Múčnatka papriky

Múčnatka papriky je choroba listov spôsobená obligátne parazitickou hubou Leveillula taurica. Na líci listov sa najprv objavujú žltkasté až hnedasté škvrny, zatiaľ čo na rube vzniká bielosivý múčnatý povlak. Choroba sa môže rýchlo šíriť v teplom poraste, urýchľuje opad listov a vystavuje plody úžehu. Včasné odstránenie ohnísk a dobré vetranie sú kľúčové.

Ide o menej typickú múčnatku: huba väčšinu svojho mycélia vyvíja vo vnútri listu a nápadné spóry vytvára najmä na jeho rube. Na líci preto často vidno iba difúzne žlté až hnedasté škvrny, kým biely alebo sivastý povlak treba hľadať zospodu.

V slovenských podmienkach treba s chorobou počítať najmä v skleníkoch, fóliovníkoch a počas teplých období pestovania papriky. Samotný biely povlak však nie je dostatočný na spoľahlivé určenie, pretože podobné príznaky môžu spôsobovať iné múčnatky alebo škodcovia; pri nejasnom náleze je vhodná odborná diagnostika.

• Na hornej strane listov vznikajú nepravidelné, difúzne žlté až žltohnedé škvrny.
• Na spodnej strane sa objavujú biele až sivasté múčnaté povlaky; neskôr môžu tmavnúť alebo hnednúť.
• Okraje listov sa môžu stáčať nahor, čím sa povlak na rube stáva viditeľnejším.
• Napadnuté listy predčasne žltnú, usychajú a opadávajú. Plody zostanú bez tieňa a môžu byť poškodené slnečným úpalom.
• Na rozdiel od mnohých iných múčnatiek nemusí byť povlak nápadný na líci listu.

Chorobu spôsobujú konídiá huby Leveillula taurica, ktoré sa šíria najmä vzdušnými prúdmi. Zdrojom môžu byť už napadnuté rastliny papriky, paradajky alebo baklažánu, samovýsevy, buriny a zvyšky živých rastlín.

Riziko zvyšuje hustý porast, slabé vetranie, dlhodobo teplé počasie a zanedbané odstraňovanie prvých ohnísk. Na rozdiel od múčnatiek, ktoré často vyžadujú vysokú vlhkosť na povrchu listu, môže tento patogén infikovať v širšom rozsahu teplôt a pri rozdielnej vlhkosti vzduchu; rozhodujúca je kombinácia teploty, dĺžky ovlhčenia a prítomnosti inokula.

Leveillula taurica je obligátne parazitická huba, ktorá sa udržiava v živých hostiteľských pletivách. Po infekcii môže mycélium určitý čas rásť vo vnútri listu bez nápadného povlaku; viditeľná sporulácia sa objaví najmä na rube. Konídiá sa uvoľňujú a prenášajú vzdušnými prúdmi na ďalšie listy a rastliny.

Za priaznivých podmienok môžu nové infekčné cykly nasledovať približne každých 7–10 dní. Pohlavné štádium sa na paprike pozoruje zriedkavo a jeho význam v šírení choroby nie je v bežnej produkcii dobre objasnený. Infekčný materiál môže pretrvať na napadnutých rastlinných zvyškoch a v živých samovýsevoch alebo burinových hostiteľoch.

Konajte pri prvých podozrivých škvrnách, pretože vnútorný rast huby môže predchádzať viditeľnej sporulácii. Najprv odstráňte silno napadnuté listy, zlepšite vetranie a znížte hustotu porastu. Pri rozsiahlejšom výskyte vyhľadajte aktuálne autorizovaný fungicíd pre konkrétnu plodinu a striedajte účinné mechanizmy účinku podľa etikety, aby ste obmedzili vznik rezistencie.

Postrek musí zasiahnuť aj spodnú stranu listov, kde sa tvoria konídiá. Poškodené listy sa už úplne neozdravia; cieľom ochrany je zastaviť tvorbu nových infekcií a zachovať zdravú listovú plochu. Pri silnom odlistení zabezpečte primerané zatienenie plodov, aby sa znížilo riziko úpalu.

Pri miernom napadnutí odstráňte silno infikované listy a bezpečne ich vyneste z porastu; nedávajte ich do domáceho kompostu. Pracujte v suchom počasí, aby ste obmedzili rozptyl spór a nešírili chorobu kontaktom.

• V skleníku zabezpečte pravidelné vetranie, primeranú vzdialenosť rastlín a odstránenie prebytočných listov bez nadmerného odlistenia.
• Pravidelne kontrolujte najmä staršie listy a ich spodnú stranu.
• Biologické prípravky na báze povolených mikroorganizmov, napríklad Bacillus subtilis, používajte iba vtedy, ak sú aktuálne registrované pre danú plodinu a účel.
• V niektorých pokusoch sa účinok prejavil pri hydrogénuhličitane draselnom alebo síre, ale v slovenskom pestovaní rozhoduje konkrétna registrácia, etiketa, odroda a riziko poškodenia listov.

• Pred výsadbou skontrolujte sadivo a nové rastliny; podozrivé rastliny izolujte.
• V skleníku vetrajte tak, aby sa znižovala kondenzácia a zlepšilo prúdenie vzduchu medzi listami.
• Nepestujte papriku v príliš hustých sponoch a odstraňujte napadnuté listy aj hostiteľské buriny v okolí.
• Po sezóne odstráňte všetky živé napadnuté zvyšky a vyčistite konštrukciu, náradie i oporné materiály.
• Pri opakovanom výskyte voľte odrody s deklarovanou toleranciou alebo rezistenciou, ak sú pre danú plodinu dostupné.
• Porast kontrolujte aspoň raz týždenne; v teplom skleníku aj častejšie, najmä pred kvitnutím a počas nasadzovania plodov.

• Patogén sa správa odlišne od mnohých bežných múčnatiek, pretože väčšina jeho rastu prebieha vo vnútri listu.
• Jedna hostiteľská rastlina môže byť zdrojom inokula pre inú plodinu; pri paprike sú významné najmä paradajka, baklažán a niektoré buriny.
• Choroba môže byť dlho prehliadaná, ak sa kontroluje iba horná strana listov.
• Silný opad listov neznižuje len fotosyntézu, ale môže viesť aj k úpalu plodov.