Didymelová hniloba tekvicovitých (čierna hniloba)

Didymelová hniloba tekvicovitých, známa aj ako gumovitá hniloba stoniek alebo čierna hniloba plodov, je hubová choroba uhoriek, melónov, tekvíc, dyne a ďalších tekvicovitých rastlín. Napáda listy, stopky, stonky aj plody. Typické sú hnedé škvrny, praskajúce stonkové lézie s lepkavým výpotkom a černajúce, mokvavé hniloby plodov.

Didymella bryoniae je patogén tekvicovitých rastlín. V miernom podnebí Slovenska sa môže objaviť najmä v hustých porastoch uhoriek, tekvíc a melónov, vo fóliovníkoch a počas dlhších období daždivého alebo veľmi vlhkého počasia.

Ochorenie má viac podôb: škvrnitosť listov, rakovinové lézie stoniek, vädnutie výhonkov a hnilobu plodov. Samotné príznaky nie sú úplne špecifické, preto je pri nejasnej diagnóze vhodné laboratórne potvrdenie.

• Na listoch vznikajú vodnaté, žltohnedé až tmavohnedé škvrny, často najprv pri okraji alebo pozdĺž žiliek. Škvrny sa zväčšujú, listy sa krútia, zasychajú a predčasne odumierajú.
• Na stopkách a stonkách sa tvoria hnedé až sivohnedé, pozdĺžne praskajúce lézie, často pri kolienkach. Z prasklín môže vytekať jantárová až červenkastá lepkavá hmota.
• V starších léziách možno lupou pozorovať drobné čierne plodničky – pyknídy; ich prítomnosť podporuje podozrenie na túto chorobu.
• Na plodoch uhoriek, tekvíc, cukiet a melónov vznikajú vodnaté bledé až hnedé škvrny, ktoré tmavnú, černejú a môžu prerastať cez šupku do dužiny. Následne sa rozvíja mokrá hniloba.
• Silné napadnutie môže viesť k vädnutiu celých výhonkov alebo rastliny.

Patogén prežíva na infikovanom osive, zvyškoch tekvicovitých rastlín, samovýsevoch a niektorých voľne rastúcich tekvicovitých hostiteľoch. Primárne infekcie môžu vzniknúť z kontaminovaného osiva alebo z prezimovaných zvyškov. Konídie z pykníd sa uvoľňujú v lepkavom sekréte a krátkodobo sa šíria najmä dažďom, postrekom zhora, stekajúcou vodou, náradím a kontaktom s mokrými rastlinami.

Infekciu podporujú poranenia, odstraňovanie výhonkov za vlhka, poškodenie plodov a odumierajúce kvety. Zvlášť priaznivé sú dlhé intervaly ovlhčenia listov; uvádzané optimum vývoja je približne 20–28 °C, pričom choroba sa môže rozvíjať v širšom teplotnom rozsahu.

Huba vytvára nepohlavné pyknídy s konídiami a pohlavné plodnice s askospórami. Obe formy môžu byť prítomné v odumretých alebo chorých pletivách. Askospóry môžu založiť nové ohniská na väčšiu vzdialenosť, zatiaľ čo konídie vylučované v slizovitom povlaku sa účinnejšie šíria kvapôčkami vody na krátku vzdialenosť. Po infekcii sa nové lézie môžu objaviť približne v priebehu niekoľkých dní až týždňa podľa teploty, vlhkosti a citlivosti hostiteľa.

Napadnuté listy, výhonky a plody odstráňte čo najskôr, ideálne za suchého počasia. Choré pletivá nevkladajte do domáceho kompostu, ak kompost nedosiahne spoľahlivo teploty potrebné na zničenie patogénu. Pri silnom napadnutí celej rastliny je bezpečnejšie odstrániť ju aj s väčšou časťou okolitého odpadu.

V skleníku znížte nočnú vlhkosť vetraním, nepreháňajte dusíkaté hnojenie a odstráňte kondenzáciu. Chemická ochrana má najväčší význam preventívne alebo pri prvých príznakoch; neskoré zásahy do rozvinutej hniloby už poškodené pletivá neopravia.

Základom ekologickej ochrany je zdravé osivo, dlhšia rotácia mimo tekvicovitých, dôsledná sanitácia, kvapková závlaha, vzdušný porast a okamžité odstraňovanie ohnísk. Biologické prípravky alebo prípravky na báze medi možno použiť iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike aktuálne povolené pre konkrétnu plodinu a daný problém; ich účinok býva najmä preventívny a pri silnom infekčnom tlaku nemusí byť dostatočný.

• Používajte zdravotne overené osivo a zdravú sadbu; osivo z neznámeho zdroja môže byť významným zdrojom infekcie.
• Tekvicovité plodiny zaraďujte do osevného postupu a po silnom výskyte ich nepestujte na rovnakom mieste aspoň 2–3 roky, podľa možností prevádzky.
• Po zbere dôkladne odstráňte napadnuté lodyhy, listy a nepredajné plody; nenechávajte ich na povrchu pôdy ani v blízkosti skleníka.
• Zavlažujte ku koreňom, najlepšie ráno, a obmedzte postrekovanie listov.
• Dodržte dostatočné spony, vyväzujte uhorky a udržiavajte dobré prúdenie vzduchu vo fóliovníku.
• Pri ošetrovaní pracujte s rastlinami, keď sú suché. Náradie čistite a dezinfikujte, najmä po odstraňovaní chorých častí.
• Minimalizujte poranenia plodov a stoniek; pri zbere oddeľte podozrivé alebo nahnité plody od zdravých.

• Napadnutie listov a stoniek sa v literatúre označuje ako gumovitá hniloba stoniek, zatiaľ čo hniloba plodov ako čierna hniloba.
• Starší nepohlavný názov patogénu je Phoma cucurbitacearum; v starších zdrojoch sa možno stretnúť aj so synonymami v rode Mycosphaerella.
• Huba je viazaná predovšetkým na čeľaď tekvicovitých, no intenzita príznakov sa medzi druhmi a odrodami výrazne líši.
• Čierne pyknídy v léziách môžu pomôcť odlíšiť chorobu od niektorých bakteriálnych škvŕn, ale spoľahlivá identifikácia si môže vyžadovať mikroskopické alebo molekulárne vyšetrenie.