Múčnatka jablone

Múčnatka jablone je hubové ochorenie spôsobené organizmom Podosphaera leucotricha. Najvýraznejšie napáda mladé listy, výhonky, kvetné púčiky a kvety jabloní, pričom vytvára biely múčnatý povlak, spôsobuje krútenie a zakrpatenie rastu a pri silnom napadnutí znižuje násadu i kvalitu plodov. V slovenských podmienkach sa šíri najmä počas teplého jarného počasia s vysokou vlhkosťou vzduchu.

Múčnatku jablone spôsobuje obligátna parazitická vreckatá huba Podosphaera leucotricha. Najväčší význam má pri jabloni domácej (Malus domestica) a okrasných či planých jabloniach. Menej často sa uvádza aj na hruškách, duliach a mišpuliach; presná citlivosť závisí od druhu, odrody a miestnych podmienok.

Na rozdiel od chrastavitosti nepotrebuje voľnú vodu na klíčenie konídií. Problém podporuje teplé počasie, vysoká vzdušná vlhkosť a dlhý rast mladých pletív, zatiaľ čo dážď a dlhodobé ovlhčenie povrchu môžu šírenie dočasne obmedziť.

Prvé príznaky sa objavujú na mladých listoch, výhonkoch, kvetných púčikoch a kvetoch:

• biely až sivobiely, múčnatý alebo plstnatý povlak na povrchu pletív,
• svetlé, úzke, zvlnené, zvinuté alebo deformované mladé listy,
• spomalený rast, skracovanie internódií a odumieranie koncov výhonkov,
• napadnuté kvety sa môžu horšie otvárať, opadávať alebo vytvárať menej plodov,
• na plodoch sa môže vytvoriť sieťovité hrdzavenie, korkovatenie a zníženie obchodnej kvality.

Povlak sa pri starších listoch môže strácať, no deformácia a zakrpatenie zostávajú. Odlíšenie od iných múčnatiek je najistejšie podľa hostiteľa a laboratórneho vyšetrenia.

Patogén prezimuje predovšetkým ako mycélium v infikovaných koncových a kvetných púčikoch. Po ich rašení vznikajú primárne napadnuté výhonky, listy a súkvetia, na ktorých sa tvoria konídiá. Tie vietor prenáša na ďalšie mladé pletivá a počas sezóny vyvolávajú opakované sekundárne infekcie.

Riziko zvyšuje hustá koruna, slabé prúdenie vzduchu, zatienenie, bujný dusíkatý rast a veľký podiel citlivej odrody. Teplé dni a vlhké, nie však trvalo zmáčané noci sú pre ochorenie priaznivé. Chladné a daždivé obdobie šírenie spravidla výrazne spomaľuje.

Počas zimy prežíva huba najmä v púčikoch, kde sa nachádza skryté mycélium. Na jar vyrašia bledé, deformované výhonky pokryté povlakom a uvoľnia veľké množstvo konídií. Konídiá sa šíria vetrom a klíčia na mladých listoch a výhonkoch pri približne 10–25 °C, s optimom okolo 19–22 °C a vysokou relatívnou vlhkosťou.

V neskoršej sezóne sa môžu vytvoriť tmavé uzavreté plodničky, takzvané chasmotéciá. V nasledujúcom roku však býva dôležitejším zdrojom infekcie mycélium v púčikoch než tieto prezimujúce štruktúry.

Pri prvých ohniskách odstráňte napadnuté konce výhonkov a silne poškodené púčiky, pokiaľ to neohrozí tvar stromu alebo úrodu. Následne zlepšite presvetlenie koruny a sledujte nový rast. Pri silnom alebo každoročnom výskyte je účinnejšia preventívna integrovaná ochrana začínajúca pri rašení a pokračujúca počas obdobia intenzívneho rastu.

Ošetrenie má zmysel najmä pred rozšírením choroby na nové mladé pletivá; už silno kolonizované tkanivá sa často úplne nevrátia do pôvodného stavu. Striedajte mechanizmy účinku a riaďte sa miestnym signalizačným odporúčaním, odrodou, fenologickou fázou a počasím.

Základom ekologickej ochrany je včasný zimný alebo jarný rez napadnutých koncov, vzdušná koruna, vyrovnaná výživa a pravidelná kontrola. V ekologickom pestovaní možno podľa registrácie pre danú plodinu a problém využiť najmä prípravky na báze síry alebo iné povolené kontaktné či biologické prípravky. Síra môže byť fytotoxická pri vysokých teplotách a na citlivých odrodách, preto dodržte etiketu a najprv overte znášanlivosť.

Domáce zmesi z mlieka, sódy alebo octu nemajú spoľahlivo overenú a registrovanú účinnosť pre slovenské pestovanie jabloní; ich použitie môže poškodiť listy.

• Pri výsadbe uprednostnite odrody jabloní s nižšou náchylnosťou, ak sú vhodné pre stanovište a pestovateľský cieľ.
• Počas zimného rezu alebo skoro na jar odstráňte zjavne biele, zakrpatené a deformované konce výhonkov; režte až do zdravého pletiva a odrezky odstráňte zo sadu.
• Udržiavajte vzdušnú korunu s dostatkom svetla a nepreháňajte to s dusíkatým hnojením.
• Od rašenia pravidelne kontrolujte mladé listy, konce výhonkov a púčiky, najmä v apríli až júni a pri pokračujúcom letnom raste.
• Pri nových výsadbách používajte zdravý sadbový materiál a neumiestňujte citlivé stromy do trvalo zatienených, zle vetraných miest.

• Infikované púčiky môžu rašiť neskôr, byť sploštené alebo špicaté a vytvárať slabé, bledé výhonky.
• Ochorenie môže poškodiť aj kvetné orgány, takže výnos klesá nielen zhoršením listovej plochy, ale aj slabšou násadou plodov.
• Na plodoch vzniká najmä korkovitá, sieťovitá hrdzavosť; nejde o rovnaký typ poškodenia ako pri bežnej chrastavitosti jabloní.
• Rozdielna náchylnosť odrôd je v praxi veľmi významná a často rozhoduje o potrebe opakovanej ochrany.