Bzdôška Lygus lineolaris

Bzdôška Lygus lineolaris je polyfágny cicavý škodca, ktorý napáda najmä kvetné puky, mladé výhonky, kvety a vyvíjajúce sa plody. Po vpichoch vznikajú deformácie, hnedé nekrotické škvrny, opad pukov a pri jahodách typické „mačacie tváre“. V slovenskom prostredí treba nález potvrdiť, pretože podobné poškodenie spôsobujú aj iné druhy bzdôšok a ploštíc.

Bzdôška Lygus lineolaris je oválna, sploštená ploštica dlhá približne 5–7 mm. Dospelce sú hnedasté až bronzové, s nepravidelnou kresbou a svetlejším žltkastým trojuholníkom na chrbtovej strane. Nymfy sú bezkrídle, zelenkasté, pohyblivé a neskôr sa u nich objavujú krídelné pošvy.

Živia sa vpichovaním bodavo-cicavého ústneho aparátu do mladých rastlinných pletív. Najväčšie hospodárske škody vznikajú na pukoch, kvetoch, rastúcich vrcholoch a mladých plodoch, nie iba na listoch. Samotný hmyz môže po vyvinutí poškodeného pletiva zmiznúť, preto neskoré príznaky nemusia dokazovať aktuálnu prítomnosť škodcu.

• Deformované alebo jednostranne vyvinuté kvety a puky, ich zasychanie či opadávanie.
• Zvraštené rastúce vrcholy, vädnutie a odumieranie mladých výhonkov.
• Malé hnedé až nekrotické bodky a trhlinovité poškodenie mladých listov; listové príznaky však nie sú špecifické.
• Na jahodách deformované plody s tvrdými hnedými semenami a nedostatočne vyvinutou dužinou, často označované ako „mačacia tvár“.
• Na strukovinách a ovocných drevinách poškodené kvety, semená alebo mladé plody, ktoré sa prestávajú vyvíjať.

Podobné prejavy môžu spôsobiť iné bzdôšky, smradľavky, poškodené opeľovanie, mráz alebo výživové poruchy. Presná diagnóza preto vyžaduje nález dospelca alebo nymfy na poškodenej rastline.

Škody spôsobujú dospelce aj nymfy cicaním a vstrekovaním slín, ktoré poškodzujú bunky v okolí vpichu. Druh má veľmi široký okruh hostiteľov; významné sú jahody, jablone, broskyne, fazuľa, šalát, paradajka, zemiak, lucerna a mnohé širokolisté buriny a okrasné rastliny.

Populácie sa často vyvíjajú na burinách, lúčnych rastlinách alebo lucerne a následne prechádzajú na zavlažované či kvitnúce plodiny. K migrácii môže dôjsť aj po pokosení alebo vyschnutí okolitých porastov. Dospelce sú pohyblivé a pri vyrušení rýchlo odlietajú alebo sa ukrývajú pod listami.

Dospelce prezimujú pod rastlinnými zvyškami, v opade, v tráve a na iných chránených miestach. Na jar sa aktivujú, vyhľadávajú mladé výhonky a kvitnúce rastliny a samičky kladú vajíčka jednotlivo do mäkkých častí rastlín, napríklad do stoniek, stopiek, listových žíl alebo kvetných orgánov.

Vajíčka sa za vhodných podmienok liahnu približne za 7–10 dní. Nymfy prechádzajú piatimi instarmi a postupne získavajú krídelné pošvy; úplný vývoj môže trvať približne 3–6 týždňov podľa teploty a hostiteľa. V podmienkach pôvodného areálu vznikajú zvyčajne 2–4 generácie ročne, no počet generácií sa mení podľa klímy. Pre Slovensko nemožno bez miestnych pozorovaní spoľahlivo určiť pravidelný počet generácií tohto druhu.

Najprv potvrďte škodcu priamym pozorovaním alebo sklepávaním z kvetov a vrcholov na bielu podložku. Zásah má zmysel najmä pri opakovanom výskyte dospelcov alebo nýmf v období pukov, kvitnutia a tvorby mladých plodov; samotné staré deformácie nie sú spoľahlivým dôvodom na postrek.

• V malej záhrade odstráňte jednotlivé ploštice ručne alebo ich sklepte do nádoby s vodou.
• Pri jahodách a nízkej zelenine uprednostnite fyzickú bariéru a obmedzenie zdrojových burín.
• V porastoch používajte pravidelný monitoring, zohľadnite počet škodcov, citlivosť plodiny a trhovú toleranciu poškodenia.
• Vyhnite sa širokospektrálnym zásahom počas kvitnutia, aby ste chránili včely, čmele a prirodzených nepriateľov.

Najpraktickejšou nechemickou ochranou je jemná sieť, ručné odstraňovanie a obmedzenie migrácie z okolitých burín. Pomôcť môže aj udržiavanie porastu bez hustých prezimovacích zvyškov priamo pri citlivej plodine, pričom úplné odstraňovanie všetkej vegetácie nie je vhodné, pretože znižuje biodiverzitu.

Populácie prirodzene obmedzujú predátory, napríklad pavúky, dravé ploštice a ďalší hmyz. V niektorých pestovateľských systémoch sa skúmajú parazitoidy rodu Peristenus, ich použitie však nie je univerzálne dostupné ani automaticky vhodné pre slovenskú záhradu. Biologické prípravky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike autorizované pre konkrétnu plodinu a škodcu a ak etiketa povoľuje daný spôsob použitia.

• Pravidelne monitorujte kvety, rastové vrcholy a mladé plody; dospelce vyrušením často odlietajú, preto kontrolujte aj spodnú stranu listov.
• Odstraňujte alebo koste hostiteľské buriny mimo citlivého obdobia plodiny, nie nárazovo počas kvitnutia a tvorby plodov, keď môže škodca migrovať do porastu.
• Udržiavajte okraje záhona čisté od silne zaburinených širokolistých porastov, ale zachovajte kvitnúce nektárodajné rastliny na miestach, kde neohrozujú plodinu.
• Na jahodách a zelenine používajte jemnú ochrannú sieť upevnenú tak, aby škodca nemohol preniknúť ku kvetom; kryt musí byť nasadený pred kvitnutím alebo pred migráciou škodcu.
• Odstraňujte silno poškodené deformované plody a po zbere likvidujte napadnuté rastlinné zvyšky, nie však úkryty užitočných organizmov bez dôvodu.
• Pri výsadbe uprednostnite rovnomerný rast a neprehnojujte dusíkom, ktorý podporuje mäkké bujné pletivá.

• Lygus lineolaris je v angličtine známy ako tarnished plant bug; jeho vzhľad a poškodenie sa môžu prekrývať s inými druhmi rodu Lygus.
• Poškodenie sa často prejaví až po roztiahnutí alebo dorastení pletiva, keď už ploštica nie je na rastline.
• Samice vkladajú vajíčka do rastlinného pletiva, takže ich nemožno účinne odstrániť bežným povrchovým umytím.
• Na jahodách môže aj krátke cicanie v citlivom štádiu spôsobiť trvalú deformáciu plodu.
• EPPO vedie pre tento severoamerický druh osobitné hodnotenie rizika pre európsky región; nález na Slovensku preto treba pri podozrení overiť odbornou diagnostikou.