Listová pleseň rajčiaka

Listová pleseň rajčiaka je hubové ochorenie spôsobené patogénom Passalora fulva, ktoré sa najčastejšie objavuje v skleníkoch a fóliovníkoch s vysokou relatívnou vlhkosťou. Na vrchnej strane starších listov vznikajú žltozelené škvrny, zatiaľ čo na ich spodnej strane sa tvorí charakteristický olivovozelený zamatový povlak. Pri silnej infekcii listy odumierajú a úroda klesá.

Listová pleseň rajčiaka sa v slovenských podmienkach vyskytuje najmä pri pestovaní rajčiakov v skleníkoch a fóliovníkoch, kde sa dlhodobo udržiava vysoká relatívna vlhkosť. Vo voľnej pôde býva menej častá, no môže sa objaviť počas dlhšieho obdobia teplého a vlhkého počasia.

Patogén preniká do listu najmä cez prieduchy a vytvára výtrusy predovšetkým na jeho spodnej strane. Ochorenie sa môže zameniť za nedostatok horčíka, inú listovú škvrnitosť alebo poškodenie nevhodnými podmienkami. Rozhodujúcim rozpoznávacím znakom je súvislosť medzi žltými škvrnami na vrchnej strane a olivovozeleným zamatovým povlakom na spodnej strane listu.

• Na starších, spodných listoch vznikajú najprv bledozelené až žlté, neostro ohraničené škvrny.
• Na spodnej strane listu sa oproti škvrnám vytvára olivovozelený až sivohnedý zamatový povlak s výtrusmi.
• Škvrny sa postupne zväčšujú a splývajú; listy žltnú, krútia sa, vädnú a odumierajú.
• Pri silnom napadnutí dochádza k predčasnému opadu alebo zasychaniu väčšiny listov, čo znižuje asimilačnú plochu a úrodu.
• Zriedkavo môžu byť napadnuté kvety a plody; na plodoch sa môže vytvoriť tmavá, suchá a kožovitá hniloba pri kališnej alebo stopkovej časti.

Od alternáriovej škvrnitosti ju odlišuje najmä absencia typickej koncentrickej kresby a prítomnosť zamatového povlaku na spodnej strane listov.

Pôvodcom je huba Passalora fulva. Prežíva na napadnutých rastlinných zvyškoch, v pôde a môže sa prenášať aj na povrchu alebo v osive rajčiaka. Nové infekcie vznikajú z výtrusov, ktoré roznáša vzduch, kvapky vody, ruky pracovníkov, odev, náradie, konštrukcie a ďalšie povrchy v pestovateľskom objekte.

Šírenie podporuje najmä kondenzácia vody na listoch, nedostatočné vetranie, hustý porast, dlhé ovlhčenie listov a zavlažovanie zhora. V skleníku sa ochorenie často začína na najstarších listoch pri zemi a postupuje do hustého porastu.

Patogén prežíva medzi pestovateľskými obdobiami ako výtrusy alebo odolné štruktúry na rastlinných zvyškoch; možný je aj prenos osivom. Po zvýšení vlhkosti a vhodnom oteplení vytvára nové konídie. Tie sa zachytia na listoch, vyklíčia pri vysokej vlhkosti alebo voľnej vode a prenikajú cez prieduchy.

Po inkubačnej dobe približne jedného až dvoch týždňov sa na spodnej strane listov objavuje nová tvorba výtrusov. Tie následne zabezpečujú opakované sekundárne infekcie. Populácia patogéna má viacero rás, preto sa účinnosť genetickej odolnosti môže medzi odrodami a lokalitami líšiť.

Pri prvých príznakoch odstráňte jednotlivé napadnuté listy tak, aby ste nerozvírili povlak a nešírili výtrusy. Listy vkladajte priamo do uzavretého odpadu; nenechávajte ich na pôde ani v skleníku. Silno napadnuté rastliny je často účelnejšie odstrániť celé, pretože ochranné zásahy už nedokážu obnoviť odumreté pletivá.

Súčasne znížte vlhkosť, predĺžte vetranie, odstráňte zahusťujúce výhony a prejdite na zavlažovanie ku koreňom. Ochranný zásah má najväčší význam preventívne alebo na začiatku infekcie; pri rozvinutom ochorení je jeho účinok obmedzený. V profesionálnom pestovaní kombinujte hygienu, odolné odrody a pravidelný monitoring spodných strán starších listov.

• Základom ekologickej ochrany je dôsledná sanitácia, odstránenie napadnutých listov, dezinfekcia náradia a používanie zdravého osiva a sadiva.
• Udržiavajte porast vzdušný: vhodný spon, pravidelné vyväzovanie, opatrné odstraňovanie spodných listov a ranné vetranie skleníka.
• Používajte kvapkovú závlahu alebo inú metódu, ktorá nezmáča listy, a obmedzte večerné zavlažovanie.
• Uprednostnite odrody s deklarovanou odolnosťou a priebežne kontrolujte, či sa na nich neobjavujú príznaky prekonania odolnosti.
• Prípravky povolené v ekologickej produkcii používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike aktuálne autorizované pre konkrétny rajčiakový porast a daný problém; vždy rozhoduje platná etiketa.

• Vyberajte odrody a hybridy rajčiaka s deklarovanou odolnosťou voči listovej plesni, pričom rátajte s tým, že odolnosť nemusí pokrývať všetky rasy patogéna.
• Používajte zdravé, dôveryhodne získané osivo a sadivo.
• V skleníku a fóliovníku pravidelne vetrajte, najmä ráno, aby sa znížila nočná kondenzácia a relatívna vlhkosť.
• Dodržujte dostatočné sponovanie, vyväzujte rastliny a odstraňujte spodné listy, ktoré sa dotýkajú pôdy alebo sú dlhodobo vlhké.
• Zavlažujte ku koreňom, prednostne kvapkovou závlahou; neovlhčujte listy a nemanipulujte s mokrými rastlinami.
• Napadnuté listy a po zbere všetky zvyšky odstráňte z objektu a nepoužívajte ich do kompostu, ak kompost nedosiahne spoľahlivú hygienizačnú teplotu.
• Po sezóne vyčistite a dezinfikujte náradie, opory, nádoby, pracovné plochy a vnútorné povrchy skleníka. Pri opakovanom výskyte obmedzte pestovanie rajčiaka v rovnakom objekte a zlepšite hygienu medzi cyklami.

• Passalora fulva bola v staršej literatúre uvádzaná najmä ako Cladosporium fulvum alebo Fulvia fulva.
• Ochorenie sa často prejaví najprv na vrchnej strane listu, ale typické výtrusenie sa nachádza na strane spodnej.
• Patogén je špecializovaný najmä na rajčiak; údaje o ďalších hostiteľoch z čeľade ľuľkovitých nie sú medzi zdrojmi úplne jednotné, preto sa pri profilovaní hostiteľov uvádza konzervatívny rozsah.
• Aj keď samotné plody nemusia byť priamo napadnuté, silná defoliácia znižuje tvorbu cukrov, dozrievanie a celkovú úrodu.