Sklerotíniová hniloba šalátu a zeleniny

Sclerotinia minor je pôvodcom sklerotíniovej hniloby, ktorá napáda najmä šalát, ale aj niektoré ďalšie zeleniny. Infekcia sa začína pri báze rastliny v kontakte s vlhkou pôdou: listy vädnú, žltnú a rastlina sa môže úplne zrútiť. Typickým znakom je biele vatovité podhubie a drobné čierne skleróciá. Ochrana stojí najmä na hygiene, striedaní plodín, odvodnení a obmedzení dlhodobého zamokrenia.

Sclerotinia minor je pôdna nekrotrofná huba z čeľade Sclerotiniaceae. V porastoch šalátu sa označuje aj ako sklerotíniová hniloba, hniloba bázy alebo „lettuce drop“. Na rozdiel od Sclerotinia sclerotiorum má spravidla užší okruh hostiteľov a najčastejšie infikuje pletivá pri povrchu pôdy.

Patogén môže pretrvávať v pôde vo forme malých čiernych sklerócií. Presná identifikácia podľa vzhľadu však nemusí byť spoľahlivá, pretože podobné príznaky spôsobuje aj S. sclerotiorum a ďalšie pôdne hniloby.

Prvým príznakom býva vädnutie a žltnutie najstarších vonkajších listov. Pri báze šalátu alebo stonky vznikajú vodnaté, svetlohnedé až tmavohnedé nekrotické škvrny, ktoré sa rýchlo menia na mäkkú hnilobu. Rastlina stráca pevnosť a môže sa prevrátiť alebo úplne skolabovať.

Na napadnutých pletivách sa objavuje biele vatovité podhubie. V ňom alebo na povrchu bázy sa tvoria drobné, čierne, tvrdé skleróciá, zvyčajne približne 1,5–3 mm veľké. Pri S. minor sú obyčajne menšie než skleróciá S. sclerotiorum, no samotná veľkosť nie je definitívnym diagnostickým znakom.

Zdrojom infekcie sú skleróciá v pôde a infikované zvyšky rastlín. Šíreniu podporuje premiestňovanie kontaminovanej pôdy na obuvi, náradí, mechanizácii alebo pri presádzaní. V rámci porastu sa choroba ľahšie rozvíja tam, kde sa listy a bázy rastlín dlhodobo dotýkajú mokrej pôdy.

Riziko zvyšuje opakované pestovanie šalátu alebo iných citlivých hostiteľov na tom istom mieste, prehustený porast, nedostatočná drenáž a zavlažovanie, po ktorom zostávajú bázy rastlín dlho vlhké.

Skleróciá prežívajú v pôde a v napadnutých rastlinných zvyškoch niekoľko rokov. Pri vhodnej vlhkosti klíčia priamo a vytvárajú podhubie, ktoré preniká do koreňového krčka, bázy stonky alebo spodných listov dotýkajúcich sa pôdy. Infekcii napomáha dlhé zvlhčenie pletív a kontakt s infikovanými zvyškami.

Sclerotinia minor sa od S. sclerotiorum odlišuje najmä tým, že pri bežnom priebehu infekcie vytvára infekčné podhubie z pôdy a nespolieha sa typicky na vzdušné askospóry. Skleróciá sa po odumretí rastliny vracajú do pôdy a zabezpečujú ďalšie prežívanie patogénu.

Napadnuté rastliny sa spravidla nedajú vyliečiť. Odstráňte ich čo najskôr aj s časťou okolitej pôdy, aby sa znížilo množstvo sklerócií a zabránilo kontaktu so susednými rastlinami. Opatrne vyčistite náradie a nevnášajte pôdu z ohniska do zdravých záhonov.

Pri pretrvávajúcom výskyte upravte zavlažovanie, zlepšite odvodnenie a predĺžte osevný postup. Chemická ochrana má význam iba ako súčasť integrovanej stratégie a len vtedy, ak je konkrétny prípravok aktuálne registrovaný pre danú plodinu a chorobu v Slovenskej republike.

• Choré rastliny vytrhnite čo najskôr aj s napadnutou bázou a priľahlou pôdou; nedávajte ich do domáceho kompostu.
• Zavlažujte ráno a priamo ku koreňom, nie plošne na listy. Medzi zálievkami nechajte povrch pôdy primerane preschnúť.
• Na malých plochách používajte čisté náradie, odstráňte rastlinné zvyšky a vyhnite sa premiestňovaniu pôdy z napadnutého záhona.
• Biologické prípravky s antagonistickými mikroorganizmami používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike autorizované pre danú plodinu a účel; ich účinnosť závisí od včasnej aplikácie a pôdnych podmienok.

• Dodržiavajte dlhšie striedanie plodín a po výskyte choroby nezaraďujte opakovane šalát ani ďalšie potvrdené citlivé hostiteľské plodiny.
• Zabezpečte dobrú drenáž, vyvýšené záhony alebo odľahčenie ťažkej pôdy; neumiestňujte citlivé plodiny do miest s trvalým zamokrením.
• Pestujte v primeranom spone a odstraňujte spodné listy alebo buriny iba tak, aby sa zlepšilo prúdenie vzduchu bez zbytočného poranenia rastlín.
• Pri zbere odstráňte celé napadnuté rastliny aj s koreňmi a zvyškami bázy. Zvyšky po zbere nenechávajte na povrchu pôdy.
• Na silne zamorených miestach zvážte niekoľkoročné pestovanie menej citlivých plodín a odbornú konzultáciu o hygienizácii pôdy.

• Sclerotinia minor má užší okruh hostiteľov než Sclerotinia sclerotiorum, preto však krátke striedanie citlivých zelenín nemusí byť dostatočnou ochranou.
• Drobné skleróciá môžu zostať životaschopné v pôde aj po odstránení viditeľne chorých rastlín.
• Pri šaláte môže choroba zničiť jednotlivé rastliny v ohniskách, ale za vlhkého počasia aj významnú časť porastu.
• Príznaky na báze rastliny sa môžu podobať na iné pôdne patogény; pri regulačne alebo ekonomicky významnom výskyte je vhodná laboratórna diagnostika.