Stolbur a čierne drevo viniča

Candidatus Phytoplasma solani je nepestovateľná baktéria bez bunkovej steny, ktorá osídľuje floém rastlín a spôsobuje skupinu ochorení označovaných ako stolbur. Na viniči vyvoláva čierne drevo, na zemiakoch a paradajkách stolbur a na kukurici červenanie. Prenášajú ho najmä cikádky; príznaky však môžu napodobňovať iné fytoplazmy, preto je potrebné laboratórne potvrdenie.

Candidatus Phytoplasma solani patrí medzi fytoplazmy, teda baktérie bez bunkovej steny, ktoré žijú vo floéme rastlín a v telách cicavého hmyzu. Taxonomicky sa zaraďuje do skupiny 16SrXII-A, stolburovej skupiny.

V Slovensku môže byť prakticky významný najmä v súvislosti s viničom, zemiakmi, paradajkami, paprikou, kukuricou a rezervoárovými burinami. Na viniči sa ochorenie označuje ako čierne drevo alebo bois noir. Vzhľad príznakov sa môže prekrývať s inými žltačkami viniča, nedostatkami živín či poškodením koreňov; potvrdenie má preto vykonať odborné laboratórium metódou PCR.

Vinič: pri bielych odrodách žltnutie, pri modrých až červenofialové sfarbenie listov, stáčanie okrajov listov nadol, ochabnutý habitus, slabé vyzrievanie letorastov, zasychanie súkvetí alebo bobúľ a znížený rast.

Zemiaky: vzpriamené až zvinuté vrcholové listy, fialové alebo červenkasté sfarbenie, skrátené internódiá, vzdušné hľuzy, predčasné starnutie, vädnutie a odumieranie.

Paradajky a paprika: zakrpatenie, metlovitý rast, malé hrubšie listy, žltnutie až purpurové sfarbenie, nadmerný rast pazušných púčikov, „big bud“, zelenanie alebo listovitosť kvetov, sterilita a malé, nedostatočne vyfarbené plody.

Kukurica: od konca júla červenanie strednej žilky, listov a stebla, následné schnutie rastliny, abnormálne klasy a neúplné nasadenie zrna.

Bez laboratórneho testu nemožno spoľahlivo odlíšiť infekciu od iných fytoplaziem, najmä pri viniči.

Najčastejšie dochádza k prenosu cicaním infikovaných cikádok. Hyalesthes obsoletus spája rezervoárové buriny s viničom a niektorými bylinnými plodinami; Reptalus panzeri je dôležitý najmä pri červenaní kukurice. Riziko zvyšujú infikované buriny, dobrovoľne rastúce hostiteľské rastliny, blízkosť trvalých porastov a presun necertifikovaného vegetatívneho materiálu.

Bežný kontakt listov, dážď ani práca s pôdou samy osebe nie sú hlavnou cestou prenosu. Mechanické poranenie môže infekciu rozšíriť predovšetkým pri štepení alebo vegetatívnom množení.

Fytoplazma prežíva vo floéme infikovaných kultúrnych a najmä voľne rastúcich hostiteľov. V Európe je dôležitým vektorom Hyalesthes obsoletus, ktorý sa vyvíja na koreňoch pŕhľavy a lianovitých rastlín, predovšetkým na pŕhľave dvojdomej (Urtica dioica) a svlačcoch (Convolvulus arvensis, Calystegia sepium). Dospelce sa pri cicaní infikujú a po latentnej fáze môžu preniesť patogén do ďalšej rastliny.

Pri červenaní kukurice je významným vektorom aj Reptalus panzeri; jeho nymfy sa viažu na korene hostiteľov a vektor môže prezimovať v koreňovej zóne. Infekcia sa môže šíriť aj štepením, odrezkami, sadivom a iným vegetatívnym materiálom. Prenos pravým osivom sa nepovažuje za typický.

Už infikovanú rastlinu nemožno v bežnej produkcii spoľahlivo vyliečiť. Pri jednotlivých podozrivých rastlinách odoberte reprezentatívnu vzorku podľa pokynov laboratória; výsledok PCR je dôležitý najmä na odlíšenie čierneho dreva od iných žltačiek viniča.

Po potvrdení odstráňte silno napadnuté rastliny a ich koreňový systém, zlikvidujte ich mimo kompostu a dezinfikujte náradie. Pri viniči môže byť priebeh kolísavý a príznaky sa niekedy dočasne zmiernia, čo však neznamená eradikáciu patogénu.

Kontrola vektora má význam iba ako súčasť integrovanej ochrany a musí byť načasovaná podľa miestneho monitoringu. Samotné ničenie burín alebo insekticídny zásah po prenose infekcie už chorú rastlinu nevylieči.

• Vysádzajte iba zdravotne overený, certifikovaný sadivový a rozmnožovací materiál; pri viniči nepoužívajte odrezky z podozrivých materských rastlín.
• Napadnuté rastliny označte, odoberte vzorku na diagnostiku a po potvrdení ich odstráňte aj s koreňmi; nedávajte ich do kompostu.
• V okolí viniča a zeleninových porastov obmedzte pŕhľavu, svlačec a ďalšie známe rezervoárové buriny, najmä na okrajoch a v trvalých neobhospodarovaných pásoch. Termín a spôsob kosenia voľte tak, aby ste počas aktivity dospelých vektorov zbytočne nevyrušovali infikovaný hmyz.
• Odstraňujte výmrv zemiakov a zvyšky napadnutých rastlín; dodržiavajte osevný postup a čistite mechanizáciu medzi pozemkami.
• Monitorujte cikádky pomocou žltých lepových dosiek, sklepávania alebo entomologického prieskumu. Biologická ochrana vektorov je v poľných podmienkach obmedzená, preto má význam najmä celkový integrovaný manažment stanovíšť a burín.

• Nakupujte slovenské alebo EÚ certifikované sadivo, sadenice, podpníky a viničový materiál s dohľadateľným pôvodom.
• Vinič, zemiaky, paradajky a kukuricu pravidelne kontrolujte od začiatku leta do jesene; osobitnú pozornosť venujte rastlinám s náhlym červenaním, stáčaním listov, zakrpatením alebo poruchami kvetov.
• Choré rastliny nefúzujte s kompostom ani ich nepoužívajte na rozmnožovanie. Pri podozrení na viniči kontaktujte ÚKSÚP alebo akreditované diagnostické pracovisko.
• Udržujte okraje porastov a medziradia bez silného výskytu pŕhľavy a svlačcov, pričom zachovajte ochranu necielených organizmov a nezasahujte nekontrolovane počas letu vektorov.
• Pri zakladaní nových porastov vyberte zdravý materiál, odstráňte staré podozrivé rastliny a obmedzte prepojenie medzi burinovými rezervoármi a citlivou plodinou.

• Jeden patogén môže podľa hostiteľa vyvolať odlišné názvy ochorenia: stolbur, čierne drevo viniča, červenanie kukurice alebo úpadok levandule.
• Najväčší epidemiologický význam nemusia mať viditeľne choré rastliny, ale nenápadné infikované buriny a trváce hostiteľské rastliny.
• Pri viniči sa príznaky čierneho dreva môžu takmer zhodovať s príznakmi zlatej žltačky; rozhodujúca je laboratórna diagnostika.
• Citlivosť a intenzita prejavov závisia od odrody, izolátu, veku rastliny a termínu infekcie.