Pásavka zemiaková

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) je významný listožravý škodca zemiakov a ďalších rastlín z čeľade ľuľkovitých. Dospelé chrobáky aj larvy požierajú listy, pri silnom napadnutí môžu rastliny úplne odlistiť a výrazne znížiť tvorbu hľúz. V slovenských podmienkach sa objavuje najmä od jari do leta; účinná ochrana stojí na pravidelnej kontrole, striedaní plodín, mechanickom zbere a integrovanej regulácii.

Pásavka zemiaková je listožravý chrobák s výraznými žltými krovkami a desiatimi čiernymi pozdĺžnymi pásmi. Na zemiakoch sa živia dospelce aj larvy; mladé larvy bývajú spočiatku zoskupené pri vajíčkach, neskôr sa rozptyľujú po rastline.

Najväčšie hospodárske škody vznikajú pri silnom odlistení pred kvitnutím a počas začiatku tvorby hľúz. Na rajčiakoch a baklažánoch môže poškodenie zasiahnuť aj kvety, mladé plody a stonky.

Na listoch vznikajú nepravidelné vyžraté okrajové otvory, ktoré sa postupne spájajú do rozsiahleho poškodenia. Pri silnom výskyte zostávajú z listov iba hlavné žilky a rastlina môže byť takmer úplne odlistená.

• vajíčka sú oranžovožlté až žlté a uložené v skupinách na spodnej strane listov;
• larvy sú mäkké, klenuté, červenkasté až ružové s tmavými škvrnami;
• dospelce majú žlté krovky s čiernymi pruhmi;
• na listoch a stonkách môže byť viditeľný tmavý, lepkavý trus.

Škodca prezimuje ako dospelý chrobák v pôde a na jar vylieza, keď sa pôda oteplí. Na porast sa dostáva chôdzou aj preletom, najmä z blízkych minuloročných zemiakových polí, záhrad alebo z miest s výskytom zabudnutých hľúz a výdrvu.

Rýchle šírenie podporuje pestovanie zemiakov na rovnakom mieste, teplé počasie, súvislé porasty a ponechané hostiteľské buriny z čeľade ľuľkovitých. Populácie sa môžu líšiť preferenciou hostiteľov aj citlivosťou na insekticídy.

V slovenských podmienkach sa prezimované dospelce objavujú spravidla od neskorej jari, podľa priebehu počasia a nadmorskej výšky. Samičky kladú skupiny vajíčok na spodnú stranu listov. Larvy prechádzajú štyrmi instarmi a spotrebu listovej plochy výrazne zvyšujú najmä staršie larvy.

Dorastené larvy zaliezajú do pôdy, kde sa kuklia. Následne sa objavujú nové dospelce; počet generácií závisí od teploty a dĺžky sezóny. Dospelce na konci sezóny zaliezajú do pôdy a prezimujú približne v hĺbke niekoľkých centimetrov.

Na malej ploche chrobáky, larvy a vajíčkové skupiny ručne zbierajte a ničte. Odstraňujte ich do nádoby s mydlovou vodou, nie na okraj záhona. Pri väčšom výskyte rozhodujte podľa rozsahu odlistenia, rastovej fázy a počtu lariev, nie iba podľa prítomnosti jednotlivých dospelcov.

Najcitlivejšie sú mladé rastliny a obdobie začiatku tvorby hľúz. Zásah býva účinnejší proti mladým larvám než proti veľkým larvám a dospelcom. Pri opakovanom výskyte nekombinujte bez rozmyslu rovnaké účinné látky; striedanie mechanizmov účinku pomáha obmedzovať vznik rezistencie.

Základom ekologickej ochrany je ručný zber, odstraňovanie vajíčok, pestovateľská izolácia a zakrytie mladého porastu. Populácie môžu prirodzene obmedzovať dravé bzdochy, bystrušky, pavúky, lienky a ďalší všeobecní predátori, preto obmedzujte širokospektrálne zásahy a zachovávajte kvitnúce a úkrytové prvky v okolí.

V profesionálnych alebo väčších ekologických porastoch možno podľa dostupnosti a registrácie využiť biologické prípravky namierené proti mladým larvám. Ich účinnosť závisí od správneho načasovania, teploty, pokrytia listov a konkrétnej autorizácie v Slovenskej republike; vždy postupujte podľa platnej etikety.

• Striedajte zemiaky s nehostiteľskými plodinami a podľa možností ich umiestnite čo najďalej od minuloročného porastu.
• Pravidelne odstraňujte výdrv zemiakov a ľuľkovité buriny, najmä zemiakové rastliny mimo pestovateľského záhona.
• Od vzídenia kontrolujte rastliny každé 3–4 dni; prezerajte najmä spodnú stranu listov, vajíčka a mladé larvy.
• Na malých plochách používajte netkanú textíliu alebo jemnú sieťovinu od vzídenia až do obdobia, keď je potrebné porast odkryť.
• Uprednostnite skoršie odrody tam, kde je to vhodné, aby časť úrody unikla neskoršiemu poškodeniu.

• Pásavka zemiaková pochádza zo Severnej Ameriky a v Európe sa správa ako významný invázny škodca zemiakov.
• Staršie larválne štádiá spotrebujú podstatne viac listovej plochy než mladé larvy.
• Voľne rastúce ľuľkovité rastliny môžu slúžiť ako rezervoár škodcu, hoci zemiak je jeho preferovaný a najvýznamnejší hostiteľ.
• Schopnosť vytvárať rezistenciu voči insekticídom je dôvodom, prečo má byť chemická ochrana súčasťou integrovanej stratégie, nie jediným opatrením.