Rozelínia ničivá

Rozelínia ničivá je pôdou pretrvávajúce hubové ochorenie koreňov, známe aj ako biela koreňová hniloba. Napáda najmä vinič a dreviny, ale hostiteľský okruh je širší a zahŕňa viaceré ovocné, okrasné i lesné rastliny. Infekcia môže prebiehať pomaly alebo viesť k náhlemu vädnutiu a odumretiu rastliny po poškodení koreňového systému.

Rozelínia ničivá je pôdou prenášaný patogén, ktorý osídľuje korene a koreňový krčok. Ochorenie sa označuje aj ako biela koreňová hniloba alebo rozelíniová hniloba. Na Slovensku sa podľa rastlinolekárskych podkladov vyskytuje v malej miere, predovšetkým v oblastiach pestovania viniča.

Prvé príznaky bývajú nešpecifické. Pri podozrení treba rastlinu vybrať alebo odkryť hlavné korene, odstrániť časť kôry a hľadať biele, pavučinovité mycélium a hnednúce až rozpadávajúce sa pletivá. Samotný vzhľad však nemusí byť dostatočný na odlíšenie od podpňovky, fytoftórových hnilôb či iných pôdnych patogénov.

• spomalený rast, slabá vitalita a riedke olistenie;
• chloróza, vädnutie listov a predčasné opadávanie;
• odumieranie letorastov, konárov alebo celej rastliny;
• hnedé až čiernejúce, mäknúce a rozpadajúce sa korene;
• biele, sivobiele až pavučinovité mycélium na povrchu koreňov, pod kôrou alebo v pôde;
• miestami sa môžu vytvárať tmavšie mycéliové povrazce alebo agregácie.

Pri silnom poškodení koreňov sa vädnutie často výrazne zhorší počas sucha, horúčavy alebo iného fyziologického stresu. Príznaky sa môžu objaviť v kruhovitých či nepravidelných ohniskách.

Patogén prežíva v pôde a v odumretých koreňoch hostiteľských rastlín. Najvýznamnejší spôsob šírenia predstavuje prerastanie mycélia a mycéliových povrazcov z infikovaných koreňov do koreňov susedných rastlín. Ochorenie môže prenášať aj premiestňovaná pôda, koreňové zvyšky, náradie, mechanizácia a infikovaný sadivový materiál.

Riziko zvyšujú staré neodstránené korene, opakované pestovanie náchylných drevín na rovnakom mieste, poškodenie koreňov a všeobecné oslabenie rastlín. Úloha pohlavných výtrusov pri bežnom šírení v poraste nie je v praxi taká významná a jednoznačne objasnená ako šírenie kontaktom koreňov.

Huba prežíva v pôde a v napadnutých koreňových zvyškoch. Za vhodnej vlhkosti a teploty vytvára rastúce mycélium, ktoré osídľuje korene a postupne preniká do koreňovej kôry a drevnatej časti. Po kontakte s koreňmi susednej rastliny môže infekcia pokračovať do ďalšieho hostiteľa.

Rast mycélia bol v slovenských podkladoch uvádzaný približne v rozmedzí 5–30 °C pri pôdnej reakcii pH 6–8, nejde však o presnú hranicu infekcie pre všetky izoláty a hostiteľské rastliny. Patogén môže v zamorenej pôde pretrvávať dlhodobo, najmä ak v nej zostanú korene alebo iné organické zvyšky.

Silno napadnuté kry a dreviny sa spravidla nedajú spoľahlivo vyliečiť, pretože patogén preniká do koreňového systému a pôdy. Takéto rastliny odstráňte spolu s koreňmi, vyberte zvyšné hrubšie korene a podľa možnosti odoberte aj časť pôdy bezprostredne pri koreňovom systéme.

Pri cenných alebo iba slabo podozrivých rastlinách je vhodné najprv potvrdiť diagnózu v odbornom laboratóriu. Ošetrenie má byť založené predovšetkým na sanitácii, obmedzení šírenia pôdy a koreňov, zlepšení kondície rastlín a preventívnom plánovaní obnovy výsadby. Chemické zásahy do pôdy majú neistý a často krátkodobý účinok a nemožno ich považovať za náhradu odstránenia zdroja infekcie.

V ekologickom a nízkovstupovom systéme je najdôležitejšia sanitácia: odstránenie napadnutých rastlín a koreňov, čistenie náradia, obmedzenie presunu pôdy a likvidácia infikovaných zvyškov mimo kompostu. Pri obnove stanovišťa možno podľa miestnych podmienok zvážiť pôdnu solarizáciu počas najteplejšej časti leta, najmä na menších plochách a pred výsadbou.

Biologické prípravky a pôdne mikroorganizmy, najmä kmene rodu Trichoderma a niektoré prospešné baktérie, boli skúmané s rôznou účinnosťou. Používajte ich iba v registrovanej forme a podľa etikety; účinok nie je zaručený a musí dopĺňať, nie nahrádzať, hygienické opatrenia. Podpora dobrej štruktúry pôdy, vhodnej výživy a rovnomernej závlahy znižuje stres rastlín, ale zamorenú pôdu sama o sebe neodstráni.

• vysádzajte iba zdravý, dôveryhodne kontrolovaný sadivový materiál s neporušeným koreňovým systémom;
• pred novou výsadbou odstráňte staré korene a drevné zvyšky čo najdôkladnejšie;
• nepresúvajte pôdu, kompost ani náradie zo zamorených miest do zdravých častí výsadby;
• pravidelne kontrolujte slabnúce kry viniča a ovocné dreviny, najmä v ohniskách;
• obmedzte poškodzovanie koreňov mechanizáciou a udržiavajte vyrovnanú závlahu bez dlhodobého presychania;
• pri podozrení odstráňte napadnutú rastlinu aj s čo najväčším podielom koreňov a bezpečne ju zlikvidujte, nie kompostujte;
• pri obnove výsadby zvážte dostatočnú prestávku alebo menej náchylnú plodinu, pričom samotné striedanie nemožno považovať za spoľahlivé vyčistenie pôdy.

• Ochorenie má široký hostiteľský okruh, preto odstránenie jedného napadnutého druhu nemusí automaticky odstrániť zdroj infekcie.
• Biele mycélium rozelínie je zvyčajne jemnejšie a rozptýlenejšie než typické vejárikovité mycélium podpňovky.
• Nadzemné príznaky môžu byť spočiatku nenápadné a často sa prudko zhoršia až po suchu alebo inom strese.
• V európskych rastlinolekárskych predpisoch sa Rosellinia necatrix uvádza pri vybraných množiteľských materiáloch, preto je zdravotný stav sadiva dôležitou súčasťou prevencie.
• Taxonomicky sa v súčasnej literatúre používa aj meno Dematophora necatrix; ide o synonymické označenie pôvodcu.