Sova repová (Spodoptera exigua)

Sova repová (Spodoptera exigua) je polyfágna húsenica, ktorá môže v teplých rokoch poškodzovať repu, papriku, paradajky, fazuľu, šalát, kapustoviny, cibuľu, kukuricu aj ďalšie plodiny. Mladé húsenice často skeletujú listy v skupinách, staršie sa rozptyľujú a vyžierajú väčšie nepravidelné otvory. Na Slovensku je dôležitá najmä pravidelná kontrola porastov od leta.

Sova repová je široko polyfágny škodca zeleninových, poľných a okrasných rastlín. Dospelý motýľ je nenápadne sivohnedý, nočného spôsobu života. Charakteristickým štádiom je hladká húsenica, zvyčajne zelená až olivová, s pozdĺžnymi svetlými a tmavšími líniami a tmavou škvrnou pri prednej časti tela.

Mladé húsenice zostávajú po vyliahnutí určitý čas pohromade a poškodzujú listovú čepeľ zo spodnej strany. Staršie jedince sa rozptyľujú, ukrývajú sa v hustej vegetácii alebo pri báze rastlín a živia sa prevažne v noci.

Na listoch vznikajú nepravidelné otvory, okrajové požerky a pri mladých húseniciach aj priesvitné „okienka“, keď zostane neporušená iba pokožka listu. Pri skupinovom žere môžu listy pôsobiť skeletovito.

Staršie húsenice vytvárajú väčšie otvory a pri silnom napadnutí spôsobujú odlistenie mladých rastlín. Na listoch a v ich pazuchách býva viditeľný tmavý trus. Húsenice sa cez deň často ukrývajú, preto môže byť prítomný požerok bez zjavného škodcu.

Diagnózu treba potvrdiť nálezom húsenice alebo zhluku vajíčok pokrytého bielymi až sivastými chĺpkami samičky; podobné príznaky spôsobujú aj iné druhy rodu Spodoptera a ďalšie sovky.

Škodca sa šíri najmä náletom dospelých motýľov, ktoré kladú vajíčka na vhodné hostiteľské rastliny. Populáciu podporujú zaburinené okraje, výmrv a dobrovoľné rastliny po predchádzajúcej plodine, na ktorých sa môžu húsenice vyvíjať.

Riziko zvyšuje teplé počasie, hustý porast a oneskorené odhalenie mladých lariev. V chránených priestoroch môže dôjsť k zavlečeniu so sadivom alebo rastlinným materiálom, hoci presný pôvod konkrétneho výskytu treba potvrdiť diagnostikou.

Samičky kladú vajíčka v skupinách na listy, pričom ich často pokrývajú jemnými telovými šupinkami. Vajíčka sa za teplých podmienok liahnu približne za niekoľko dní. Mladé húsenice sa najskôr živia v skupine, neskôr sa rozptyľujú a prechádzajú niekoľkými larválnymi štádiami.

Dorastené húsenice sa kuklia v pôde alebo v rastlinných zvyškoch. Z kukiel vylietavajú dospelé motýle, ktoré sú aktívne najmä v noci. V teplých oblastiach môže škodca vytvoriť viac generácií za rok; na Slovensku jeho vývoj a prezimovanie výrazne ovplyvňuje teplota a dĺžka vegetačnej sezóny. Do porastov môže priletieť aj z teplejších oblastí.

Najprv určte druh a skontrolujte rozsah poškodenia. Pri malom počte lariev je najúčinnejší mechanický zber a odstránenie napadnutých listov alebo častí rastlín. Pri väčšom výskyte ošetrujte čo najmladšie húsenice, pretože staršie larvy sú odolnejšie a lepšie sa ukrývajú.

Pred použitím prípravku overte jeho aktuálnu autorizáciu v Slovenskej republike pre konkrétnu plodinu a škodcu. Dodržte ochrannú lehotu, maximálny počet aplikácií a pravidlá ochrany opeľovačov. Neopakujte bez potreby rovnakú účinnú látku ani rovnaký mechanizmus účinku.

Po zásahu pokračujte v monitoringu, pretože z nových vajíčok môže vzniknúť ďalšia generácia. Ak sú príznaky nejasné alebo sa húsenice výrazne líšia od opisu, vyžiadajte si odborné určenie.

Pri menšom výskyte húsenice a vajíčkové znášky ručne odstráňte a zlikvidujte mimo kompostu. Kontrolu vykonávajte najmä večer alebo skoro ráno, keď sú húsenice aktívnejšie.

• Na mladé húsenice možno podľa registrácie pre konkrétnu plodinu použiť mikrobiálne prípravky na báze Bacillus thuringiensis; účinok je najlepší na malé larvy a vyžaduje dôkladné pokrytie listov.
• Podporujte prirodzených nepriateľov, najmä parazitoidné osičky a muchy, obmedzením širokospektrálnych zásahov a ponechaním vhodných kvitnúcich pásov.
• V skleníkoch a pri pestovaní mladých rastlín pomáha jemná insektičná sieť, ak sa nasadí pred náletom motýľov.
• Biologické prípravky aplikujte podľa etikety a s ohľadom na UV žiarenie, zrážky a vývojové štádium škodcu.

• Porasty pravidelne prehliadajte, najmä mladé listy, ich spodnú stranu, listové pazuchy a okraje pozemku.
• Odstraňujte buriny a výmrv hostiteľských rastlín pred založením porastu aj počas vegetácie, pričom dbajte na ochranu užitočných organizmov.
• Po zbere odstráňte rastlinné zvyšky a nenechávajte na pozemku dobrovoľné rastliny, v ktorých môžu húsenice pokračovať vo vývoji.
• Striedajte plodiny a nepestujte po sebe citlivé hostiteľské druhy na rovnakom mieste, ak bol výskyt silný.
• V chránených priestoroch utesnite vstupy a používajte sieťovanie; feromónové lapače môžu pomôcť pri monitoringu dospelcov, nie však samy osebe spoľahlivo znížiť populáciu.
• Zásah načasujte podľa monitoringu a veľkosti lariev, nie iba podľa kalendára.

• Ide o výrazne polyfágny druh napádajúci zeleninové, poľné, okrasné aj burinné rastliny.
• Vajíčkové znášky bývajú pokryté chĺpkami zo šupiniek samičky, čo je užitočný diagnostický znak.
• Vývoj je rýchly najmä v teplom počasí a škodca môže počas jednej sezóny vytvoriť viac generácií.
• Staršie húsenice sú pohyblivé a často sa cez deň ukrývajú, preto je večerná kontrola porastu účinnejšia.
• Časté a jednostranné používanie insekticídov podporuje vznik rezistencie, ktorá bola pri tomto druhu opakovane zaznamenaná.