Slnečný úpal

Slnečný úpal nie je infekčné ochorenie, ale fyziologické poškodenie pletív vplyvom intenzívneho slnečného žiarenia a veľkých teplotných rozdielov. Na stromoch sa prejavuje najmä na južnej až juhozápadnej strane kmeňa, na zeleninových plodoch ako bledé papierovité škvrny. Poškodené miesta sa už nezahoja, no správnou ochranou možno zabrániť rozšíreniu škôd a sekundárnym infekciám.

Slnečný úpal, označovaný aj ako slnečné popálenie, je fyziologická porucha bez pôvodcu v podobe huby, baktérie alebo hmyzu. Rozsah a vzhľad poškodenia závisí od druhu rastliny, veku pletiva, orientácie k slnku, hydratácie a rýchlosti zmeny teploty.

Na drevinách býva najtypickejší na južnej, juhozápadnej alebo západnej strane mladých kmeňov a hrubších konárov. Na paradajkách, paprike a ďalších plodinách sa objavuje najmä na plodoch, ktoré po strate listov zostali priamo vystavené horúcemu slnku.

• Na kmeni vznikajú pozdĺžne, prepadnuté, vysušené, sivohnedé až tmavohnedé plochy, často s prasklinami alebo odlupujúcou sa kôrou.
• Poškodenie je prevažne jednostranné a zodpovedá najviac osvetlenej strane rastliny.
• Na paradajkách a paprike sa tvoria bledé žltkasté, biele až sivobiele plochy, ktoré sa neskôr menia na suché, papierovité alebo scvrknuté tkanivo.
• Poškodené miesta môžu byť druhotne napadnuté hubami a baktériami, preto mäknú, plesnivejú alebo hnijú.
• Mladé listy a stonky po náhlom vystavení slnku môžu zosivieť, zblednúť, vädnúť a následne zaschnúť.

Príčinou je kombinácia intenzívneho slnečného žiarenia, lokálneho prehriatia a následného rýchleho ochladenia alebo tepelného stresu. Riziko zvyšuje južná a juhozápadná orientácia, suchom oslabená rastlina, neskorý silný rez, presadenie z tieňa na slnko, poškodenie listov škodcami či chorobami a prudké odstránenie listovej plochy.

Samotný úpal sa nešíri ako infekcia. Zhnité alebo rakovinové lézie v poškodenom tkanive však môžu byť následkom osídlenia sekundárnymi mikroorganizmami.

Keďže ide o abiotickú poruchu, nemá biologický životný cyklus ani sa neprenáša z rastliny na rastlinu. Počas zimy môže slnečné žiarenie lokálne zahriať kôru nad teplotu okolitého vzduchu. Pletivá sa čiastočne aktivujú a po večernom poklese teploty pod bod mrazu odumrú. Viditeľná prasklina alebo odumretá kôra sa niekedy prejaví až s odstupom.

Letný úpal na plodoch vzniká počas obdobia silného žiarenia a tepla, často po strate listov. Poškodenie sa nezväčšuje infekčným cyklom, ale môže sa rozšíriť sekundárnou hnilobou.

Už odumreté pletivo sa neobnoví. Na kmeni nechajte zdravý okraj rany prirodzene vytvárať zával; nevyrezávajte pevnú kôru a nepretierajte ranu dechtom, olejovou farbou ani tesniacim náterom. Odstráňte iba úplne uvoľnené časti, ktoré sa samy odlupujú, a pracujte čistým náradím.

Poškodené plody nebudú ďalej dozrievať v mieste úpalu. Ak sú len povrchovo poškodené, možno ich po dozretí spotrebovať po odkrojení zasiahnutej časti; mäknúce alebo plesnivé plody odstráňte. Súčasne riešte príčinu straty listov, sucho alebo nevhodnú expozíciu.

Najlepšia ochrana je preventívna a nechemická:

• Na jeseň obaľte kmene mladých a tenkokôrych stromov svetlou, priedušnou ochrannou páskou alebo chráničom. Materiál na jar odstráňte, aby nezadržiaval vlhkosť a neposkytoval úkryt škodcom.
• Pri zelenine používajte ľahkú tieniacu textíliu, najmä počas horúcich popoludní, ale zabezpečte dostatočné prúdenie vzduchu.
• Udržujte rastliny rovnomerne zavlažované a okolo koreňov používajte organický mulč. Mulč nepritláčajte ku kmeňu.
• Neodstraňujte zbytočne zdravé listy. Pri paradajkách a paprike obmedzte odlistenie na nevyhnutný rozsah.
• Poškodené plody priebežne oberajte a likvidujte; nedávajte ich do kompostu, ak hnijú alebo plesnivejú.

V slovenských podmienkach vysádzajte citlivé mladé dreviny tak, aby ich kmeň nebol v zime vystavený silnému odrazenému žiareniu od stien alebo spevnených plôch. Na jeseň skontrolujte ochranné obaly a pri mladých stromoch ich používajte počas prvej zimy, prípadne aj dlhšie podľa citlivosti druhu a stanovišťa.

• Rastliny postupne otužujte pred presunom zo skleníka, interiéru alebo zatieneného miesta na priame slnko.
• Počas vegetácie zabezpečte vyrovnanú pôdnu vlhkosť; pred zimou rastliny primerane zavlažte, ale nepodporujte neskorý mäkký rast nadmerným dusíkom.
• Rez vykonávajte uvážlivo a neodstraňujte naraz veľkú časť koruny.
• Podporujte zdravý listový kryt včasnou kontrolou chorôb a škodcov.
• Pri citlivých plodoch vyberajte odrody s dobrým krytom listami a v horúčavách používajte dočasné zatienenie.

• Na severnej pologuli je poškodenie kmeňa najčastejšie orientované na juh až juhozápad.
• Mladé a nedávno vysadené stromy sú citlivejšie, pretože majú tenšiu kôru a ešte sa neprispôsobili stanovišťu.
• Stromy s hrubšou kôrou bývajú odolnejšie, no niektoré druhy rodu Prunus môžu zostať citlivé aj vo vyššom veku.
• Úpal na plode sa už nezregeneruje; rozhodujúce je zabrániť ďalšiemu vystaveniu a sekundárnej hnilobe.