Strapka západná

Strapka západná (*Frankliniella occidentalis*) je drobný, veľmi polyfágny škodca skleníkových a okrasných plodín. Najčastejšie sa ukrýva v kvetoch, púčikoch a mladých listoch, kde larvy aj dospelce poškodzujú bunky rastlinných pletív. Typické sú striebristé škvrny, deformácie kvetov a plodov, čierne výkaly a pri prenose vírusov aj závažné systémové príznaky.

Strapka západná je významný škodca okrasných rastlín, zeleniny a niektorých ovocných plodín. Dospelce sú približne 1–1,5 mm dlhé, štíhle, so strapcovitými krídlami; sfarbenie môže byť žlté, hnedé až takmer čierne. Larvy sú bezkrídle a svetlé.

V podmienkach Slovenska predstavuje najväčšie riziko v skleníkoch, fóliovníkoch, pri pestovaní sadby a pri prenose napadnutým rastlinným materiálom. Vonku môže poškodzovať kvitnúce rastliny najmä počas teplej sezóny, no presné určenie podľa vzhľadu bez lupy alebo mikroskopu nie je spoľahlivé, pretože podobné príznaky spôsobujú aj iné druhy strapiek.

• Striebristé až bronzové škrabance a nepravidelné škvrny na listoch spôsobené vyprázdnením poškodených buniek.
• Drobné čierne bodky výkalov medzi poškodenými pletivami.
• Deformované, zafarbené alebo predčasne opadávajúce kvety a púčiky; pri okrasných plodinách môže aj malé poškodenie znížiť predajnú hodnotu.
• Striebristé jazvy, korkovatenie alebo deformácie na mladých plodoch, najmä pri uhorkách a niektorých ovocných plodinách.
• Na mladých listoch môže vzniknúť skreslenie, zasychanie okrajov a spomalenie rastu.
• Pri prenose vírusov sa objavujú krúžkovité škvrny, mozaiky, bronzovatenie, vädnutie alebo odumieranie výhonkov; samotná prítomnosť strapiek však vírusovú infekciu nepotvrdzuje.

Pri kontrole rastliny jemne vytraste nad biely papier alebo preskúmajte kvety a pazuchy listov lupou. Modré lepiace doštičky pomáhajú pri monitoringu, nie však pri úplnom potlačení populácie.

Škodca sa šíri najmä napadnutou sadbou, odrezkami, rezanými kvetmi a rastlinami prenášanými medzi skleníkmi. Dospelce dobre prelietavajú medzi rastlinami a môžu sa dostať dnu cez otvorené dvere, vetracie otvory alebo poškodené sieťoviny.

Larvy prvých dvoch instarov aktívne požierajú rastlinné pletivá. Dospelce a larvy sa ukrývajú v kvetoch, púčikoch a v záhyboch mladých listov, kde sa ťažko zasahujú. Pri premnožení pomáhajú šíreniu kvitnúce buriny a zvyšky rastlín.

F. occidentalis je vektorom niektorých vírusov rodu Orthotospovirus. Vírus získavajú najmä mladé larvy pri cicaní; dospelce potom môžu vírus preniesť na ďalšie rastliny.

Samička vkladá vajíčka do parenchýmu listov, kvetných častí a mladých plodov. Po vyliahnutí nasledujú dva aktívne larválne instary, ktoré sa živia, a potom predkukla a kukla, zvyčajne v pôde, rastlinnom substráte alebo v chránených štrbinách. Dospelce sa vracajú na rastliny a vyhľadávajú najmä kvety.

Vývoj výrazne urýchľuje teplo. V dostupných pokusoch trval celý cyklus približne 44 dní pri 15 °C, 22 dní pri 20 °C, 18 dní pri 25 °C a 15 dní pri 30 °C. V teplom skleníku sa preto môžu generácie prekrývať počas celej sezóny. Vonkajšie prezimovanie v Európe nebolo spoľahlivo preukázané; v chránených priestoroch však prežíva v rastlinách, substráte a odpadoch.

Ochranu začnite po potvrdení škodcu a vyhodnotení počtu jedincov na rastlinách a lepiacich doštičkách. Pri malom napadnutí odstráňte silno napadnuté kvety alebo rastliny, znížte zdroje ďalšieho šírenia a opakujte monitoring.

V skleníku je účinnejší integrovaný postup než jednorazový zásah: sanitačné opatrenia, lepiace doštičky, biologická regulácia a podľa potreby cielená chemická ochrana. Ošetrenie musí zasiahnuť čo najviac jedincov, pričom treba počítať s tým, že vajíčka sú ukryté v pletive a kukly v substráte. Pri opakovanom výskyte striedajte účinné mechanizmy podľa aktuálnych odporúčaní, aby ste obmedzili vznik rezistencie.

Na Slovensku používajte iba prípravky aktuálne legálne autorizované pre konkrétnu plodinu a problém. Vždy sa riaďte platnou etiketou, povoleným rozsahom použitia, ochrannou lehotou a podmienkami bezpečnosti; pri použití biologických organizmov rešpektujte ich citlivosť na teplotu, vlhkosť a kompatibilitu s inými zásahmi.

• Na larvy v substráte možno podľa pestovateľského systému využiť entomopatogénne hlístovce, napríklad Steinernema feltiae, alebo dravé pôdne roztoče Stratiolaelaps scimitus.
• Na larvy a dospelce v nadzemnej časti sa v skleníkoch používajú dravé roztoče, najmä Neoseiulus cucumeris a Amblyseius swirskii, a dravé bzdochy rodu Orius, napríklad Orius laevigatus.
• Biologické prostriedky nasadzujte preventívne alebo pri nízkej početnosti; pri silnom napadnutí bývajú pomalšie a vyžadujú opakované vypúšťanie.
• Podporte účinnosť odstránením napadnutých kvetov, obmedzením presunov rastlín a zachovaním stabilnej mikroklímy vhodnej pre užitočné organizmy.
• Entomopatogénne huby môžu byť súčasťou programu, ale ich účinok závisí od vlhkosti, pokrytia povrchu a citlivosti konkrétnej populácie strapiek.

• Nakupujte sadbu a odrezky od spoľahlivého dodávateľa; nové rastliny držte oddelene a kontrolujte kvety, mladé listy aj substrát.
• Inštalujte modré lepiace doštičky vo výške porastu a kontrolujte ich pravidelne; doplňte vizuálnu kontrolu kvetov a test vytrasením na biely papier.
• Odstraňujte odkvitnuté kvety, silno poškodené časti a rastlinné zvyšky. Nepresúvajte napadnuté rastliny medzi skleníkmi.
• Likvidujte kvitnúce buriny v okolí vstupov a udržiavajte čisté pracovné náradie, stoly, debničky a podlahy.
• Opravte sieťoviny, obmedzte zbytočné otváranie skleníka a oddeľte partie sadby od produkčného porastu.
• Pri profesionálnom pestovaní začleňte biologickú ochranu ešte pred výrazným poškodením, pretože strapky sa v kvetoch a substráte zasahujú ťažko.

• EPPO uvádza najmenej 244 zaznamenaných hostiteľských druhov zo 62 čeľadí, no záznam hostiteľstva nemusí vždy znamenať, že rastlina umožňuje úspešné rozmnožovanie populácie.
• Najväčší hospodársky význam má často poškodenie kvetov, pretože aj niekoľko jedincov môže znehodnotiť predajnú okrasnú produkciu.
• Vajíčka sú chránené vo vnútri rastlinného pletiva, zatiaľ čo kukly sa nachádzajú mimo rastliny; práve toto rozdelenie komplikuje úplné potlačenie škodcu.
• Dospelce aj larvy môžu požierať peľ a v niektorých situáciách aj vajíčka roztočcov, takže dostupná potrava ovplyvňuje ich výskyt a správanie.
• Pri diagnostike treba odlíšiť F. occidentalis od iných strapiek, napríklad strapky tabakovej alebo strapky skleníkovej; spoľahlivé určenie často vyžaduje mikroskopické znaky alebo odborné laboratórne vyšetrenie.