Mechúrnatka vejmutovková

Mechúrnatka vejmutovková je dvojdomá hrdzová choroba spôsobená hubou Cronartium ribicola. Najvážnejšie poškodzuje päťihličkové borovice, najmä borovicu vejmutovkovú, na ktorých vytvára živicou presiaknuté rakovinové rany, praskliny a oranžové výtrusné ložiská. Druhá časť vývojového cyklu prebieha na ríbezliach a egrešoch, kde sa objavujú žlté škvrny a hrdzavé povlaky na listoch.

Mechúrnatka vejmutovková patrí medzi závažné choroby borovíc s ihlicami usporiadanými v zväzkoch po päť. Na Slovensku je najtypickejším hostiteľom borovica vejmutovková (Pinus strobus), pričom napadnutá môže byť aj borovica limba (Pinus cembra) a ďalšie druhy podrodu Strobus.

Na borovici vznikajú dlhodobé rakovinové rany na mladých konároch a kmeni. Na ríbezliach a egrešoch býva poškodenie zvyčajne menej nebezpečné, ale listové infekcie zabezpečujú tvorbu výtrusov potrebných na pokračovanie cyklu.

• Borovice: spočiatku žlté škvrny alebo pásiky na ihliciach, neskôr ich hnednutie a predčasné opadávanie.
• Na mladých konároch a kmeni sa tvoria pretiahnuté, zhrubnuté alebo vpadnuté rakovinové rany s popraskanou kôrou a vytekajúcou živicou.
• Na jar sa v miestach rán môžu objaviť žltkasté až oranžové mechúrikovité ložiská výtrusov. Konár nad ranou postupne odumiera; pri zasiahnutí kmeňa môže dôjsť k odumretiu vrcholu alebo celého stromu.
• Ríbezle a egreše: na hornej strane listov sa objavujú žltkasté škvrny, na spodnej strane žlté až oranžovohnedé hrdzové ložiská; pri silnej infekcii listy predčasne opadávajú.

Podobné príznaky na boroviciach môžu spôsobovať aj iné druhy rodu Cronartium alebo mechanické poškodenia. Pri cenných stromoch je vhodné potvrdenie odbornou diagnostikou.

Pôvodcom je huba Cronartium ribicola. Na dokončenie vývoja potrebuje dva odlišné typy hostiteľov: päťihličkovú borovicu a alternatívneho hostiteľa, najčastejšie ríbezle alebo egreše (Ribes spp.). Výtrusy sa šíria vetrom; z borovice môžu doletieť na väčšie vzdialenosti, zatiaľ čo infekčné bazídiospóry z ríbezlí zvyčajne účinkujú najmä v blízkom okolí.

Na borovicu sa huba dostáva cez prieduchy mokrých ihlíc, predovšetkým po daždi, rose alebo hmle koncom leta a začiatkom jesene. Na ríbezliach sa infekcia ľahko opakuje počas vlhkého vegetačného obdobia.

1. Výtrusy vytvorené na infikovanej borovici infikujú na jar alebo začiatkom leta listy ríbezlí, egrešov alebo vhodných alternatívnych hostiteľov.
2. Na spodnej strane listov Ribes sa vytvárajú žltkasté až oranžové ložiská, ktoré produkujú výtrusy schopné opakovane infikovať ďalšie listy.
3. Koncom leta a na jeseň vznikajú tenkostenné bazídiospóry. Tie sa pri chladnom, vlhkom počasí šíria na päťihličkové borovice.
4. Po preniknutí cez prieduchy ihlice huba prerastá do mladého výhonku a následne do kôry a dreva.
5. Rakovinová rana sa môže viditeľne prejaviť až po jednom či viacerých rokoch. Vývoj od infekcie po vážne poškodenie stromu často trvá približne 3 až 6 rokov.

Na borovici je rozhodujúce včasné mechanické odstránenie napadnutých konárov. Režte do zdravého dreva a nástroje medzi rezmi očistite a dezinfikujte. Ak rakovinová rana zasahuje hlavný kmeň, obopína jeho veľkú časť alebo sa nachádza pri jeho báze, o ďalšom postupe by mal rozhodnúť arborista alebo lesný odborník.

Na ríbezliach a egrešoch odstráňte silne napadnuté listy a zabezpečte dobré prúdenie vzduchu. Ochrana kríkov sama osebe neodstráni už vzniknutú infekciu v dreve borovice. Pri mladých stromoch s rakovinovou ranou na hlavnom termináli býva prognóza nepriaznivá.

• Mechanicky odstraňujte napadnuté konáre a opadané silne infikované listy.
• Rastliny pestujte s dostatočným rozstupom, aby listy a ihlice po daždi rýchlejšie osychali.
• Vyberajte tolerantné alebo rezistentné kultivary borovíc a ríbezlí, ak sú dostupné pre dané stanovište.
• Na biologické prípravky sa pri tejto drevnej hrdzi nemožno spoliehať ako na náhradu sanitácie a výberu hostiteľov; ich účinnosť je závislá od konkrétneho registrovaného prípravku a etikety.

• Pri novej výsadbe uprednostnite odolnejšie alebo miestne overené kultivary päťihličkových borovíc a nakupujte zdravý, kontrolovaný sadivový materiál.
• V rizikových lokalitách nevysádzajte citlivú borovicu tesne k hustým porastom ríbezlí a egrešov; samotné odstránenie všetkých ríbezlí však chorobu nemusí úplne eliminovať.
• Pravidelne kontrolujte spodné konáre borovíc, najmä po vlhkom lete a v oblastiach s častou hmlou.
• Udržujte koruny vzdušné a obmedzte dlhodobé ovlhčenie listov a ihlíc. Nezavlažujte nad porastom.
• Infikované konáre odstráňte v suchom počasí s dostatočným odstupom do zdravého dreva, ideálne ešte pred preniknutím rany ku kmeňu.
• Odrezky a silne napadnuté rastliny nekompostujte; odstráňte ich podľa miestnych pravidiel pre biologický odpad.

• Názov choroby súvisí s mechúrikovitými výtrusnými ložiskami, ktoré prerážajú popraskanú kôru borovice.
• Ríbezle a egreše často slúžia ako alternatívni hostitelia, ale samotná infekcia na nich býva menej ničivá než infekcia kmeňa borovice.
• Choroba sa môže rozvíjať niekoľko rokov bez nápadných vonkajších príznakov.
• Najväčšie riziko predstavujú mladé borovice, pretože rakovinová rana môže rýchlo obopnúť tenký kmeň.
• Pri podrode Strobus neplatí, že všetky druhy a proveniencie sú rovnako citlivé; odolnosť sa môže výrazne líšiť podľa genetického pôvodu a stanovišťa.