Múčnatka trávová

Múčnatka trávová je obligátne biotrofná hubová choroba obilnín a viacerých tráv, ktorú spôsobuje Blumeria graminis. Na listoch vytvára nápadné biele múčnaté povlaky, ktoré neskôr sivohnednú a môžu sa objaviť aj na steblách, listových pošvách a klasoch. V slovenských podmienkach sa zvyčajne rozvíja v hustých, bujných porastoch počas chladnejšieho a vlhkého počasia.

Múčnatka trávová napáda najmä pšenicu, jačmeň, raž a ovos, ale aj niektoré kultúrne a voľne rastúce trávy. Na povrchu živých pletív vytvára biele, múčnaté povlaky tvorené mycéliom a konídiami. Pri silnom napadnutí klesá asimilačná plocha, vitalita rastlín, tvorba zrna a niekedy aj kvalita úrody.

V odbornej literatúre sa používajú hostiteľsky špecializované formy, napríklad B. graminis f. sp. tritici na pšenici a f. sp. hordei na jačmeni. Hranice hostiteľského okruhu však nie sú absolútne a novšie genetické práce upozorňujú na zložitejšie vzťahy medzi líniami patogéna a hostiteľmi.

Prvé príznaky sa objavujú ako malé svetlozelené až žltkasté škvrny, po ktorých nasledujú vystupujúce biele povlaky na hornej strane listov. Povlaky sa postupne zväčšujú, môžu splývať a získavať sivastý až hnedastý vzhľad.

• najskôr bývajú napadnuté spodné listy, neskôr horné listy a listové pošvy,
• pri silnom priebehu sa povlaky objavujú na steblách, plevoch, osinách a klasoch,
• napadnuté pletivá môžu predčasne žltnúť a odumierať,
• v starších povlakoch sa môžu vytvoriť drobné tmavé guľovité plodnice – chazmotéciá.

Od hrdzí sa odlišuje tým, že nevytvára oranžové alebo hnedočierne prášivé kôpky, ale súvislejší biely povlak. Zámenu s inými múčnatkami treba posudzovať podľa hostiteľskej rastliny a mikroskopických znakov.

Patogén je obligátny biotrof a prežíva iba na živých hostiteľských pletivách alebo v špecializovaných pohlavných štruktúrach. Šíri sa najmä vetrom unášanými konídiami z napadnutých rastlín. Zdrojom infekcie môžu byť oziminy, výdrvy, samovýsevy, trvalé trávy a napadnuté trávne porasty.

Riziko zvyšuje hustý porast, nadbytok dusíka, bujný vegetatívny rast, zatienenie a slabé prúdenie vzduchu. Na rozdiel od mnohých listových škvrnitostí nie je potrebná dlhodobá voľná voda na povrchu listov; ochorenie podporujú skôr chladnejšie až mierne teplé dni, vlhší vzduch a rosa. V slovenských podmienkach býva významné najmä na jeseň v oziminách a na jar v hustých porastoch.

Na živých listoch sa po infekcii vytvárajú mycélium, haustóriá a konídiofory. Konídie sa uvoľňujú a vietor ich prenáša na ďalšie rastliny, takže choroba môže v poraste postupovať po poschodiach od spodných listov smerom nahor.

Na konci vegetácie alebo v odumierajúcich povlakoch sa môžu vytvoriť tmavé chazmotéciá. V nich vznikajú askospóry, ktoré sa uvoľňujú za vhodných podmienok a môžu založiť nové infekcie. V oziminách môže patogén pretrvať aj ako mycélium na živých rastlinách, výdroloch a niektorých trávach. Jednotlivé línie sa výrazne líšia podľa hostiteľa a odrody.

Pri slabom napadnutí často postačí sledovanie porastu a úprava pestovateľských podmienok. Ochranný zásah má najväčší význam pred rozsiahlym preniknutím choroby do horných listov a klasu, najmä ak sa očakáva pokračovanie vlhkého počasia.

V konvenčných porastoch používajte iba fungicídy aktuálne autorizované v Slovenskej republike pre konkrétnu plodinu a múčnatku trávovú. Voľbu prípravku, termín, dávku, počet ošetrení a ochrannú lehotu prispôsobte etikete, registrovému zoznamu a rastovej fáze plodiny. Pri opakovaných zásahoch striedajte účinné látky a mechanizmy účinku, aby ste obmedzili vznik rezistencie.

V ekologickom a nízkovstupovom systéme je základom prevencie odolná odroda, primeraná hustota porastu, vyvážená výživa a odstránenie výdrolov. Počas vegetácie pomáha včasné monitorovanie, aby sa podporili zásahy proti začínajúcej infekcii skôr než sa vytvorí súvislý povlak.

Biologické alebo nízkorizikové prípravky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre danú plodinu a problém. Ich účinnosť býva preventívna alebo obmedzená pri už rozvinutej infekcii; nenahrádzajú odolnú odrodu a správnu agrotechniku.

• Uprednostnite odrody pšenice, jačmeňa, raže a ovsa s dobrou poľnou odolnosťou voči múčnatke.
• Dodržiavajte vyvážené hnojenie a nepreháňajte najmä jednorazové dávky dusíka.
• Zakladajte porasty s primeranou hustotou a rešpektujte odporúčaný výsevok pre danú odrodu a termín sejby.
• Likvidujte výdrvy a samovýsevy obilnín, ktoré môžu udržiavať infekciu medzi sezónami.
• Pravidelne kontrolujte spodné listy ozimín a pri raste choroby aj horné listy, zástavkový list a klas.
• Pri rozhodovaní zohľadnite odrodu, rastovú fázu, počasie, hustotu porastu a aktuálny výskyt, nie iba prítomnosť jednotlivých škvŕn.

• Blumeria graminis patrí medzi obligátne biotrofné patogény, takže potrebuje živé rastlinné pletivo.
• Nie všetky izoláty napádajú všetky obilniny; línie prispôsobené pšenici, jačmeňu, raži a ovsu sa často výrazne líšia v hostiteľskom okruhu.
• Starší názov Erysiphe graminis sa v staršej literatúre stále vyskytuje, no v modernej taxonómii sa pre obilninové múčnatky používa najmä rod Blumeria.
• Viditeľný biely povlak nie je iba povrchová nečistota: huba vytvára haustóriá, ktorými odčerpáva živiny z buniek hostiteľa.