnutie spodných listov a hnednutie dužiny stonky, najmä v miestach poranenia alebo vyštipovania.
• Na kvetoch a súkvetiach dochádza k hnednutiu, vädnutiu a zasychaniu; na koriandri boli opísané aj vodnaté lézie na nezrelých plodoch.
• Na cibuli môže vzniknúť vodnatá prúžkovitosť listov a následná hniloba cibule.

Baktéria sa šíri dažďom, kvapôčkami pri zavlažovaní zhora, kontaktom listov, rukami, náradím, hmyzom a infikovanou sadivovou či škôlkarskou rastlinou. Do pletív preniká najmä cez prieduchy a mechanické poškodenia, praskliny, rezné rany, poškodenie krupobitím alebo mrazom.

Zdrojom infekcie môžu byť choré rastlinné zvyšky, buriny a zdanlivo zdravé rastliny, na ktorých baktéria prežíva bez príznakov. Riziko rastie pri dlhom ovlhčení listov, daždivom počasí, vysokej vzdušnej vlhkosti, hustej výsadbe a pri opakovanom poranení rastlín.

Pseudomonas viridiflava môže prežívať na povrchu listov a ďalších nadzemných orgánov bez vyvolania choroby. Pri chladnom, daždivom alebo veľmi vlhkom počasí sa populácia baktérie zvyšuje. Po vstupe do pletív sa množí v medzibunkových priestoroch; pektinolytická aktivita niektorých kmeňov podporuje rozpad bunkových stien a vznik vodnatých až hnilobných lézií.

Po zaschnutí alebo odumretí hostiteľského pletiva môže baktéria pretrvávať v zvyškoch a opätovne sa šíriť v ďalšej sezóne. Priebeh je silne závislý od hostiteľa, konkrétneho kmeňa a počasia.

Silno napadnuté listy, kvety a výhonky odstráňte za suchého počasia a vložte do komunálneho odpadu alebo inak bezpečne zlikvidujte. Pri rajčiakoch a iných zeleninách neodstraňujte listy ani výhonky, keď sú mokré, pretože tým môžete baktériu rozotrieť.

Znížte ovlhčenie nadzemných častí, zlepšite vetranie skleníka a obmedzte dusíkaté hnojenie, ak podporuje príliš mäkký a hustý rast. Pri cibuľovinách, koreňovej zelenine a rastlinách s hnilobou odstráňte napadnuté kusy vrátane okolia, aby sa obmedzilo sekundárne šírenie.

Pri rozsiahlej alebo opakovanej infekcii odošlite reprezentatívnu vzorku do diagnostického laboratória. Liečba už vzniknutých bakteriálnych lézií je obmedzená; najväčší význam má prevencia, hygiena a rýchle odstránenie ohnísk.

• Uprednostnite kvapkovú závlahu, ranné zavlažovanie a dobrú cirkuláciu vzduchu.
• Odstraňujte napadnuté časti čistým náradím a po práci náradie umyte a dezinfikujte.
• Používajte zdravý rozmnožovací materiál a v skleníku pravidelne čistite konštrukcie, pracovné plochy a nádoby.
• Biologické prípravky na báze prospešných mikroorganizmov môžu mať preventívny význam iba vtedy, ak sú registrované a označené pre konkrétnu plodinu a účel.
• Výťažky, domáce dezinfekčné roztoky alebo neoverené „antibakteriálne“ postreky môžu rastliny poškodiť a nemusia byť účinné; nepoužívajte ich bez overenia.

• Používajte zdravé, overené osivo, sadivo a sadenice; podozrivé partie nevysádzajte do skleníka ani na záhon.
• Rastliny pestujte s dostatočnými rozstupmi a pravidelne odstraňujte buriny, aby listy po daždi rýchlejšie osychali.
• Uprednostnite kvapkovú závlahu alebo zavlažovanie ku koreňom; nepracujte v mokrom poraste.
• Vyhnite sa zbytočnému vyštipovaniu, rezaniu a inému poraneniu, najmä počas vlhkého počasia.
• Náradie medzi rastlinami čistite a dezinfikujte; choré časti odstraňujte mimo kompostu.
• Po zbere odstráňte napadnuté zvyšky a dodržiavajte striedanie plodín, hoci pri širokom okruhu hostiteľov nemožno rotáciu považovať za úplnú ochranu.
• Pri opakovaných problémoch zabezpečte laboratórnu diagnostiku, pretože rovnaké škvrny môžu spôsobovať iné baktérie, huby alebo abiotické poškodenia.

• Ide o generalistický patogén s dokumentovanými hostiteľmi z viacerých rastlinných čeľadí.
• Rovnaký druh môže na rôznych hostiteľoch vyvolať škvrnitosť, hnilobu, nekrózu stonky alebo odumieranie kvetov.
• Baktéria môže byť prítomná na zdravom liste bez viditeľných príznakov, takže negatívny vizuálny nález nevylučuje jej prítomnosť.
• V západnom Slovensku bola v minulosti opísaná bakteriálna choroba koriandra spojená s daždivým letným počasím a vysokou mierou napadnutia.
• Presná identifikácia je náročná, pretože P. viridiflava patrí do geneticky a fenotypovo premenlivého komplexu príbuzných pseudomonád.