Škótska sypavka douglasky

Škótska sypavka douglasky je choroba ihličia douglasky tisolistej, ktorú spôsobuje huba Rhabdocline pseudotsugae. Prvé príznaky sa objavujú ako žlté bodky a neskôr červenohnedé až fialkasté pásy na ihliciach. Na jar dozrievajú oranžovohnedé plodničky, ktoré uvoľňujú spóry; napadnuté ihličie následne odumiera a opadáva. Najväčšie riziko predstavuje pre mladé stromčeky, škôlky a plantáže vianočných stromčekov.

Škótska sypavka douglasky napáda najmä ihlice douglasky tisolistej (Pseudotsuga menziesii). V slovenskom prostredí ide o známu hubovú chorobu, ktorá sa môže vyskytovať v mladých porastoch, škôlkach, okrasných výsadbách a na plantážach vianočných stromčekov.

Príznaky sa často prejavia s odstupom po infekcii. Na starších ihliciach vznikajú žlté bodky, neskôr žltohnedé, červenohnedé až fialkasté škvrny a priečne pásikovanie. Pri silnom alebo opakovanom napadnutí strom redne, skracuje prírastky a môže dlhodobo chradnúť.

Pri podozrení treba chorobu odlíšiť od švajčiarskej sypavky, poškodenia suchom, zimného vysušenia, nutričných problémov a poškodenia hálkotvorným hmyzom. Spoľahlivé potvrdenie poskytne rastlinolekárske laboratórium z čerstvých symptomatických ihlíc.

• Na jeseň alebo v zime drobné žlté bodky a mapovité zmeny farby na ihliciach.
• Na jar a začiatkom leta červenohnedé, hnedofialové až žltohnedé pásy alebo škvrny, často priečne či v okolí strednej žilky.
• Na spodnej strane ihlíc sa objavujú oranžové až hnedé, vankúšikovité alebo štrbinovité plodničky, ktoré nadvihujú pokožku ihlice.
• Napadnuté ihlice odumierajú a neskôr predčasne opadávajú; koruna, najmä v spodnej časti, redne.
• Pri opakovaných infekciách sa skracujú výhonky, klesá prírastok a mladé stromčeky môžu výrazne chradnúť.

Zdrojom infekcie sú napadnuté ihlice s dozrievajúcimi plodničkami. Spóry sa uvoľňujú najmä za vlhkého počasia a šíria sa dažďom, kvapkami vody a vzduchom na vyvíjajúce sa ihlice.

• dlhé daždivé obdobie počas rašenia a predlžovania mladých výhonkov;
• husté výsadby, slabé prúdenie vzduchu a pomalé presychanie koruny;
• zaburinenie alebo hustý podrast pod stromami;
• presun infikovaného škôlkarského materiálu;
• opakované ponechanie silno napadnutých stromov v blízkosti mladých výsadieb.

Samotné žltnutie ihlíc však ešte nepotvrdzuje túto chorobu, pretože podobný vzhľad môže mať sucho, zimné poškodenie, nedostatok živín alebo iná sypavka.

Huba prezimuje v napadnutých ihliciach, ktoré zostávajú na strome alebo opadnú na pôdu. Infikované ihlice môžu spočiatku vyzerať takmer zdravo; viditeľné príznaky sa často rozvinú až na jeseň, v zime alebo na jar nasledujúceho roka.

Na jar, najmä v období vlhkého počasia, sa na spodnej strane ihlíc zväčšujú apotéciá. Keď sú mokré, nadvihnú alebo roztrhnú pokožku ihlice a uvoľňujú askospóry. Tie sa šíria najmä dažďovými kvapkami a vzdušnými prúdmi na mladé, vyvíjajúce sa ihlice.

Nová infekcia môže zostať dlho bez nápadných príznakov. Po dozretí plodničiek napadnuté ihlice odumierajú a opadávajú, čím vzniká zdroj ďalšieho infekčného materiálu.

Najprv overte diagnózu. Pri malých okrasných stromoch odstráňte silno napadnuté konáriky v suchom počasí a zlepšite cirkuláciu vzduchu. Už poškodené ihlice sa fungicídnym zásahom neozdravia; cieľom ochrany je chrániť nové ihlice pred infekciou v období rašenia a predlžovania výhonkov.

V škôlkach a plantážach sa prípadná chemická ochrana plánuje podľa monitoringu, priebehu počasia a začiatku rašenia, nie podľa samotného neskorého zhnednutia ihlíc. Pri vysokých stromoch alebo rozsiahlych porastoch je vhodná konzultácia s lesným fytopatológom či odbornou poradenskou službou.

Ak strom napriek opatreniam každoročne silno redne, skontrolujte aj koreňový systém, zásobenie vodou, zimné poškodenie a prítomnosť iných patogénov alebo škodcov.

Pri menšom výskyte uprednostnite hygienické a pestovateľské opatrenia:

• odstráňte silno napadnuté alebo odumierajúce konáriky počas suchého počasia a náradie medzi stromami čistite;
• z porastu alebo okolia škôlky odstráňte opadnuté a silno napadnuté ihličie, ak je to prakticky uskutočniteľné;
• znížte hustotu porastu a odstráňte vysokú burinu alebo podrast, ktorý udržiava vlhkosť pri spodných konároch;
• vyhnite sa zavlažovaniu na list alebo ihličie; zavlažujte ku koreňom a len podľa potreby;
• ťažko napadnuté mladé stromčeky radšej vyraďte, aby neboli zdrojom infekcie pre zdravý materiál;
• v okrasnej výsadbe udržiavajte medzi stromami dostatočné rozostupy a podporujte vzdušnú, presychajúcu korunu.

Biologické prípravky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike aktuálne registrované pre konkrétny účel a podľa etikety; pri tejto chorobe zostáva základom integrovaná kombinácia hygieny, stanovišťa a monitoringu.

Prevencia je založená na znížení dĺžky ovlhčenia ihlíc a na používaní zdravého sadbového materiálu. Pri zakladaní výsadby voľte vzdušné, dobre osvetlené stanovište s primerane priepustnou pôdou a nepoužívajte príliš hustý spon.

• nakupujte stromčeky z kontrolovaného zdroja a pred výsadbou ich prezrite;
• neumiestňujte douglasku do uzavretých, trvalo vlhkých a silno zatienených polôh;
• udržiavajte voľné medzery medzi korunami a pravidelne potláčajte vysokú burinu;
• pri presune materiálu neberte odrezky ani stromčeky zo stanovíšť s výraznými príznakmi;
• od jari do leta kontrolujte najmä spodnú časť koruny a spodnú stranu starších ihlíc;
• pri opakovanom probléme zvážte odolnejší alebo miestne vhodnejší pôvod douglasky.

• V odbornej literatúre sa choroba označuje aj ako Rhabdocline needle cast; v slovenskom a českom lesníckom názvosloví sa používa označenie škótska sypavka douglasky.
• Patogén má úzky, spoľahlivo doložený hostiteľský okruh viazaný na rod Pseudotsuga; bežné smreky, jedle ani borovice nie sú jeho typickými hostiteľmi.
• Rhabdocline pseudotsugae sa môže zamieňať so švajčiarskou sypavkou douglasky, ktorú spôsobuje iná huba a ktorá vytvára najmä čierne bodky v radoch na spodnej strane ihlíc.
• Silné poškodenie znižuje estetickú hodnotu douglasky a môže byť hospodársky významné najmä pri mladých stromoch a vianočných stromčekoch.