Čerň uhorková

Čerň uhorková, známa aj ako chrastavitosť alebo gumóza tekvicovitých, je hubová choroba spôsobená druhom Cladosporium cucumerinum. Najčastejšie napáda uhorky, melóny, tekvice a tekvičky. Na listoch vytvára sivé až olivové hranaté škvrny, na plodoch drobné vpadnuté lézie s gumovitým výpotkom. Chorobe prospieva chladné, daždivé a dlhodobo vlhké počasie.

Čerň uhorková je choroba spôsobená hubou Cladosporium cucumerinum. V slovenskom pestovateľskom kontexte sa môže objaviť najmä na uhorkách, cuketách, tekviciach a melónoch pestovaných v záhone, fóliovníku alebo skleníku, ak zostáva porast dlhodobo mokrý.

Patogén napáda nadzemné orgány. Hospodársky význam závisí od citlivosti odrody, veku plodu a dĺžky chladného vlhkého obdobia. Vodný melón sa všeobecne považuje za veľmi odolný, hoci jednotlivé záznamy o infekcii existujú.

Na listoch sa najprv objavujú drobné vodnaté alebo bledozelené škvrny, ktoré sa menia na biele až sivé, často hranaté lézie so žltkastým lemom. Stred starších škvŕn môže vypadnúť, takže list pôsobí deravo alebo rozstrapkane.

Na mladých plodoch vznikajú malé sivé, mierne vpadnuté škvrny pripomínajúce vpichy hmyzom. Neskôr sa zväčšujú, vytvárajú chrastovité priehlbiny a môže z nich vytekať lepkavý gumovitý exsudát. Plody sa deformujú a cez poškodené miesta ich môžu sekundárne napadnúť baktérie mäkkej hniloby.

Na odolnejších tekviciach a niektorých zimných tekviciach sa môžu vytvoriť skôr vyvýšené korkovité alebo bradavičnaté útvary než hlboké lézie.

Zdrojom infekcie sú najmä infikované osivo, napadnuté rastlinné zvyšky a výtrusy prežívajúce v okolí pestovateľského miesta. Šírenie podporuje dážď, postreková závlaha, kondenzovaná voda v skleníku, pracovné náradie a pohyb pestovateľa medzi mokrými rastlinami.

Patogén nepotrebuje nevyhnutne poranenie pletiva. Po primárnej infekcii môže pri pretrvávajúcej vlhkosti vytvárať ďalšie generácie výtrusov a choroba sa rýchlo rozšíriť v hustom poraste. Záznamy z iných čeľadí existujú, ale spoľahlivo potvrdený a prakticky významný okruh hostiteľov tvoria predovšetkým tekvicovité rastliny.

Huba prežíva medzi pestovateľskými sezónami na osive a v infikovaných zvyškoch, zvlášť v zvyškoch tekvíc a tekvíc zimných. Po ovlhčení vytvára konídiá, ktoré sa šíria kvapkami vody, dažďom, vzdušnými prúdmi a mechanickým kontaktom.

Najpriaznivejšie sú chladné až mierne teplé podmienky približne 15–25 °C, vysoká relatívna vlhkosť, rosa, hmla a časté slabé dažde. V skleníku môže byť rozhodujúce dlhé ovlhnutie listov a kondenzácia. Počas priaznivého počasia nasledujú sekundárne infekčné cykly.

Pri prvých príznakoch odstráňte silno napadnuté listy a plody za suchého počasia a odložte ich mimo pestovateľskej plochy. Pri odstraňovaní neprechádzajte z chorých rastlín na zdravé bez očistenia rúk a náradia.

Znížte vlhkosť porastu: vetrajte fóliovník alebo skleník, odstráňte prehustené listy pri zachovaní dostatočnej listovej plochy a používajte závlahu ku koreňom. Pri silnom alebo opakovanom výskyte má najväčší význam kombinácia hygieny, rotácie, odolnej odrody a včasnej ochrany podľa platnej etikety.

V ekologickom alebo nízkovstupovom pestovaní je základom preventívna hygiena, zdravé osivo, odolné odrody, kvapková závlaha, vzdušný spon a odstraňovanie napadnutých zvyškov. Mulč môže obmedziť odstreknutie pôdy na listy a plody.

Biologické prípravky a pomocné látky môžu mať význam najmä preventívne, no ich účinnosť proti tejto chorobe závisí od konkrétneho registrovaného produktu, načasovania a priebehu počasia. Používajte iba prípravky povolené v ekologickom poľnohospodárstve a registrované pre dané použitie v Slovenskej republike.

• Používajte zdravé, dôveryhodne označené osivo a pri uhorkách uprednostnite odrody s deklarovanou odolnosťou proti černi alebo chrastavitosti, ak je dostupná.
• Dodržiavajte osevný postup; po silnom výskyte nevysádzajte tekvicovité na rovnaké miesto aspoň dva roky, ideálne dlhšie podľa možností pozemku.
• Po zbere odstráňte a zlikvidujte napadnuté vňate a plody. Nenechávajte ich na povrchu pôdy ani v nedostatočne prehriatom domácom komposte.
• Zavlažujte ku koreňom, nie na listy, a rastliny veďte tak, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch. V skleníku pravidelne vetrajte a obmedzujte kondenzáciu.
• Nepracujte v poraste, keď sú listy mokré, a náradie po práci očistite.

• Typickým diagnostickým znakom je kombinácia sivých hranatých listových škvŕn s vypadávajúcim stredom a vpadnutých chrastovitých lézií na plodoch.
• Na plodoch uhoriek môže infekcia vyzerať ako drobné vpichy a neskôr produkovať gumovitý výpotok, preto sa choroba označuje aj ako gumóza uhoriek.
• Vodný melón býva voči chorobe veľmi odolný, zatiaľ čo uhorka a niektoré tekvice môžu pri dlhom chladnom a vlhkom počasí utrpieť výrazné straty.
• Niektoré staršie záznamy uvádzajú aj hostiteľov mimo tekvicovitých, ale ich taxonomické potvrdenie a praktický význam nie sú vždy isté.