Uhľová hniloba rastlín

Uhľová hniloba je pôdou prenášané ochorenie spôsobené hubou Macrophomina phaseolina. Napáda korene, bázu stonky a vodivé pletivá mnohých plodín, najmä pri kombinácii vysokých teplôt a sucha. Typickým diagnostickým znakom sú drobné čierne mikroskleróciá pripomínajúce uhoľný prach. Ochrana je založená najmä na obmedzení stresu rastlín, hygiene, osevnom postupe a integrovanej ochrane.

Macrophomina phaseolina je široko rozšírený pôdny patogén s veľmi širokým okruhom hostiteľov. V podmienkach poľných plodín sa často označuje ako uhľová hniloba; pri fazuli aj ako popolavá hniloba stonky. Patogén preniká najmä do koreňov a bázy stonky, poškodzuje vodivé pletivá a obmedzuje zásobovanie nadzemnej časti vodou.

Na Slovensku treba zvýšiť pozornosť najmä v teplých, suchých rokoch a na ľahkých, rýchlo vysychajúcich pôdach. Samotné zvädnutie však nie je špecifické a môže súvisieť aj so suchom, háďatkami, poškodením koreňov alebo inými pôdnymi patogénmi.

• nerovnomerné vädnutie, žltnutie a predčasné odumieranie rastlín, často v ohniskách;
• listy môžu po odumretí zostať prichytené na stonkách;
• na koreňoch, hypokotyle a báze stonky sa objavujú hnedé až čierne prepadnuté lézie a suchá hniloba;
• po pozdĺžnom rozrezaní stonky alebo koreňa je pletivo sivasté, popolavé, niekedy rozvláknené;
• pod pokožkou a vo vodivých pletivách sú drobné čierne mikroskleróciá, ktoré pripomínajú posypanie uhoľným prachom;
• na semenáčikoch sa môže objaviť vzchádzavá hniloba, tmavá lézia pri báze klíčnych listov a lámanie rastlín pri pôdnom povrchu.

Najspoľahlivejšie potvrdenie poskytne laboratórna diagnostika z prechodu zdravého a odumretého pletiva; samotné čierne bodky treba odlíšiť od iných pôdnych húb.

Patogén prežíva v pôde a rastlinných zvyškoch ako odolné mikroskleróciá, prípadne ako mycélium. Do porastu sa môže dostať infikovaným osivom, pôdou na náradí a mechanizácii, koreňovými zvyškami a presunom kontaminovaných zvyškov medzi parcelami. Šírenie na veľké vzdialenosti nie je typicky založené na vzdušných spórach, ale najmä na premiestňovaní pôdy, osiva a napadnutého materiálu.

Riziko rastie pri opakovanom pestovaní náchylných hostiteľov, zhutnenej alebo slabo štruktúrovanej pôde, poškodení koreňov háďatkami a pri nedostatočnej výžive. Ochorenie sa môže začať už krátko po vzídení, no často zostáva skryté až do neskoršej fázy porastu.

Mikroskleróciá prežívajú medzi sezónami v pôde a v odumretých zvyškoch. Po vhodnom zvlhčení a oteplení klíčia, vytvárajú klíčnu hyfu a infikujú korene alebo bázu stonky. Huba následne kolonizuje pletivá, najmä pri obmedzenom vodnom režime. Pri teplotách približne 28–35 °C a pri súčasnom nedostatku pôdnej vody sa vývoj a prejav ochorenia urýchľujú.

Po odumretí hostiteľského pletiva vznikajú nové mikroskleróciá, ktoré sa vracajú do pôdy. Cyklus je prevažne monocyklický a významnú úlohu má množstvo inokula nahromadeného v pôde. Vlhké podmienky môžu aktivitu a prežívanie mikrosklerócií obmedzovať, no patogén nie je možné bežným osevným postupom úplne odstrániť.

Pri už silne zvädnutých rastlinách je liečebný účinok obmedzený, pretože patogén je vo vnútri koreňov a stoniek a prežíva v pôde. Napadnuté rastliny odstráňte spolu s koreňmi, nedávajte ich do kompostu určeného na následné pestovanie hostiteľských plodín a obmedzte rozširovanie pôdy po parcele.

V poraste znížte ďalší stres: zabezpečte dostupnú vodu, odstráňte konkurenciu burín a riešte zhutnenie či nedostatky výživy podľa rozboru. Pri plánovaní ďalšej sezóny uprednostnite vhodnú rotáciu, zdravé osivo a odrody s lepšou toleranciou, ak sú pre danú plodinu a región dostupné. Účinnosť konkrétnych zásahov sa líši podľa hostiteľa, izolátu a pôdnych podmienok.

• zvyšujte obsah stabilnej organickej hmoty a zlepšujte štruktúru pôdy, aby korene lepšie odolávali presychaniu;
• podporujte biologickú aktivitu pôdy správnym hospodárením so zvyškami a obmedzením nadmerného vysušovania;
• použitie kompostov, organických amendamentov alebo biologických prípravkov môže mať pomocný účinok, ale výsledky sú závislé od konkrétneho produktu, pôdy a plodiny;
• v ekologickom pestovaní kombinujte hygienu, rotáciu, zdravé osivo, reguláciu burín, závlahu a výber tolerantného materiálu; nespoliehajte sa na jediný prípravok.

• používajte certifikované, kvalitné a podľa možnosti zdravotne kontrolované osivo;
• striedajte náchylné plodiny s menej vhodnými hostiteľmi, najmä obilninami; pri vysokom infekčnom tlaku predĺžte odstup od sóje, fazule, slnečnice či kukurice podľa agronomických možností;
• udržujte rovnomernú pôdnu vlhkosť, najmä počas kvitnutia a tvorby úrody; v zavlažovaných porastoch zavlažujte účelne a nepreháňajte jednorazové dávky;
• zabráňte zhutneniu pôdy, utláčaniu koreňovej zóny a mechanickému poškodeniu stoniek;
• hnojte podľa rozboru pôdy a podporujte vyrovnaný rast bez nadmerného zahusťovania porastu;
• kontrolujte buriny a háďatká, ktoré zvyšujú stres a poškodenie koreňov;
• po zbere dôkladne zapracujte alebo odstráňte silno napadnuté zvyšky a čistite pôdu z mechanizácie pred presunom na zdravú parcelu;
• v skleníkoch a malých záhradách nepoužívajte opakovane kontaminovaný substrát.

• Názov uhľová hniloba vznikol podľa množstva čiernych mikrosklerócií, ktoré v rozrušenom pletive vyzerajú ako uhoľný prach.
• Patogén má veľmi široký okruh hostiteľov; v odbornej literatúre sa uvádza viac ako 500 druhov, no význam a citlivosť jednotlivých hostiteľov sa líšia.
• Infekcia môže prebehnúť skoro po vzídení a zostať bez výrazných príznakov až do horúceho a suchého obdobia.
• V podmienkach Slovenska sa praktické riziko zvyšuje najmä počas horúcich, suchých letných epizód na pôdach s nízkou vododržnosťou.
• Čierne bodky v stonke nie sú samy osebe postačujúcim dôkazom; pri podobných príznakoch je vhodné laboratórne potvrdenie.