Mora kapustová

Mora kapustová je polyfágny nočný motýľ, ktorého húsenice poškodzujú najmä kapustu, kel, karfiol, brokolicu a ďalšie kapustovité plodiny. Mladé húsenice najprv skeletujú a vyžierajú listy, staršie vytvárajú veľké nepravidelné otvory a môžu sa zavŕtať do hlávok. Trus a poškodené pletivá znižujú predajnosť úrody.

Dospelý motýľ je nenápadný sivohnedý a aktívny najmä v noci. Škodlivé sú húsenice, ktoré sa po vyliahnutí zhlukujú na spodnej strane listov a neskôr sa rozliezajú po rastline. Druh je rozšírený na celom Slovensku, pričom počet generácií závisí od nadmorskej výšky a priebehu počasia.

Najvýznamnejším hostiteľom je kapusta obyčajná (Brassica oleracea) vrátane kelu, karfiolu, brokolice a ružičkového kelu. Zaznamenaná je aj na ďalších druhoch rodu Brassica; širší zoznam príležitostných hostiteľov existuje, no ich význam sa môže medzi regiónmi a plodinami líšiť.

• mladé húsenice vytvárajú drobné požerky a neskôr nepravidelné otvory v listoch;
• staršie húsenice môžu vyžierať listové čepele až po žilnatinu;
• pri kapuste, keli, karfiole a brokolici sa zavŕtavajú medzi listy alebo do hlávok a ružíc;
• na poškodených miestach zostáva tmavozelený až čierny trus;
• vnútro hlávok môže hniť alebo sa stávať nepredajným v dôsledku znečistenia a sekundárnych mikroorganizmov.

Húsenica môže byť zelená, sivastá alebo hnedastá a dorastať približne do 50 mm. Na spoľahlivé odlíšenie od iných húseníc treba okrem vzhľadu posúdiť aj vajíčka, spôsob poškodenia a výskyt v poraste.

Napadnutie začína po prelete a párení dospelých motýľov. Samičky kladú vajíčka v skupinách najmä na rub listov. Šíreniu napomáhajú súvislé a husté porasty kapustovitej zeleniny, ponechané zvyšky po zbere, výskyt hostiteľských burín a teplé, suchšie obdobia podporujúce rýchly vývoj škodcu.

Larvy sa môžu presúvať medzi susediacimi rastlinami. Pri mechanizovanom alebo neskorom zásahu sa často ukryjú v hlávkach, kde sa ťažšie zasahujú a súčasne kontaminujú úrodu trusom.

Kukla prezimuje v pôde alebo v jej povrchovej vrstve. Motýle sa objavujú na jar a počas sezóny môžu vytvoriť jednu až tri generácie; v slovenských podmienkach býva počet generácií vyšší v teplejších nížinách a nižší vo vyšších polohách. Druhá generácia býva často najškodlivejšia v júli a auguste.

Vajíčka sa liahnu približne po 10 až 15 dňoch, podľa teploty aj skôr alebo neskôr. Húsenice prechádzajú viacerými instarmi a po dorastení opúšťajú rastlinu, zaliezajú do pôdy a kuklia sa. Načasovanie sa každoročne mení podľa teploty, dostupnosti hostiteľov a dĺžky vegetácie.

Pri prvých nálezoch vajíčok alebo mladých húseníc ich odstráňte ručne spolu s napadnutými listami. Kontroly opakujte každých niekoľko dní, pretože mladé larvy sú citlivejšie a staršie húsenice sa rýchlo ukrývajú medzi listami alebo v hlávkach.

Ak monitoring ukáže hospodársky významný výskyt, zásah smerujte na malé húsenice a zabezpečte dobré pokrytie listov vrátane ich rubu. Pri zbere odstráňte znečistené a zavŕtané časti úrody. Ochranu kombinujte so sieťami, hygienou porastu a striedaním plodín, nie s opakovaným používaním jedného spôsobu účinku.

• Na ekologických plochách a v záhradách je najpraktickejšie ručné zbieranie vajíčok a húseníc.
• Biologické prípravky na báze Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki môžu byť účinné najmä proti mladým húseniciam, ak sú v danej krajine a pre konkrétnu plodinu autorizované.
• Podporujte prirodzených nepriateľov obmedzením širokospektrálnych zásahov a zachovaním kvitnúcich okrajov mimo produkčnej plochy.
• Po zbere odstráňte napadnuté zvyšky a plytko spracujte pôdu podľa pestovateľského systému, aby sa znížil počet prezimujúcich kukiel.
• Fyzická ochrana jemnou sieťou je účinná iba vtedy, keď pod ňou už nie sú vajíčka ani húsenice.

• Pravidelne kontrolujte rub listov, najmä od mája do augusta, a vyhľadávajte zhluky vajíčok a mladé húsenice.
• Na menších plochách používajte jemnú insekticídnu sieť od výsadby; okraje dobre utesnite a sieť neodstraňujte počas kladenia vajíčok.
• Po zbere odstráňte alebo dôkladne skompostujte zvyšky kapustovitej zeleniny; nenechávajte na pozemku hlávky a listy s húsenicami.
• Dodržiavajte striedanie plodín a obmedzte súvislé pestovanie kapustovitých druhov.
• Regulujte kapustovité buriny v poraste a jeho okolí, ktoré môžu udržiavať populáciu škodcu.
• Uprednostnite pravidelný monitoring pred preventívnym plošným postrekom.

• Druh patrí medzi nočné motýle; dospelce cez deň často unikajú pozornosti, zatiaľ čo poškodenie spôsobujú húsenice.
• Vajíčka bývajú kladené v skupinách na rub listov a po nakladení môžu mať nápadný oranžový odtieň.
• Húsenice spočiatku žijú pospolito, neskôr sa rozptyľujú a vyhľadávajú chránené miesta v hlávkach.
• Počet generácií nie je na celom Slovensku rovnaký; výrazne ho ovplyvňuje nadmorská výška a teplota.
• V porastoch kapustovitej zeleniny sa môže vyskytovať spolu s mlynárikom kapustovým a ďalšími húsenicami, preto je dôležité určovať škodcu podľa kombinácie znakov.