Pleseň cibuľová

Pleseň cibuľová je vážne ochorenie cibule a ďalších rastlín rodu Allium, ktoré spôsobuje oomycéta Peronospora destructor. Na listoch vytvára bledozelené až žlté pretiahnuté škvrny a za vlhka sivofialový plstnatý povlak. Napadnuté listy predčasne odumierajú, cibule zostávajú menšie a horšie sa skladujú. Najväčšie riziko predstavuje dlhodobá rosa, dážď a slabé prúdenie vzduchu.

Pleseň cibuľová napáda najmä pestované druhy rodu Allium. Pôvodca patrí medzi oomycéty, teda organizmy podobné hubám, a vytvára infekčné spóry na povrchu vlhkých listov.

Prvé ohniská sa často objavia ako kruhovité alebo nepravidelné skupiny blednúcich rastlín. Ochorenie môže rýchlo postupovať v smere prevládajúceho vetra. Silná infekcia znižuje listovú plochu, veľkosť cibúľ aj ich skladovateľnosť.

Diagnózu treba odlíšiť najmä od purpurovej škvrnitosti (Alternaria porri), sivej plesnivosti a mechanického poškodenia. Sivofialový jemný povlak, ktorý sa objavuje predovšetkým na vlhkom liste a mizne po oschnutí, je pre pleseň cibuľovú významným vodidlom.

Na starších listoch vznikajú bledozelené, žltkasté alebo sivasté pretiahnuté škvrny. Neskôr môžu hnednúť, splývať a viesť k predčasnému odumretiu či zlomeniu listu.

Počas rosy, dažďa alebo vysokej vzdušnej vlhkosti sa na škvrnách objavuje jemný sivobiely až sivofialový plstnatý povlak so sporangioformami. Po vyschnutí môže byť menej nápadný.

V poraste sa ochorenie prejavuje kruhovitými až nepravidelnými žltkastými ohniskami. Pri systémovej infekcii môžu byť rastliny zakrpatené, cibule menšie, mäkšie alebo vodnatejšie; následne sa zhoršuje ich dozrievanie a skladovanie.

Chorobu zavliekajú infikované cibule, sadzačka, osivo, prezimujúce rastliny a rastlinné zvyšky. Po vytvorení sporulácie sa spóry šíria vetrom a dažďom na susedné rastliny.

Najrýchlejšie sa šíri v hustých porastoch, pri opakovaných dažďoch, silnej rose, večernom zavlažovaní a nedostatočnom osychaní listov. Ohniská sa môžu zväčšovať v smere prevládajúceho vetra. Samotná prítomnosť vlhkej pôdy bez ovlhčenia listov zvyčajne nestačí na epidemický rozvoj.

Pôvodca môže prežívať v napadnutých cibuľách, sadzačke, osive, trvalých hostiteľských rastlinách, dobrovoľne rastúcej cibuli a rastlinných zvyškoch. V slovenských záhradách sú dôležitým zdrojom infekcie aj zabudnuté alebo prezimujúce rastliny a vyradené cibule.

Za vlhkej noci vytvára na povrchu listov spóry, ktoré sa uvoľňujú najmä pri vysokej vlhkosti. Vietor ich prenáša na ďalšie rastliny; infekciu podporuje niekoľkohodinové ovlhčenie listov. Po vyschnutí povrchu listov tvorba a životnosť spór klesá.

Pri vhodnom počasí sa po latentnom období približne 9–16 dní vytvorí nová sporulácia a cyklus sa opakuje. Preto sa malé ohnisko môže počas dlhšieho daždivého obdobia zmeniť na rozsiahlu epidémiu.

Pri prvých podozrivých príznakoch označte ohnisko a skontrolujte listy skoro ráno, keď je sporulácia najviditeľnejšia. Silne napadnuté rastliny odstráňte spolu s okolím a nevnášajte ich do kompostu.

Pri pestovaní na úrovni záhrady môže byť po rozsiahlejšom napadnutí účinnejšie ukončiť porast, odstrániť zvyšky a na danom mieste niekoľko rokov nepestovať hostiteľské druhy. Ak porast ešte pokračuje v raste, obmedzte všetky postupy predlžujúce ovlhčenie listov.

Profesionálni pestovatelia môžu podľa monitoringu a predpovede infekčných podmienok zvážiť autorizovaný fungicídny zásah. Ošetrenie má najväčší význam preventívne alebo na začiatku infekcie; už odumreté pletivá neobnoví.

V ekologickom a malopestovateľskom režime je najdôležitejšia prevencia, pretože už rozvinuté ochorenie sa biologickými alebo mechanickými zásahmi nedá spoľahlivo vyliečiť.

• Používajte zdravé osivo, sadzačku a cibuľky z dôveryhodného zdroja; podozrivé alebo mäkké cibule nevysádzajte.
• Dodržte najmenej trojročné, ideálne širšie striedanie plodín bez cibule, cesnaku, póru a pažítky na rovnakom mieste.
• Odstraňujte dobrovoľne rastúce rastliny, napadnuté kusy a zvyšky po zbere; nedávajte ich do domáceho kompostu, ak kompost nedosiahne spoľahlivú hygienizačnú teplotu.
• Zabezpečte dostatočné rozstupy, odburiňovanie a dobré prúdenie vzduchu. Zavlažujte ku koreňom, najlepšie ráno, nie večer na list.
• Pri opakovaných problémoch uprednostnite tolerantnejšie odrody, ak sú dostupné pre daný typ cibule a miestne podmienky.

Pred výsadbou vyberte iba zdravú sadzačku a osivo. Cibuľu, cesnak, pór a pažítku po sebe nepestujte na tom istom záhone; pri potvrdenom výskyte dodržte aspoň trojročnú prestávku.

• Vyberte slnečné, vzdušné stanovište s dobre odvodnenou pôdou.
• Neprehusťujte porast a pravidelne odstraňujte buriny.
• Zavlažujte priamo ku koreňom a doprajte listom čo najviac času na oschnutie.
• Kontrolujte porast najmä po dlhšom daždi, hmle a obdobiach silnej rosy.
• Napadnuté rastliny a pozberové zvyšky odstráňte zo záhona; vyradené cibule nenechávajte v kôpkach pri poraste.
• Pred uskladnením nechajte zdravé cibule dôkladne vyzrieť a osušiť v dobre vetranom priestore.

• Peronospora destructor nie je pravá huba, ale oomycéta, preto sa jej biológia a citlivosť na účinné látky môžu líšiť od bežných hubových patogénov.
• Spóry sa môžu šíriť vetrom na väčšie vzdialenosti, no na vznik infekcie potrebujú vlhký povrch listu.
• Poškodenie listov krátko pred zberom môže mať následky aj počas skladovania, pretože nedostatočne vyzreté cibule bývajú náchylnejšie na sekundárne hniloby.
• Fialové až hnedé sfarbenie povlaku nemusí patriť samotnej plesni; do odumretých lézií často prenikajú sekundárne mikroorganizmy.