Fytoftórová hniloba koreňov a koreňového krčka

Phytophthora cinnamomi je pôdou prenášaný patogén zo skupiny oomycét s veľmi širokým okruhom hostiteľov. Napáda najmä jemné korene a pri dlhodobom zamokrení môže preniknúť do koreňového krčka. Rastliny postupne vädnú, rednú, žltnú, odumierajú im výhonky a pri silnej infekcii hynú celé.

Phytophthora cinnamomi patrí medzi oomycéty, teda organizmy podobné hubám, a spôsobuje najmä koreňovú hnilobu, hnilobu koreňového krčka a postupné odumieranie hostiteľských rastlín. Je známa veľmi širokým okruhom hostiteľov, od drevín a ovocných rastlín po okrasné a lesné druhy.

V slovenskom prostredí treba ochorenie odlíšiť najmä od iných druhov rodu Phytophthora, koreňových hnilôb spôsobených inými pôvodcami, poškodenia koreňov premokrením, suchom alebo háďatkami. Pri podozrení na karanténne významnú alebo neobvyklú infekciu je vhodné kontaktovať ÚKSÚP alebo rastlinolekárske laboratórium.

• spomalený rast, vädnutie a predčasné žltnutie listov napriek vlhkej pôde;
• malé, riedke alebo chlorotické listy a postupné presychanie jednotlivých výhonkov;
• hnedé až čierne, vodnaté alebo rozpadávajúce sa jemné korene;
• hnedé až tmavé nekrózy v kôre a kambiu po odkrytí koreňového krčka;
• tmavé premočené lézie, glejotok alebo náhle odumretie pri opásaní koreňov či bázy stonky;
• na ovocných rastlinách znížená úroda a menšie plody.

Príznaky sa môžu rozvíjať pomaly počas viacerých sezón, ale mladé rastliny alebo rastliny s rozsiahlym poškodením koreňov môžu uhynúť rýchlo.

Patogén prežíva v pôde, napadnutých koreňoch a rastlinných zvyškoch. V mokrej pôde vytvára sporangia a pohyblivé zoospóry, ktoré sa šíria voľnou vodou ku koreňom. Lokálne sa prenáša odtokom a závlahovou vodou, dažďovým odstrekovaním, bahnom, pôdou na obuvi, mechanizácii, črepníkoch a náradí.

Najväčšie riziko predstavuje presun infikovaného sadbového materiálu alebo kontaminovaného substrátu. Patogén sa môže šíriť aj koreňovým kontaktom a po svahu vodou. Samotná prítomnosť pôvodcu nemusí znamenať rovnakú mieru poškodenia u všetkých hostiteľov; rozhoduje druh a odroda rastliny, vek, zdravotný stav a vodný režim stanovišťa.

V pôde a infikovaných pletivách môže prežívať dlhodobo ako odolné oospóry alebo iné prežívajúce štruktúry. Po zvlhčení pôdy a pri priaznivej teplote klíčia oospóry alebo vznikajú sporangia. Zo sporangí sa uvoľňujú zoospóry, ktoré vo vode plávajú ku koreňovým špičkám, encystujú a prenikajú do pletív.

V napadnutých koreňoch sa patogén rozrastá, vytvára nové sporangia a pri pohlavnom procese môže vzniknúť ďalšia generácia oospór. Cyklus sa preto opakuje najmä v opakovane zavlažovanej alebo zle odvodnenej pôde. Chladnejšie obdobia môžu šírenie spomaliť, ale prežívanie v pôde tým nemusí byť odstránené.

Úspešnosť liečby závisí od rozsahu poškodenia. Pri skorom zistení odstráňte príčinu premokrenia, zlepšite odtok vody a obmedzte presun pôdy medzi rastlinami. Pri kontajnerových rastlinách môže pomôcť presadenie do čistého črepníka a čerstvého, dobre odvodneného substrátu po odstránení odumretých koreňov.

Silno napadnuté alebo vädnúce rastliny sa často nedajú zachrániť, najmä ak je zničená väčšina jemných koreňov alebo je poškodený koreňový krčok. Neodstraňujte kôru ani korene iba na účely „ošetrenia“ bez diagnostiky, pretože tým možno zhoršiť stabilitu a ochranu rastliny.

Pri cenných drevinách je vhodné vyšetrenie vzorky koreňov a pôdy. V prípade podozrenia na regulovaný výskyt postupujte podľa pokynov príslušného orgánu ochrany rastlín.

Základom ekologickej ochrany je prevencia: drenáž, hygienicky čistý materiál, nešírenie pôdy a opatrná závlaha. V škôlkach a pri kontajnerovom pestovaní možno podľa dostupnosti a registrácie využiť biologické prípravky s antagonistickými mikroorganizmami, napríklad vybrané kmene rodu Trichoderma alebo prospešné baktérie. Ich účinok je závislý od hostiteľa, substrátu, načasovania a konkrétneho registrovaného prípravku; nenahrádzajú sanitáciu ani odstránenie premokrenia.

Neexistuje spoľahlivý domáci „prírodný“ postrek, ktorý by obnovil odumreté korene. Kompost, mulč alebo organické hnojivá nepridávajte priamo ku koreňovému krčku a nepoužívajte nevyzretý materiál, ktorý môže zadržiavať vodu.

• Vysádzajte iba zdravý, dôveryhodne označený a podľa možností diagnosticky overený sadbový materiál.
• Na rizikových miestach zlepšite drenáž, nevysádzajte do priehlbín a zabráňte dlhodobému státiu vody.
• Zavlažujte primerane ku koreňovej zóne; nepreháňajte závlahu a nepoužívajte vodu odtekajúcu z podozrivého ohniska.
• Pracovné náradie, obuv, debničky a nádoby očistite od pôdy a dezinfikujte podľa vhodného hygienického postupu.
• Kontajnery a pestovateľský substrát nepoužívajte opakovane bez účinnej sanitácie.
• Napadnuté rastliny s rozsiahlym poškodením koreňov odstráňte aj s koreňovým balom; nedávajte ich do kompostu.
• Na nové výsadby vyberajte tolerantné alebo menej náchylné kultivary, ak sú pre daný hostiteľ dostupné.

• Phytophthora cinnamomi nie je pravá huba, ale oomycéta; v praxi sa však často označuje ako pôdny hubový patogén.
• Má mimoriadne široký okruh hostiteľov a môže napádať lesné, ovocné, okrasné aj úžitkové rastliny.
• Prvé poškodenie prebieha často skryto pod zemou; viditeľné vädnutie sa objaví až po významnej strate koreňov.
• Pri niektorých drevinách môže byť vonkajšia kôra koreňového krčka dlho bez nápadných zmien, preto je dôležitá laboratórna diagnostika.
• Najdôležitejším preventívnym opatrením je vodný režim stanovišťa a zabránenie presunu kontaminovanej pôdy.