Bakteriálna spála a rakovina rastlín

Pseudomonas syringae pv. syringae je bakteriálny patogén s premenlivým okruhom hostiteľov, ktorý spôsobuje škvrnitosť listov, odumieranie kvetov a mladých výhonkov, rakovinové lézie konárov a niekedy glejotok. Najväčšie riziko predstavuje chladné, daždivé obdobie, poškodenie mrazom, rezom alebo hmyzom a stres oslabených rastlín.

Pseudomonas syringae pv. syringae je rozšírená fytopatogénna baktéria. V slovenských podmienkach je prakticky významná najmä pri poškodených alebo stresovaných kôstkovinách, okrasných drevinách a pri niektorých strukovinách. Názov ochorenia sa preto mení podľa hostiteľa: môže ísť o bakteriálnu spálu, škvrnitosť alebo bakteriálnu rakovinu.

Diagnózu nemožno spoľahlivo založiť iba na vzhľade lézií, pretože podobné príznaky spôsobujú mráz, hubové choroby, spála ružokvetých aj mechanické poškodenie. Pri hospodársky významných stromoch je vhodné laboratórne potvrdenie.

• Na listoch vznikajú vodnaté až hnedé alebo čiernohnedé škvrny, často so žltkastým lemom; škvrny môžu splývať a stred pletiva môže vypadávať.
• Napadnuté kvety hnednú, vädnú a odumierajú; puky môžu sčernieť ešte pred rozkvitnutím.
• Na mladých výhonkoch sa objavujú tmavé pozdĺžne lézie, jednostranné odumieranie, vädnutie vrcholov a spätné odumieranie.
• Na konároch a kmeni vznikajú prepadnuté rakovinové lézie, pod kôrou hnedočervené pruhovanie a niekedy glejotok.
• Na fazuli sa môžu objaviť hnedé škvrny so žltým halom na listoch a strukoch.

Príznaky bývajú výraznejšie na mladých, šťavnatých pletivách a po chladnom daždivom počasí.

Baktéria sa udržiava na povrchu listov a výhonkov, v napadnutých pletivách, rastlinných zvyškoch a pri niektorých plodinách aj na osive. Do rastliny preniká prirodzenými otvormi, kvetmi, prieduchmi a lenticelami alebo ranami po mraze, krupobití, hmyze, reze a mechanickom poškodení.

Šíri sa najmä dažďovými kvapkami, stekajúcou vodou, zavlažovaním na list, kontaminovaným náradím, rukami a infikovaným sadivovým alebo množiteľským materiálom. Kmeň patogénu a hostiteľ výrazne ovplyvňujú rozsah poškodenia.

Pri vhodných podmienkach baktéria najprv kolonizuje povrch rastliny bez príznakov. Po zvlhčení povrchu a vzniku rany preniká do pletív, množí sa v medzibunkových priestoroch a vytvára nekrotické lézie. V nich môže prežívať do ďalšej sezóny.

Najviac infekcií vzniká počas chladného a vlhkého počasia na jar a na jeseň, keď sú pletivá mäkké a rastlina sa pomaly hojí. Niektoré kmene podporujú tvorbu ľadových kryštálov na listoch, čím môžu zvyšovať poškodenie mrazom a vytvárať vstupné brány.

Najdôležitejším opatrením je odstránenie zdrojov infekcie. Pri drevinách vyrežte napadnuté výhonky a konáre za sucha, s rezervou do zdravého dreva; silne poškodené stromy môže byť vhodné odstrániť. Náradie po každom reze očistite a dezinfikujte.

Zlepšite odvodnenie, obmedzte ovlhčovanie nadzemných častí a chráňte rastliny pred ďalším mrazovým či mechanickým poškodením. Pri fazuli odstráňte napadnuté rastliny a po zbere zapracujte alebo odstráňte zvyšky podľa miestnej pestovateľskej praxe. Ak sú príznaky nejasné alebo sa rýchlo šíria, odošlite vzorku do diagnostického laboratória.

V ekologickom a nízkovstupovom systéme má najväčší význam hygiena, suchý spôsob zavlažovania, vzdušná koruna, zdravý rozmnožovací materiál, striedanie plodín a včasné odstraňovanie napadnutých častí. Biologické prípravky s antagonistickými mikroorganizmami môžu mať preventívny účinok, ale ich účinnosť závisí od hostiteľa, kmeňa baktérie a registrácie.

Medené alebo iné prípravky povolené v ekologickej produkcii používajte iba preventívne a iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike aktuálne autorizované pre konkrétnu plodinu a problém. Nadmerné používanie medi môže poškodzovať pôdu a listy.

• Vysádzajte zdravý, kontrolovaný sadivový a množiteľský materiál; pri fazuli používajte certifikované osivo.
• Vyberajte stanovište s dobrým odtokom vody a odrody alebo podpníky vhodné pre miestne podmienky.
• Zavlažujte ku koreňom, nie cez listy, a zabezpečte dobré prúdenie vzduchu v korune.
• Rez vykonávajte za suchého počasia a nie v období dlhodobého chladu a dažďa; náradie dezinfikujte medzi stromami a po odstraňovaní chorého dreva.
• Odrežte napadnuté konáre do zdravého dreva, odstráňte odumreté zvyšky a nenechávajte ich v sade ani komposte.
• Obmedzte stres z nedostatku vody, premokrenia, prehnojenia dusíkom a zimného poškodenia.
• Pri opakovanom výskyte striedajte strukoviny s nehostiteľskými plodinami a nepracujte v poraste, keď sú listy mokré.

• Rovnaký druh baktérie zahŕňa viac patovarov; preto nemožno hostiteľský okruh jedného patovaru automaticky preniesť na celý druh Pseudomonas syringae.
• Baktéria môže žiť epifyticky na povrchu rastlín bez príznakov a pri vhodných podmienkach prejsť do patogénnej fázy.
• Na kôstkovinách bývajú citlivé najmä čerešne, broskyne a marhule, zatiaľ čo rozsah škôd výrazne ovplyvňuje stres a poškodenie stromu.
• Hnedé škvrny so žltým halom môžu pripomínať hubové choroby alebo poškodenie herbicídom; presné určenie preto často vyžaduje laboratórne testovanie.