Odumieranie hrušiek

Odumieranie hrušiek je závažné fytoplazmové ochorenie cievnych pletív spôsobené organizmom „Candidatus Phytoplasma pyri“. Najtypickejším príznakom je predčasné červenanie alebo žltnutie listov koncom leta, ich kučeravenie a skorý opad. Pri citlivých podpníkoch môže choroba vyvolať náhle vädnutie a odumretie stromu v priebehu niekoľkých týždňov.

Odumieranie hrušiek spôsobuje „Candidatus Phytoplasma pyri“, bezbunkový fytoplazmový mikroorganizmus príbuzný baktériám, ktorý žije vo floéme rastlín a v telách cikádovitých prenášačov. Na hruškách sa rozlišuje pomalá forma s kučeravením listov a postupným úbytkom vitality a rýchla forma, pri ktorej strom náhle vädne a odumiera.

Vizuálne príznaky nie sú úplne špecifické. Podobné sfarbenie a slabý rast môžu vyvolať sucho, zlé odvodnenie, poškodenie koreňov, nekompatibilita podpníka s odrodou, nedostatok živín alebo zimné poškodenie. Potvrdenie preto patrí do odbornej diagnostiky, spravidla molekulárnym testom z floému, žiliek listov alebo koreňov.

• Koncom leta listy predčasne červenajú, purpurovejú, bronzovejú alebo žltnú; často sa stáčajú nadol, sú malé, kožovité a skoro opadávajú.
• Na jar strom neskôr raší, tvorí bledé a riedke olistenie, krátke prírastky a zhluky listov na koncoch výhonkov.
• Postupne klesá násada kvetov a plodov; hrušky zostávajú malé a úroda je nízka.
• Pri rýchlom odumieraní listy náhle vädnú, môžu sa spáliť a celý strom odumrie v priebehu niekoľkých týždňov.
• Po odkrytí kôry v mieste štepenia môže byť viditeľná hnedá až nekrotická línia vo floéme, niekedy aj pozdĺžne ryhovanie.

Najdôležitejšími prenášačmi sú méry hruškové z rodu Cacopsylla, najmä Cacopsylla pyri, C. pyricola a v niektorých oblastiach aj C. pyrisuga. Prenos prebieha pri cicaní floémovej šťavy; významné riziko predstavujú najmä infikované prezimujúce a neskoroletné populácie. Patogén sa môže šíriť aj vrúbľovaním, očkovaním a infikovaným podpníkovým alebo rozmnožovacím materiálom.

V sade sa prenáša predovšetkým na krátke vzdialenosti medzi susediacimi stromami. Rýchly kolaps podporujú ďalšie stresy koreňov, napríklad premokrenie, hniloba koreňov, sucho alebo nevhodný podpník.

Fytoplazma prežíva v sitkových rúrkach hrušiek a v prenášajúcich mérach. Po nasatí sa v hmyze množí a následne sa pri ďalšom cicaní dostáva do floému zdravého stromu. V rastline sa môže presúvať z nadzemných častí ku koreňom, kde prežíva nepriaznivé obdobie. Počas zimy môže množstvo patogénu v nadzemných častiach klesať, no toto zníženie nie je spoľahlivé vo všetkých klimatických podmienkach.

Príznaky sa často objavia až v nasledujúcej vegetačnej sezóne. Výraznosť závisí od odrody, podpníka, veku stromu, infekčného tlaku prenášačov a súbežného stresu.

Na už infikovanom strome neexistuje spoľahlivá kuratívna liečba, ktorá by fytoplazmu odstránila. Pri podozrení označte strom, odoberte vhodný materiál na laboratórne vyšetrenie a poraďte sa s príslušnou rastlinolekárskou službou alebo diagnostickým pracoviskom.

Pri potvrdenej infekcii sa v produkčnom sade spravidla odstraňuje celý strom vrátane koreňov, najmä ak rýchlo chradne alebo predstavuje významný zdroj prenášačov. Následná obnova má vychádzať zo zdravého materiálu a vhodného, tolerantného podpníka. Ošetrenie samotných príznakov listov strom nevylieči.

Najpraktickejšie nechemické opatrenia sú monitorovanie mèr pomocou vizuálnych prehliadok, lepových doštičiek a oklepov, odstraňovanie silno napadnutých stromov a dôsledná sanitácia. V sade zachovávajte rozmanité bylinné pásy a kvitnúce rastliny, ktoré podporujú prirodzených nepriateľov mèr, pričom treba obmedziť neselektívne zásahy počas ich aktivity.

Biologické a mechanické opatrenia samy osebe nemusia zastaviť šírenie, preto ich kombinujte so zdravým sadivom, vhodným podpníkom a pravidelným monitoringom. Organické prípravky alebo olejové zásahy proti prenášačom používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike aktuálne povolené pre danú plodinu a účel a ak ich použitie zodpovedá etikete.

• Vysádzajte iba úradne alebo certifikačne kontrolovaný, zdravotne overený podpníkový a vrúbľovací materiál.
• Pri zakladaní sadu uprednostnite podpníky s preukázanou toleranciou k odumieraniu hrušiek; citlivosť výrazne ovplyvňuje najmä podpník.
• Pravidelne kontrolujte hrušky od jari do jesene na výskyt mèr a príznaky predčasného červenania listov.
• Silno chradnúce alebo potvrdene infikované stromy odstráňte aj s koreňmi a zlikvidujte mimo sadu; nenechávajte ich ako zdroj infekcie.
• Dezinfikujte náradie pri práci medzi podozrivými a zdravými stromami a nepoužívajte odrezky z neoverených stromov.
• Udržujte vyrovnanú závlahu, dobrú drenáž a primeranú výživu, aby sa znížil stres podporujúci rýchly kolaps.

• Existujú dve hlavné formy: pomalé chradnutie s kučeravením listov a rýchle odumieranie stromu.
• Hrušky na podpníkoch Pyrus pyrifolia a Pyrus ussuriensis bývajú k rýchlemu kolapsu náchylnejšie než stromy na niektorých podpníkoch Pyrus communis, P. betulifolia alebo P. calleryana.
• Predčasné jesenné sfarbenie je nápadné, ale samo osebe nepotvrdzuje fytoplazmu.
• V Slovinsku sa príznaky pozorovali už od 70. rokov 20. storočia a patogén bol potvrdený neskôr; ochorenie sa vyskytuje aj v širšom stredoeurópskom priestore.
• Patogén bol okrem hrušiek zdokumentovaný aj na niektorých druhoch rodu Prunus a na dule, no praktický význam týchto hostiteľov môže byť regionálne odlišný.