Fytoftórová hniloba a vädnutie spôsobené Phytophthora nicotianae

Phytophthora nicotianae je pôdou prenášaný oomycét, ktorý napáda korene, krčok, stonky, listy aj plody mnohých rastlín. Na Slovensku môže byť významný najmä v premočených pôdach, skleníkoch a pri pestovaní rajčiaka, zemiaka, papriky, okrasných rastlín či tabaku. Typické je náhle vädnutie, hnednutie koreňov a mäkké vodnaté hniloby.

Phytophthora nicotianae je oomycét, teda organizmus podobný hubám, ktorý prežíva v pôde a napadnutých rastlinných zvyškoch. Má široký, ale podľa izolátu a hostiteľa premenlivý okruh hostiteľov.

Na rajčiaku a ďalších ľuľkovitých rastlinách môže spôsobovať hnilobu koreňov a krčka, vädnutie, škvrny na listoch a stonkách aj hnilobu plodov. Na tabaku je pôvodcom čiernej nohy, pri okrasných rastlinách často vyvoláva koreňové, krčkové alebo nadzemné hniloby.

Samotný vzhľad príznakov nestačí na spoľahlivé určenie druhu, pretože podobné poškodenia spôsobujú aj iné druhy rodu Phytophthora, Pythium, baktérie alebo abiotické poruchy. Pri hospodársky významnom výskyte je vhodná laboratórna diagnostika.

Prvé príznaky často vznikajú pod povrchom pôdy. Korene hnednú, mäknú a vonkajšie pletivá sa môžu sťahovať alebo odlupovať. Rastlina zaostáva v raste, žltne a vädne, hoci pôda môže byť vlhká.

Na krčku a spodnej časti stonky sa objavuje vodnatá až tmavohnedá hniloba. Pri tabaku môže byť stonka pri pôde čiernohnedá a dreň tmavá, niekedy s charakteristickým priečnym diskovitým rozpadom.

Na rajčiakoch sa pri kontakte plodu s pôdou môžu vytvárať pevné vodnaté hnedé škvrny s koncentrickými kruhmi, známe ako hnedá kruhovitá hniloba plodov. Vo vlhku sa na povrchu môže objaviť belavé sporulujúce pletivo. Listové a stonkové škvrny sú menej špecifické.

Patogén sa šíri najmä pôdou, vodou a infikovaným sadivom. Vytvára sporangia, pohyblivé zoospóry a odolné chlamydospóry; pri niektorých populáciách sa môžu vytvárať aj oospóry. Chlamydospóry a ďalšie trvalé štruktúry umožňujú prežívanie medzi pestovateľskými sezónami.

• Zoospóry sa pohybujú vo voľnej vode a v mokrom substráte.
• Šírenie podporuje zavlažovacia voda, stekajúca voda, dažďové kvapky, obuv, náradie, nádoby a presúvaný substrát.
• Infekciu uľahčujú poranenia koreňov, presádzací stres a poškodenie háďatkami alebo inými pôdnymi škodcami.
• Jedna infikovaná rastlina môže v skleníku alebo záhone kontaminovať okolité rastliny.

V pôde patogén prežíva v napadnutých koreňoch, zvyškoch a odolných chlamydospórach, prípadne v oospórach. Keď je pôda dlhšie nasýtená vodou a teplota priaznivá, vytvára sporangia. Tie môžu uvoľniť zoospóry, ktoré vo vodnom filme doplávajú ku koreňom alebo k spodným častiam stoniek.

Po vyklíčení zoospór preniká patogén do pletív a vytvára nové sporangia a chlamydospóry. V teplých podmienkach sa cyklus môže opakovať rýchlo. Rajčiaková hniloba plodov sa často rozvíja po daždi alebo zavlažovaní, keď plody ležia na kontaminovanej pôde.

Silno vädnúce alebo zhnité rastliny sa spravidla nedajú vyliečiť. Odstráňte ich čo najskôr s koreňmi a okolité náradie a povrchy očistite. Zlepšite drenáž, znížte frekvenciu zavlažovania a zabráňte kontaktu zdravých rastlín s kontaminovanou pôdou.

Pri skorom výskyte v skleníku alebo pri pestovaní sadiva môže mať význam cielená ochrana podľa registrovaného prípravku a etikety. Účinok býva najlepší preventívne alebo na začiatku infekcie; chemické ošetrenie spravidla neobnoví odumreté korene ani nezachráni silno napadnutú rastlinu.

Pri rajčiaku odlíšte túto chorobu od plesne zemiakovej, bakteriálnych vädnutí, korkovitosti koreňov a nedostatku vody. Pri nejasnej diagnóze odoberte čerstvý prechod medzi zdravým a chorým pletivom do laboratória.

• Uprednostnite zdravé sadivo, hygienu, drenáž a kvapkovú závlahu; tieto opatrenia majú pri pôdnych oomycétoch najstálejší preventívny význam.
• V ekologickom pestovaní používajte iba biologické alebo iné prípravky povolené pre konkrétnu plodinu a účel v Slovenskej republike.
• Biologické prípravky na báze vhodných kmeňov Trichoderma, Bacillus alebo iných antagonistických mikroorganizmov môžu pomôcť znižovať infekčný tlak, ale ich účinnosť závisí od kmeňa, substrátu a načasovania.
• Organické pôdne prídavky používajte len vyzreté a hygienicky bezpečné; nepresúvajte nimi pôdu ani zvyšky z napadnutých porastov.
• Pri silne kontaminovaných skleníkových pôdach možno po odbornej konzultácii zvážiť riadenú pôdnu dezinfekciu alebo solarizáciu tam, kde to podmienky umožňujú.

• Používajte zdravé, dôveryhodné sadivo a pri predpestovaní čistý, nepoužitý alebo správne dezinfikovaný substrát.
• Zabezpečte odtok vody, pestujte citlivé plodiny na vyvýšených záhonoch a neumiestňujte ich do nízkych zamokrených miest.
• Zavlažujte ku koreňom, nie plošne na listy, a medzi zálievkami nechajte substrát primerane preschnúť.
• Rajčiaky a plody udržiavajte nad pôdou pomocou opory a mulča, ktorý obmedzí odstrekujúcu vodu.
• Napadnuté rastliny odstráňte aj s koreňovým balom; nedávajte ich do kompostu, ak kompost nedosahuje spoľahlivo hygienizačnú teplotu.
• Čistite náradie, nádoby, pracovné stoly, obuv a zavlažovacie systémy. Nepremiestňujte pôdu z napadnutého záhona.
• Pri zelenine zaraďte viacročné striedanie plodín a nebudujte po sebe porasty citlivých ľuľkovitých rastlín.
• V skleníkoch nepoužívajte závlahu, pri ktorej voda steká z nádoby do nádoby alebo recirkuluje bez účinnej dezinfekcie.

• Phytophthora nicotianae nie je pravá huba, ale patrí medzi oomycéty, často označované ako vodné plesne.
• Rovnaký druh môže na rôznych hostiteľoch spôsobiť odlišný syndróm: čiernu nohu tabaku, hnilobu plodov rajčiaka, koreňovú hnilobu okrasných rastlín alebo hnilobu koreňov citrusov.
• Široký hostiteľský okruh neznamená, že každý izolát rovnako napáda všetky uvedené rastliny; významnú úlohu má pôvod izolátu, kultivar, teplota a vlhkosť.
• Na rozdiel od Phytophthora infestans, pôvodcu plesne zemiakovej, má P. nicotianae významnú pôdnu a dlhodobo prežívajúcu fázu.
• Pri rajčiaku sa hnedá kruhovitá hniloba plodov často rozvíja najmä na plodoch dotýkajúcich sa pôdy.